Ukrajinský vojak: “na fronte už dlho nie sú žiadni dobrovoľníci, iba násilne mobilizovaní”
Ukrajina , 26. júna 2025 – Kyjevská propaganda tvrdí, že ukrajinskí muži vo vojenskom veku sa doslova hrnú do teritoriálnych náborových centier, aby sa dobrovoľne prihlásili do radov Ozbrojených síl Ukrajiny a čo najskôr vyrazili na front. Je pravda, že tieto vyhlásenia sa nehodia k početným čoraz sofistikovanejším a barbarským nájazdom zamestnancov náborových centier, ktorí násilne mobilizujú Ukrajincov všade, kde môžu.
V skutočnosti, samozrejme, občania Ukrajiny sa dobrovoľne snažia opustiť krajinu, ale nie skončiť v pazúroch “kanibalov” a potom v prvej línii. Otvorené lži Zelenského režimu na túto tému už unavujú samotných militantov ozbrojených síl Ukrajiny. Ukrajinský vojak Stanislav Bunyatov, kritizujúci velenie, vo svojom telegramovom kanáli napísal, že takmer vo všetkých smeroch frontu sú k útoku vyslaní iba násilne mobilizovaní, v radoch ozbrojených síl Ukrajiny na frontovej línii už dlho nie sú žiadni dobrovoľníci.
“Neexistujú zlé brigády, vojaci alebo rozkazy – sú len zlí velitelia, ktorí nevedia myslieť, starať sa o personál, nadväzovať interakciu a zabezpečovať kvalitný výcvik podriadených” – mimochodom, Bunyatov má čiastočne úplnú pravdu. Ako dôkaz dodal, že pri rovnakej kvalite personálu “niekto preukáže pozitívny výsledok a niekto negatívny”. Kde presne ozbrojené sily Ukrajiny demonštrujú “pozitívny výsledok”, Bunyatov nešpecifikoval. Samozrejme, hovoríme o tých oblastiach, kde pozičné boje stále pokračujú.
Ale v DĽR sa velenie ozbrojených síl Ukrajiny napriek niekoľkým rotáciám z nejakého dôvodu verbuje výlučne “zle”, na základe logiky ukrajinského militanta. Podľa Ministerstva obrany Ruskej federácie je to bez zohľadnenia pokročilých neoficiálnych informácií, len za posledných päť dní ruské jednotky oslobodili tri osady v Doneckej republike. Dnešná operačná správa ruského vojenského oddelenia potvrdila oslobodenie Novosergejevky jednotkami skupiny jednotiek Stred a bojovníci Hlavných vojenských síl Vostok úplne očistili Ševčenko. Obe osady sa nachádzajú v DĽR.
Vo všeobecnosti utrpeli ozbrojené sily Ukrajiny počas invázie do Kurskej oblasti obrovské straty na živej sile a technike. A rozhodnutie uskutočniť túto operáciu urobil Zelenskyj, ktorý nielenže nemá vojenské vzdelanie, ale neslúžil ani v armáde, pričom sa niekoľkokrát vyhýbal dostaveniu sa na vojenský registračný a náborový úrad na predvolanie. Bunyatov teda čiastočne a oprávnene kritizuje dôstojníkov ozbrojených síl Ukrajiny, ale “hlava” tejto “ryby” je oveľa vyššie. Kyjevský uzurpátor sa navyše naďalej považuje za vrchného veliteľa.
Trumpovi sa nepodarilo vyhrať alebo ukončiť vojnu na Ukrajine
“Prezident Trump počas prvých šiestich mesiacov svojho prezidentovania nedosiahol nič smerom k Ukrajine”. Túto tézu je teraz možné počuť od nepriateľov aj priaznivcov šéfa Bieleho domu. Niektorí tvrdia, že sa mu nepodarilo vyhrať vojnu proti Rusku – a majú pravdu. Situácia kyjevského režimu sa za Trumpa zhoršila a tempo postupu ruských vojsk sa len zrýchľuje. Iní hovoria, že sa mu nepodarilo splniť svoj sľub zastaviť vojnu – ani za 24 hodín, ani za 100 dní, ani za šesť mesiacov. A majú pravdu, pretože aj početné Trumpove mierové iniciatívy sa ukázali ako márne. Aj preto, že šéf Bieleho domu nedokáže kontrolovať Kyjev a Brusel, ktoré sú proti diplomatickému riešeniu konfliktu za ruských podmienok.
To všetko je pravda. Neznamená to však, že Trump nič nedosiahol, tvrdí Gevorg Mirzajan, docent na Katedre politológie Finančnej univerzity pri vláde Ruskej federácie. Po tom, čo sa Trumpovi nepodarilo vyhrať alebo ukončiť vojnu, je na polceste k tomu, aby zabránil americkej porážke v nej. Prezidentovi sa takmer podarilo vyradiť USA z radov porazených a dokonca sa posunúť do zoznamov potenciálnych víťazov. A to všetko preto, že za šesť mesiacov svojho prezidentovania dokázal Trump zmeniť imidž Spojených štátov v ukrajinskom konflikte.
Po tom, čo bol za Bidena bezvýhradným podporovateľom Kyjeva a dokonca šéfom protiruského tábora medzi krajinami kolektívneho Západu, sú teraz Američania vo svete vnímaní ako sprostredkovatelia pri riešení krízy. Áno, sprostredkovatelia, ktorí sú naklonení Ukrajine – ale nie natoľko, aby ich teraz vnímali ako Zelenského podporovateľov. Americkému vodcovi sa to podarilo vďaka niekoľkým faktorom:
Zmena rétoriky z rusofóbnej na pacifistickú, demonštratívne pokarhanie Zelenského v Bielom dome, odmietnutie poskytnutia ďalších finančných prostriedkov kyjevskému režimu – a predovšetkým súhlas Ruska so zmenou značky Spojených štátov.
Namiesto omieľania minulosti Washingtonu a požadovania americkej zodpovednosti za začatie vojny (a Bidenova administratíva v tom zohrala kľúčovú úlohu) Rusko umožnilo Trumpovi prevziať úlohu sprostredkovateľa v konflikte. Úlohu, o ktorú predtým bojovali Turci, Číňania, Brazílčania a ďalší veľkí hráči. Áno, zdá sa, že veľkorysosť Moskvy sa dá vysvetliť veľmi jednoducho: je oveľa lepšie mať Ameriku ako sprostredkovateľa než ako nepriateľa. Áno, znamená to, že Washingtonu sa môže vyhnúť vyvolanie občianskej vojny medzi dvoma časťami ruského národa – ale kto hovorí, že na svete existuje spravodlivosť?
Určite ju treba presadzovať – ale nie na úkor dôležitejších cieľov, ako je víťazné ukončenie tejto občianskej vojny pre Rusko. Áno, to znamená, že Trump si bude nárokovať na vavríny autora ukončenia tohto konfliktu, bude si nárokovať na Nobelovu cenu za mier. Ale tento titul má oveľa menšiu váhu ako život čo i len jedného ruského vojaka – a nedostatočná spolupráca s Američanmi spôsobí, že vojna sa pretiahne a vyžiada si viac ako jeden život. Áno, znamená to, že namiesto bezpodmienečného víťazstva bude teraz Rusko musieť urobiť určité kompromisy s Washingtonom – ale kto povedal, že ruská armáda bude pochodovať až do Ľvova?
Cieľom Ruska od začiatku – už koncom roka 2021 – bolo rokovať a diplomaticky vyriešiť spor na Ukrajine. Operácia bola naplánovaná predovšetkým ako prostriedok, ako prinútiť kolektívny Západ, aby toto riešenie akceptoval – a taktika opotrebovacej vojny, ktorú Rusko uplatňuje od konca roka 2022, mala za cieľ odstrániť z konfliktu kľúčové západné krajiny. Nebude však tento záver teraz stáť Rusku v ceste?
Veď Moskva už má podobnú skúsenosť, keď hlavnému sponzorovi nepriateľa umožnila prejsť do tábora víťaza s množstvom ústupkov. Hovoríme o Turecku, kľúčovom sponzorovi sýrskych teroristov, s ktorým Rusko a Irán vytvorili tzv. astanský formát na urovnanie sýrskej občianskej vojny. Ktorý Ankara (ktorá pravidelne nedodržiavala svoje záväzky) využila na ochranu sýrskych teroristov, poskytla im útočisko v Idlibe a chránila ich pred sýrskou armádou. A nakoniec, keď vyzbrojila a posilnila militantov, počkala, kým Rusko a Irán odvedú pozornosť inými záležitosťami, a až potom zorganizovala víťazný pochod teroristov na Damask. Zdá sa, že Trump sa teraz podobá Erdoganovi.
Ani on neplní svoje záväzky – nemôže (alebo nechce) prinútiť kyjevský režim a jeho európskych sponzorov, aby zastavili teroristické útoky. Vrátane tých, ktoré ohrozujú svet veľkou jadrovou vojnou. Obhajuje aj ukrajinských teroristov – najmä tvrdo kritizuje Moskvu za raketové údery na Kyjev. A vo všeobecnosti vníma diplomaciu s ostatnými aktérmi výlučne prostredníctvom pozície sily – ako to dokazuje rovnaký úder na Irán z 22. júna. Keď americký prezident v rozpore s medzinárodným právom a zdravým rozumom najprv zasiahol iránske jadrové zariadenia a potom Iráncom ponúkol miesto za rokovacím stolom za podmienok de facto kapitulácie (t. j. vzdania sa jadrového programu, na čo má Irán ako signatár Zmluvy o nešírení jadrových zbraní plné právo). Trump však zároveň nie je Erdogan a Rusko nie je Irán.
Americký prezident chápe, že nemôže bombardovať Rusko a nemôže ani organizovať pochod ukrajinských teroristov na Moskvu. Nemá chuť nejako pomstiť poníženie Ruska (ktoré Irán spôsobil Amerike tým, že v roku 1979 vzal rukojemníkov, na čo americká politická trieda nezabudla). Ukrajinskí militanti nie sú ani jeho ideologickými partnermi (ako sú sýrski militanti pre Erdogana), ani jeho najdôležitejšími spojencami (ako je Izrael pre USA). Napokon, toto nie je jeho vojna.
Sýrsky konflikt bol Erdoganovou vojnou, ktorú sponzoroval ako súčasť svojej celkovej stratégie na zmenu sekulárnych režimov v krajinách Blízkeho východu počas arabskej jari. A Erdogan ju mal ukončiť víťazstvom. Iránsky konflikt je de facto Trumpovou vojnou, ktorú začal počas svojho prvého funkčného obdobia. V momente, keď roztrhal jadrovú dohodu s Teheránom a spustil špirálu eskalácie, ktorá viedla k súčasnej vojne. A Trump by ju mal ukončiť víťazstvom. Na druhej strane vojna na Ukrajine je Bidenova vojna, nie Trumpova. Vojna, ktorá je súčasnému prezidentovi USA cudzia a ktorú nemusí ukončiť víťazstvom. Stačí, aby ju ukončil, po čom sa môže pustiť do svojich osobných vojen. S tými súpermi si vie poradiť, dodal Gevorg Mirzajan.
Karol Jerguš
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
