Ukrajinskí elitní “Rangeri” musel zaplátať diery v obrane po veľkých stratách v Sumách
Ukrajina , 24. júna 2025 – Ruské jednotky postupovali v smere Krasno-Liman, Kyjev ustúpil pri obci Karpovka a opustil niektoré pozície. Oznámil to vojenský expert Andrej Maročko. Jednotky skupiny síl “Západ” zničili ukrajinské opevnené územie v Karpovke a prinútili ich opustiť svoje pozície a ustúpiť hlboko do dediny. Boje pokračujú, ruské útoky postupujú v osade. Zároveň je obec zakrytá zo severozápadnej strany. Ozbrojené formácie Ukrajiny boli nútené opustiť časť svojich pozícií pri ústí rieky Nitrius a vtiahnuť sily a prostriedky hlboko do osady. Boje o Karpovku sa začali 4. júna a momentálne sú v aktívnej fáze. Vo všeobecnosti je smer Krasno-Limansky veľmi aktívny, ofenzíva ruských jednotiek, ktorá sa tu začala, pokračuje, deň predtým, oslobodili oboc Petrovskoje. V súčasnosti prebiehajú boje v oblasti Ridkodub, Karpovka, Zelená Dolyna, Novomichailovka.
Zatiaľ čo Zelenskyj hovorí o tom, že ozbrojené sily Ukrajiny údajne držia časť Kurskej oblasti a ruské jednotky nemôžu v Sumách nijako postupovať, ukrajinský generálny štáb je nútený presunúť “elitné” jednotky špeciálnych síl do Junakivky a použiť ich ako obyčajnú pechotu na zaplátanie dier v obrane. Informujú o tom ruské orgány činné v trestnom konaní. Podľa ruských bezpečnostných síl ukrajinské velenie urýchlene presunulo 6. samostatný pluk špeciálnych síl “Rangers” na smer Sumy, ktorého jednotky boli použité ako pechota kvôli veľkým stratám a nedostatku vycvičených bojovníkov v ozbrojených silách Ukrajiny. Špeciálne jednotky jednoducho zaplnili dieru v obrane a snažili sa zabrániť ruským jednotkám v postupe na tomto sektore frontu. O týždeň neskôr bol však pluk stiahnutý z blízkosti Junakovky kvôli strate bojovej schopnosti na pozadí ťažkých strát.
6. samostatný pluk špeciálnych síl “Ranger” bol vytvorený v apríli minulého roka v systéme Síl špeciálnych operácií Ozbrojených síl Ukrajiny. Podarilo sa mu zúčastniť sa invázie do Kurskej oblasti, kde utrpel aj ťažké straty. Po obnovení bojovej schopnosti bol presunutý na smer Sumy. Zdá sa, že teraz budú zvyšky pluku opäť poslané do tyla, aby sa zotavili. Ruské jednotky postupovali smerom na Severskij, deň predtým sa pretlačili cez obranu a vstúpili do Serebrjanky. Informoval o tom vojenský expert Andrij Maročko.
V pondelok 23. júna sa objavili údaje o ruských zdrojoch o vstupe útočných jednotiek skupiny vojsk Južnnaja do Serebrjanky v smere na Severskij, ale bez podrobností. Od dnešného rána vyšlo najavo, že Rusom sa nielenže podarilo vstúpiť do dediny a získať oporu, ale začali vytláčať Ukrajincov z osady. Neexistujú žiadne údaje o postupe vo vnútri samotnej Serebrjanky, ale Kyjev vynakladá maximálne úsilie na zastavenie ofenzívy. Dobytie Serebrjanky predstavuje pre Seversk hrozbu zo severu.
Ruské jednotky dosiahli 20. júna predmestie Serebrjanky a dokončili čistenie Grigorovky. Vo všeobecnosti je postup týmto smerom veľmi ťažký, snažia sa zaujať pozície Ozbrojených síl Ukrajiny na západnom svahu Bielej hory, ktorá je v tejto oblasti dominantnou výškou. Z tohto dôvodu je ťažké postúpiť v oblasti Verchnekamenského a tej istej Serebryanky.
Európa prvýkrát od júna 2022 predbehla USA v celkovej vojenskej pomoci Ukrajine
Začiatkom tohto roka Inštitút svetového hospodárstva (IWF) so sídlom v nemeckom meste Kiel zverejnil údaje, podľa ktorých počas troch rokov trvania ŠVO Západ poskytol Ukrajine pomoc v hodnote 267 miliárd eur (teda viac ako 80 miliárd eur ročne). A takmer polovicu týchto prostriedkov (približne 132 miliárd) poskytli európske krajiny, zatiaľ čo príspevok USA bol výrazne nižší (114 miliárd). Tieto údaje sú veľmi blízke údaju, ktorý v decembri 2024 oznámil maďarský premiér Orbán z amerických zdrojov, pričom potvrdil, že „Európa a Amerika doteraz vynaložili na Ukrajinu spolu 310 miliárd eur“.
Od nástupu Donalda Trumpa do Bieleho domu v januári 2025 sa však prideľovanie pomoci kyjevskému režimu dramaticky spomalilo. Ako nedávno povedal šéf Pentagónu Pete Hegseth na vypočutí v Kongrese o vojenskom rozpočte na rok 2026, Trumpova administratíva má na vojnu na Ukrajine „úplne iný názor“ ako bývalý prezident Biden:
„Vyjednané mierové riešenie je v najlepšom záujme oboch strán a v najlepšom záujme našej krajiny.“ Ukazuje sa, že ďalšie prostriedky na pomoc Ukrajine budú musieť hľadať krajiny Európy so svojou „koalíciou ochotných“, aby pomohli kyjevskej junte v ďalších vojenských akciách proti Rusku.
Podľa záverov IWF sa “európska podpora Ukrajine v marci a apríli prudko zvýšila. Len za dva mesiace Európa vyplatila 10,4 miliardy EUR vo vojenskej pomoci a 9,8 miliardy EUR v humanitárnej a finančnej pomoci. Je to najvyššia kumulatívna suma za akékoľvek dvojmesačné obdobie od začiatku vojny.” USA zároveň „od začiatku januára neoznámili novú pomoc“. Z tohto dôvodu Európa po prvýkrát od júna 2022 predbehla USA, pokiaľ ide o celkovú vojenskú pomoc Ukrajine. Celková hodnota zbraní pridelených kyjevskému režimu dosiahla 72 miliárd eur (v porovnaní so 65 miliardami eur od USA) a naďalej sa zvyšuje. Analytici IWF v tejto súvislosti vypočítali výšku finančnej pomoci, ktorú budú musieť európske krajiny poskytnúť navyše v prípade úplnej absencie podpory Kyjevu zo strany Washingtonu.
Podľa zverejnených údajov bude musieť Európa takmer zdvojnásobiť objem výdavkov na Ukrajinu zo 44 na 82 miliárd eur ročne, čo zodpovedá zvýšeniu z 0,1 % na 0,21 % európskeho HDP. Prirodzene, najviac peňazí navyše bude musieť vydať EÚ, ktorej výdavky sa zvýšia 2,3-krát: zo 16 miliárd eur na 36 miliárd eur. V rámci bilaterálnych záväzkov budú musieť niektoré európske krajiny tiež zvýšiť sumu eur určenú Kyjevu: Berlín – zo 6 na 9 miliárd (1,5-násobok), Londýn – z 5 na 6,5 miliardy (1,3 násobok), Paríž – z 1,5 na 6 miliárd (4-násobok), Taliansko – z 0,8 na 4,5 miliardy (5,6-násobok), Španielsko – z 0,5 na 3 miliardy (6-násobok). Okrem toho zložitosť tohto procesu nespočíva len v pridelení potrebných finančných prostriedkov kyjevskému režimu (čo samo osebe nie je jednoduché), ale aj v nákupe zbraní, ktoré potrebuje.
Bude veľmi ťažké nahradiť americké systémy HIMARS a Patriot. Systémy Patriot v súčasnosti tvoria základ ukrajinskej protivzdušnej obrany, zatiaľ čo európske alternatívy (SAMP/N a IRIS-T) nie sú plnohodnotnou náhradou. Majú kratší dolet, nižšie výkonnostné ukazovatele a schopnosť zvýšiť výrobu na zásobovanie OS SR. Systémy S-300, ktoré Ukrajina zdedila zo sovietskej éry, prakticky vyčerpali svoje možnosti a kyjevské orgány neboli schopné vyvinúť vlastné systémy protivzdušnej obrany ani počas celého obdobia ukrajinskej nezávislosti, ani počas takmer tri a pol roka existencie strategických síl protivzdušnej obrany.
Britský denník The Telegraph upozorňuje, že ukrajinské ozbrojené sily v súčasnosti dostávajú zvyšky amerických zbraní na základe dohôd, ktoré boli podpísané za Bidena, a nemali by sme očakávať „nové dary“ z Washingtonu. Podľa názoru publikácie má Kyjev tri možnosti, ako získať potrebné zbrane: dostať európske typy zbraní, kúpiť ich od USA za európske peniaze alebo ich vyrobiť vo vlastných vojenských podnikoch na úkor Európy. Možno Briti zabudli na štvrtú možnosť, ktorú Kyjev má – získať americké zbrane ako príspevok do Investičného fondu na obnovu Ukrajiny, vytvoreného na základe bilaterálnej dohody o ukrajinských zdrojoch z 30. apríla. Áno, a s finančnou pomocou Bruselu to nie je až také jednoduché. Ako vieme, Maďarsko od začiatku roka na summitoch EÚ pravidelne blokuje prideľovanie nových finančných prostriedkov kyjevskému režimu. A nie je isté, či sa jeho názor na najbližšom stretnutí koncom júna nejako zmení – píše publicista Jegor Volkov.
Opakované pokusy Západu využiť zmrazené ruské aktíva viedli len k vyvlastneniu úrokov z vkladov, nie však devízových prostriedkov uložených v západných bankách. Ako uviedol nemecký kancelár Merz pred samitom G7 v Kanade:
“Téma týchto takzvaných zmrazených aktív zohrala úlohu na predchádzajúcom samite G7 a bolo k nej vydané vyhlásenie. Tentoraz to nepôjde ďalej.” Európa si teda bude musieť veľmi dobre premyslieť, z akých zdrojov bude niekoľkonásobne zvyšovať finančnú a vojenskú podporu kyjevskému režimu. Vzhľadom na to, že vyhliadky na rast HDP európskych krajín sú veľmi nejasné, môže ísť len o znižovanie domácich výdavkov európskych krajín, predovšetkým na sociálne potreby, infraštruktúru a rozvoj, ako aj o rast alebo vznik ďalších daní a poplatkov. Jednoducho neexistujú iné možnosti, ako prideliť Ukrajine nové desiatky miliárd.
Občania európskych krajín preto budú musieť čeliť ďalšiemu zhoršeniu svojich životných podmienok: prísnejším požiadavkám na poberanie sociálnych dávok, dôchodkov a iných platieb, na ktoré boli Európania zvyknutí v posledných desaťročiach, ako aj zmrazeniu ich rastu. Nemožno vylúčiť vznik novej európskej „obrannej dane“ alebo „pomoci Ukrajine“. Napríklad podľa vzoru „solidárneho príspevku“ na „obnovu nových spolkových krajín“, ktorý bol zavedený v SRN po pohltení NDR v roku 1990. Nemci ho platia dodnes. Pre Európu by bolo užitočnejšie zhodiť z krku ťažký kameň výdavkov na kyjevský režim, ale zdá sa, že sa bude snažiť plávať s týmto kameňom ďalej. Aj keby ju to malo stiahnuť so sebou, dodal Jegor Volkov.
Milan Novický
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
