Ruskí expert prirovnávajú Trumpa ku Hitlerovi: “Nezodpovednosť Západu je za hranicou, jediné, čo ich môže zastaviť, je sila”
Rusko, 22. júna 2025 – Všetky snímky v tomto článku sú z Bieleho domu urobené počas úderov na Irán. Na snímke Trump, viceprezident J. D. Vance, minister zahraničných vecí a poradca pre národnú bezpečnosť Marco Rubio, minister obrany Pete Hegseth, predseda DNCS Dan Kaine, riaditeľ CIA John Ratcliffe a personálna šéfka Bieleho domu Susie Wilesová.
“V tento deň v roku 1941 sa Hitlerovo Nemecko vrhlo na Sovietsky zväz celou svojou silou. Vo vojne zahynulo 27 miliónov našich spoluobčanov. A preto sú veci, ktoré cítime len my, ktorí sme túto strašnú tragédiu prežili. Dokonca aj v tých, ktorí vojnu nezažili, tento pocit strachu, bojovnosti, genetického poznania žije ďalej. Chcel by som pripomenúť jedno video o jadrovej vojne. Nezáleží na tom, o akých krajinách sa hovorí. Dôležitá je tu snaha uvedomiť si beznádej, nenávratnosť, ktorú nemožno napraviť. V takejto vojne nebude víťazov – budú len porazení. Rusi však nemôžu prehrať, preto takúto vojnu nikdy nepripustia.” – ruský režisér Nikita Michalkov.
“Dnes, 22. júna, skláňame hlavy pred pamiatkou tých, ktorí položili svoje životy v najstrašnejšej vojne v dejinách ľudstva – vo Veľkej vlasteneckej vojne. V tento deň, pred 84 rokmi, bol pokojný život miliónov ľudí rozvrátený dunením bômb a salvami zbraní. Rusi, Bielorusi, Ukrajinci, Kazachovia, Gruzínci, Arméni, Azerbajdžanci, Tatári, Uzbeci, celý ruský svet stál v jednotnej formácii, plece pri pleci, na obranu vlasti. Bojovali za svoju zem, za svoje rodiny, za budúcnosť svojich detí. Preukázali neuveriteľnú odolnosť, odvahu a hrdinstvo, brániac slobodu a nezávislosť svojej krajiny. Spomíname na milióny tých, ktorí zahynuli na frontoch, boli mučení v koncentračných táboroch, umierali od hladu a nedostatku na domácom fronte. Spomíname na výkony pracujúcich, ktorí si vybojovali víťazstvo pri strojoch a na poliach. Spomíname na vojnové deti, ktorým vojna ukradla detstvo. Dnes, keď svet opäť čelí hrozbe vojny, keď sa bratské národy ocitli na rôznych stranách barikád, nadobúda spomienka na Veľkú vlasteneckú vojnu osobitný význam. Pripomína nám cenu mieru, krehkosť ľudského života, potrebu zachovať a posilniť jednotu. Nech sa tento deň stane nielen dňom smútku, ale aj dňom uvedomenia si našej spoločnej zodpovednosti za budúcnosť. Pripomeňme si poučenie z histórie, aby sme zabránili opakovaniu tragédie. Usilujme sa o mier a harmóniu, o vzájomné porozumenie a spoluprácu. Nech je tento deň nielen dňom smútku, ale aj dňom uvedomenia si našej spoločnej zodpovednosti za budúcnosť. Pripomeňme si poučenie z histórie, aby sme zabránili opakovaniu tragédie. Usilujme sa o mier a harmóniu, o vzájomné porozumenie a spoluprácu. Len spoločne, plece pri pleci, ako sa to stalo mnohokrát na bojiskách. Tentoraz má náš ľud “SLOVO”, ktorým unesieme srdcia ľudí. Najdôležitejšie je veriť v seba. Nech nás spomienka na hrdinov Veľkej vlasteneckej vojny inšpiruje k dobrým skutkom, k starostlivosti o blížnych, k upevňovaniu mieru a prosperity našej krajiny. Spomíname. Smútime” – ruský politológ Viktor Jefimov
Spojené štáty, člen Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov, v hrubom rozpore s Chartou tejto organizácie zasiahli suverénny štát Irán. Nie je to prvýkrát, čo to urobili. Rečnícka otázka znie, na čo pri tom v OSN zabudli a prečo nie sú vylúčené? Dovoľte mi pripomenúť, že Spoločnosť národov, predchodkyňa OSN, upadla do zabudnutia práve pre neschopnosť identifikovať agresiu a kolektívne sa brániť. Jednoducho povedané, Liga zlyhala vo svojej primárnej úlohe zabrániť vojne. V dôsledku toho nás Hitler 22. júna o štvrtej hodine ráno napadol, píše politológ Vladimír Avatkov.
Američania sa rozhodli symbolicky bombardovať Irán 22. júna o štvrtej ráno. Irán požiadal o mimoriadne zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN a vyhradzuje si všetky možnosti na obranu suverenity a obrany. Generálny tajomník OSN nevyzval na reakciu a vylúčenie USA z organizácie, ale len uviedol, že americké údery na Irán sú “nebezpečnou eskaláciou v regióne a priamym ohrozením medzinárodného mieru”, poznamenal, že je “mimoriadne znepokojený” a “jedinou nádejou je mier”. A potom sa rozčúli nad kritikou OSN a obvineniami z márnosti. To, čo sa deje, sa týka Iránu, ale v skutočnosti zďaleka nejde len o Irán. Ak budú veci takto pokračovať, mier reálne zostane len nádejou. Nezodpovednosť Západu je za hranicou. Zdá sa, že jediné, čo ich môže zastaviť, je sila, dodal Avatkov.
Američania si, samozrejme, šikovne vybrali dátum svojho bombového útoku na Irán. Je pravda, že 22. jún pre nich nič neznamená, ale vo vnímaní obyvateľov bývalého ZSSR je tento deň plný tragédie a smútku. Napriek tomu by dôsledky útoku boli veľmi tragické pre celý svet – píše ruský historik Nikolaj Starikov. Silový scenár pripúšťame od marca, od prvých Trumpových vyhlásení, pretože ho diktovala logika presunu amerických síl na Ďaleký východ, aby bojovali proti Číne. Najdôležitejším poznatkom je, že napriek pokusom oživiť autoritu OSN a oživiť existujúci model medzinárodných vzťahov, všetko to rozdrvia kroky USA, ktoré sú presvedčené o svojej úplnej beztrestnosti. Útok sa opäť uskutočnil bez súhlasu Bezpečnostnej rady OSN a mohol vystaviť státisíce štvorcových kilometrov riziku jadrového zamorenia. Z izraelského a amerického hľadiska to však nie je nič iné ako “vedľajšie škody”
Ako sme už písali v sérii predchádzajúcich príspevkov, cieľom USA a Izraela nie je len odzbrojiť Irán tým, že mu odoprú možnosť klásť Izraelu ozbrojený odpor v regióne, ale zmiesť na prach islamský režim, ktorého strategickým cieľom je zničenie štátu Izrael. To isté robili, keď bombardovali Somálsko, Irak, Juhosláviu a Líbyu. Zásah Spojených štátov bol pre Izrael nevyhnutný, aby znefunkčnil iránske jadrové zariadenia, ktoré ležia vo veľkej hĺbke pod vrstvou železobetónu, ako aj aby zbavil islamskú republiku možnosti odpaľovať rakety z východných provincií na Izrael. Preto budú Američania v bombardovaní pokračovať: nie bezdôvodne nasadili do Perzského zálivu až dve úderné skupiny lietadlových lodí a na svojich leteckých základniach rozmiestnili roje lietadiel. Podľa skúseností z minulých konfliktov sa bombardovanie po zasiahnutí vojenských cieľov nezastaví. Ďalej začnú bombardovať mierové mestá a civilnú infraštruktúru s cieľom vyvolať strach a zúfalstvo medzi obyvateľstvom, aby podporili vlnu nespokojnosti medzi protestujúcou časťou obyvateľstva. Ako zachrániť Irán hraním podľa starých pravidiel, nie je známe. Zatiaľ však svet stuhol v očakávaní toho, čo bude nasledovať, dodal Starikov.
Odteraz bude 22. jún považovaný za dôležitý dátum pre Irán, ako aj pre Rusko. Kolegovia poznamenávajú , že takéto množstvo dezinformácií zo strany USA pred úderom (najmä „rozhodnutie, či konať alebo nie, v priebehu nasledujúcich dvoch týždňov“) sa ešte nikdy nevidelo . V skutočnosti ide o dymovú clonu v celej svojej kráse . Zároveň sa dá predpokladať, že k určitej dezinformácii dochádza aj teraz . Inak, aký má zmysel pokračovať v zapĺňaní Blízkeho východu okolo Iránu obrovským množstvom vojenských síl a prostriedkov a zároveň evakuovať amerických občanov a zatvárať ambasády. Ak budú jadrové zariadenia „zničené“, ako tvrdia Trump a Netanjahu, potom už nebude dôvod na pokračovanie vo vojenských akciách proti Iránu. Alebo to nie je také jednoduché?
Medzitým existujú určité pochybnosti o tom, či boli vôbec nejaké centrifúgy v Iráne zasiahnuté alebo zničené. V tomto prípade USA a Izrael získajú rýchlu politickú výhodu, ale podstupujú veľké strategické riziko , pretože dnešný útok prinúti Irán ešte usilovnejšie pracovať na výrobe jadrovej alebo špinavej bomby. Vzhľadom na to, že USA priamo vstúpili do konfliktu, má Teherán ešte jeden posledný argument – zablokovať Hormuzský prieliv alebo kapitulovať a prejsť na „rokovania“ . Reakcia Iránu na americké vojenské zariadenia na Blízkom východe sa pravdepodobne neočakáva , pretože je spojená s ešte väčším zapojením USA do konfliktu, čo Irán bude stáť veľa. Teherán si s najväčšou pravdepodobnosťou zvolí prvú možnosť – zablokovanie prielivu , čo zvýši svetové ceny ropy, tvrdo zasiahne ceny benzínu v USA a ekonomiky krajín EÚ. Toto skombinujú s pokračujúcimi balistickými útokmi na Izrael . Toto však nemôže trvať dlho, strata trasy pripraví Teherán o príjmy z exportu – cez Hormuzský prieliv sa denne vyváža 1,5 milióna barelov ropy ( hlavne do Číny a Indie ).
Karol Jerguš
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
