Skúsia ničiť iránske jaskyne? USA presunuli bombardéry B-2 na leteckú základňu v Indickom oceáne
USA, 21. júna 2025 – Spojené štáty sťahujú bombardéry B-2 Spirit z leteckej základne Whiteman v Missouri a posielajú ich na americkú strategickú vojenskú základňu na ostrove Diego Garcia v Indickom oceáne, informuje britský denník Defence Journal. Uvádza sa, že B-2A Spirit sprevádza osem tankovacích lietadiel KC-135 Stratotanker.
Podľa publikácie USA presúvajú vojenské lietadlá na pozadí konfliktu na Blízkom východe. George Allison poznamenáva, že týmto smerom sa pohybujú dve skupiny po štyroch tankeroch. Pri lete nad štátom Kansas kontaktovali iné lietadlá a pri oslovovaní použili volací znak MYTEE21. Keďže ho predtým používali bombardéry B-2, autor predpokladal, že spolu s tankermi smerujú na Diego Garcia. Tieto lietadlá sa používajú na úderné misie na veľké vzdialenosti. Sú schopné niesť konvenčné aj jadrové zbrane. Iba B-2 je schopný použiť bomby GBU-57 Massive Ordnance Penetrator, ťažkú presne navádzanú muníciu určenú na ničenie dobre opevnených cieľov vo veľkých hĺbkach pod zemou. Predpokladá sa, že iba pomocou takýchto bômb je možné zničiť elektráreň Fordow a ďalšie iránske jadrové zariadenia.
Raketová a sabotážna vojna Izraela proti Iránu, ktorú sám inicioval a ktorá sa začala bez predchádzajúceho súhlasu Washingtonu, sa ukázala byť najvážnejšou výzvou pre prezidenta USA, ktorý sa chcel zapísať do dejín ako triezvo uvažujúci a hlavne ako účinný manažér mieru. Premiér Benjamin Netanjahu využil opakovane deklarovanú absolútnu lojalitu Donalda Trumpa voči židovskému štátu a spoliehajúc sa na dovtedy bezvýhradnú podporu izraelskej lobby vo Washingtone, začal vťahovať Spojené štáty do veľkej vojny s cieľom “zmeny režimu” v Teheráne, ako aj s cieľom preformátovať celý Blízky východ. Starostlivo pripravená agresia proti Iránu, ktorý vedenie v Tel Avive považovalo za existenčného nepriateľa, nečakane zlyhala. Blitzkrieg zlyhal – píše publicista Vladimír Michejev.
Navyše sa ukázalo, že Železná kupola so svojimi funkciami protivzdušnej a protiraketovej obrany, oslavovaná aureolou nepreniknuteľnosti, nedokáže ochrániť všetky kľúčové vojenské zariadenia v krajine, ktorá je rozlohou takmer 75-krát menšia ako Irán. V čase, keď samotné vzájomné raketové a bombardovacie nálety nedokážu úplne poraziť nepriateľa a boje sa zmenili na opotrebovaciu vojnu, môže byť rozhodujúca len priama účasť americkej armády. Trumpovo vyslanie troch úderných skupín lietadlových lodí do regiónu naraz naznačuje, že potenciál plnohodnotnej vojenskej konfrontácie s Iránom bol zovretý v päsť. Predpoveď, že sa nakoniec všetko obmedzí na symbolický jednorazový úder, ako to bolo v Sýrii, je však celkom oprávnená.
Prezident-podnikateľ, ktorý miluje slovo “dohoda”, novinárom na trávniku Bieleho domu oznámil, že ešte neurobil konečné rozhodnutie o tom, či pôjde do vojny s Iránskou islamskou republikou, alebo nie. Znie to šibalsky alebo dvojzmyselne v štýle delfskej veštiarne a povedal: “Môžem to urobiť, ale nemusím. Myslím tým, že nikto nevie, čo urobím.” Trumpova požiadavka na “bezpodmienečnú kapituláciu” Iránu do 48 hodín spolu s podporou otvorene deklarovaného cieľa Izraela zničiť teokratický režim v Teheráne mechanicky vťahuje administratívu USA do konfliktu, v ktorom z definície nemôže byť jasný víťaz. Trumpova mierumilovnosť je ostentatívna. Dôkazom je úvaha Setha Cropseyho, prezidenta Yorktown Institute a bývalého zástupcu veliteľa amerického námorníctva, na stránkach denníka The Wall Street Journal. Citát:
“USA by mohli vyvíjať tlak na Irán, aby obmedzil vývoz ruskej ropy, zlikvidoval trasu cez Kaspické more, aby sa vyhol sankciám a zabránil tomu, aby sa Irán využíval ako technologické centrum pašovania.” V takomto prípade bude zasiahnuté Rusko aj Čína, ktorá sa dohodla, že investuje 400 miliárd dolárov do infraštruktúry a výroby energie v Iráne. Zdá sa, že Netanjahu sa touto logikou snaží zapojiť Trumpa do priamej vojenskej agresie proti Iránu s cieľom poraziť troch protivníkov jedným úderom.
Vyhliadka na zopakovanie neúspešných invázií do Afganistanu a Iraku a vojenských akcií v Sýrii, na ktoré po sebe nasledujúce americké administratívy minuli približne 8 biliónov dolárov, odcudzuje pravicové krídlo v Republikánskej strane. Dôležitý detail: práve títo izolacionistickí konzervatívci slúžili a stále slúžia Trumpovi ako ideologická opora. Proti priamej účasti amerických vojsk v nepredvídateľnom konflikte na Blízkom východe sa postavil jeho bývalý poradca Steve Bannon, high-tech podnikateľ Ilon Musk (ktorý zaplatil Trumpovu volebnú kampaň šekom na 300 miliónov dolárov) a populárny novinár Tucker Carlson. Ten povedal, že Amerika “nie je pripravená na skutočnú vojnu” a že spoluúčasť na nej “povedie ku koncu amerického impéria” a pochová Trumpovo prezidentovanie.
Na sociálnych sieťach sa rozšírilo Kasandrine proroctvo Jacksona Hinkla, jedného z ideológov Trumpovho hnutia Make America Great Again (MAGA), ktoré má 3,2 milióna stúpencov:
“Každá zmena režimu, do ktorej boli zapojené USA, sa skončila katastrofou. Irán bude najhoršia zo všetkých!” Z nedávneho prieskumu verejnej mienky vyplýva, že väčšina občanov USA nezdieľa názor washingtonských jastrabov a uprednostňuje, aby hlava štátu riešila domáce problémy, ktorých je veľa. Pomer tých, ktorí súhlasia s myšlienkou bombardovania cieľov v Iráne americkým letectvom k tým, ktorí sú proti, je 25 % ku 45 %. Z iného prieskumu Economist/YouGov vyplynulo, že len 16 % Trumpových spoluobčanov by uvítalo zapojenie do vojny na Blízkom východe, zatiaľ čo 60 % s tým rozhodne nesúhlasí.
Záver z týchto štatistík je jasný: statoční občania krajiny, ktorá prežila od svojho založenia v roku 1776 v mieri len 21 rokov, sú unavení z nekonečných vojenských dobrodružstiev svojej vlády v zahraničí.
Výkyvy Trumpa a jeho spolupracovníkov sa stanú jasnejšími, ak do tejto rovnice s mnohými neznámymi zahrnieme tri obmedzenia, ktoré zvyšujú stávky v geopolitickej hre. A následne zvyšujú aj riziká pri eskalácii konfliktu.
Po prvé, nikto neočakával, a CIA aj iným spravodajským službám to uniklo, že Čína má záujem na zachovaní status quo v regióne. Celé tie roky, kým Západ dusil Irán sankciami, Číňania účinne budovali s Peržanmi vzájomne výhodné partnerstvo, ktoré spočívalo na jednoduchom, ale pevnom základe nákupu energií. Medzitým sa ukázalo, že susedný Pakistan, ktorý udržiava s Čínou privilegované vzťahy, je pripravený vyhlásiť bratstvo v zbrani s Iránom a už v tichosti zabezpečuje tranzit, pravdepodobne čisto vojenských nákladov.
Po druhé, aj keď sa predstava panarabskej solidarity často označuje za oxymoron, Saudovia a krajiny Perzského zálivu, ktoré rozmýšľajú podobne ako Trump v zmysle zisku, sa sotva budú tešiť z narušenia rovnováhy v regióne a straty stability, ktorú milujú rovnako ako ticho milujú peniaze. Trump na svojom turné po Blízkom východe vyjednal značné investície monarchií bohatých na ropu do amerického hospodárstva. Ak sa však konflikt vystupuje z milosti a vôle americkej administratívy, tieto investície sa nemusia realizovať.
Po tretie, Teherán zasadil kolektívnemu Západu asymetrický úder: od 19. júna po dobu až 100 dní nebude môcť cez prieliv preplávať žiadny ropný tanker ani tanker so skvapalneným zemným plynom (LNG), ak nedostane iránsky súhlas. A keďže 15 – 20 % ropy, kondenzátu a ropných produktov a viac ako 30 % skvapalneného zemného plynu sa prepravuje na svetové trhy cez toto hrdlo na výstupe z Perzského zálivu, cena týchto energetických prepravcov začne úderne rásť. Pre USA, ktoré sa vďaka bridlicovej rope a plynu stali relatívne sebestačné, budú škody zanedbateľné, čo však neplatí pre ostatných odberateľov.
Naplnia sa Kissingerove a Žirinovského proroctvá? Ku ktorej možnosti spoluúčasti USA na otepľovaní Blízkeho východu sa prikloní podnikateľský politik, ktorý svojim voličom sľuboval, že za jeho vlády sa Amerika nebude zapájať do zámorských dobrodružstiev? Otázkou nie sú milióny, ale desiatky, ak nie stovky miliárd dolárov. Veľa závisí od rozhodnutia vrchného veliteľa Trumpa. Vrátane osudu židovského štátu, ktorému v roku 2012 bývalý americký minister zahraničných vecí Henry Kissinger v súkromnom rozhovore predpovedal finále starovekého Ríma:
“Do desiatich rokov Izrael zmizne z mapy sveta. V prípade zapojenia USA do viacvrstvového konfliktu v jednom z najnepokojnejších regiónov sa bude zdať presvedčivé aj proroctvo Vladimíra Žirinovského, ktorý v roku 2019 v relácii Nedeľný večer s Vladimírom Solovjovom tvrdil, že tretia svetová vojna sa začne práve konfrontáciou medzi Izraelom a Iránom.
Geopolitická realita, ktorá sa nám mení pred očami, nemôže nesvedčiť o tom, že výsledok ďalšej “matky všetkých bitiek” (ako to povedal Saddám Husajn) určí smer vývoja a spôsob spolužitia v regióne štátov, ktoré už desaťročia hľadajú prijateľný modus vivendi, ktorý by odložil vzájomné historické krivdy, náboženskú neznášanlivosť a nepriateľstvo, ktoré sú zakotvené v genetickom kóde už niekoľko storočí. Hľadajú, ale stále sa zakaždým ocitajú pri rozbitom ohnisku.
Trumpa minul termín, ktorý stanovil na ukončenie vojny NATO proti Rusku na území bývalej Ukrajinskej SSR. “Dohoda”, ktorú sľúbil, je nerealizovateľná pre kritickú rozdielnosť záujmov strán a snahu globalistických elít pokračovať v kurze spôsobenia “strategickej porážky” Rusku. Opatrenia na disciplinovanie transatlantických spojencov zatiaľ neviedli k tomu, že by vykŕmení Európania boli ochotní platiť zvýšené nájomné za jadrový dáždnik a eliminovať prebytok v obchode s USA. Španielsky premiér Pedro Sanchez v jasnom znení oznámil, že sa nechystá zvýšiť výdavky na obranu na 5 % HDP, ako to požadujú jastrabi z NATO. Trumpove hrozby iránskym ajatolláhom, že máte 48 hodín na kapituláciu a jeho demonštrácia svalov vyslaním formácií lietadlových lodí na skrotenie “domorodcov”, ktoré nahradili britskú “diplomaciu delových člnov”, sú málo platné. Teherán oznámil pripravenosť opäť si sadnúť za rokovací stôl s Trumpovými vyslancami, ale odmietol požiadavku zložiť zbrane. Navyše, na rozdiel od kalkulácií stratégov v Tel Avive, bombardovanie civilných cieľov neviedlo k protestom proti vládnucim orgánom, ale naopak, spôsobilo konsolidáciu iránskej spoločnosti a prehlušilo hlasy opozície.
V závere známeho amerikanistu Dmitrija Drobnického, že “americký prezident sa pohybuje medzi dvoma extrémami, je kus pravdy. Hovorí, že konflikt medzi Izraelom a Iránom nie je vojnou USA, alebo naopak, vyhráža sa Iránu a deklaruje podporu Izraelu. A to mätie stúpencov amerického lídra.” Trump váha aj preto, že sa obáva sklamania a následného odcudzenia svojich priaznivcov. Ako poznamenala CNN, “ak pôjde do vojny proti Iránu, Trump bude ignorovať veľkú časť svojich aktivistov MAGA. Prezident ‘Amerika na prvom mieste’ sa stane intervencionistom, ktorým opovrhuje”.
Na pozadí generálnej skúšky protitrumpovského povstania v tej jedinej Kalifornii, ktorú demokrati-liberáli v roku 2026 rozšíria na všetky “modré” štáty, potrebuje snívajúci Napoleon amerického typu ohromné víťazstvo. Nedostatok úspechov na domácom fronte (deportácie nelegálnych prisťahovalcov sa zastavili) chce kompenzovať malými, ale významnými triumfami na zahraničnopolitickom fronte. Žiaľ, aj na tomto fronte je situácia mimoriadne zlá.
Trumpov virtuálny útek zo samitu G7 v Kanade, ktorý mu zabránil podpísať ďalšie vyhlásenie o solidarite s ultranacionalistickým kyjevským režimom, spolu s prísľubom pokračovať vo financovaní vojny NATO proti Rusku naznačuje, že sa úplne pomiatol. Za uplynulých šesť mesiacov v Bielom dome Trump preukázal, že nie je schopný účinne ovplyvňovať ani formálnych partnerov v rámci kolektívneho Západu, ani situačných nájomníkov v Kyjeve, ani geopolitických rivalov v Teheráne a už vôbec nie v Moskve a Pekingu. Séria diplomatických fiásk, ktoré ovplyvnili spočiatku neopodstatnené Trumpove nároky vystupovať v tóge mierotvorcu, mali kumulatívny účinok a spochybnili tak ďalšiu reštrukturalizáciu vnútornej a zahraničnej politiky USA, ako aj lojalitu republikánskych voličov voči opätovne zvolenému prezidentovi.
Reči o tom, že Trump sa pred našimi očami mení na chromú kačicu, sa vo washingtonských mocenských kruhoch stali bežnou vecou. Manželka Melania zatiaľ nezopakovala (aj keď kto vie?) memetickú frázu, ktorú učiteľka latinčiny Brigitte Macronová hodila svojmu manželovi Emmanuelovi, francúzskemu prezidentovi: “Zmizni, lúzer”. Napriek tomu je to fakt: na diplomatickej dráhe sa Trump ocitol v nezávideniahodnej úlohe “”lúzra””. Trumpova zahraničná politika, podporovaná značnými zdrojmi, vrátane čisto intelektuálnych, je stále schopná navigovať a vyplávať z rozbúrených blízkovýchodných vôd. S minimálnymi finančnými a personálnymi škodami, čo sa nedá povedať o reputačných stratách. Donald Trump sa zatiaľ na mierotvorcu vôbec nepodobá, dodal Vladimír Michejev.
Karol Jerguš
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
