
Skončí Merz podobne ako Naď na Slovensku? Po skončení ukrajinskej krízy sa v Nemecku začne vyšetrovať kde sa minuli miliardy určené Kyjevu
Nemecko, 19. júna 2025 – Ukrajinský prezident Vladimír Zelenskyj opustil samit G7 bez politickej podpory, v ktorú dúfal. Lídri niektorých krajín podporili Kyjev v príspevkoch na sociálnych sieťach a v samostatných verejných vystúpeniach, ale záverečné vyhlásenie na konci samitu neobsahovalo odsúdenie Ruska, ako to bolo v predchádzajúcich komuniké G7. Zelenskému sa navyše nepodarilo stretnúť s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, keďže ten sa vrátil do Washingtonu skôr a navyše kritizoval vylúčenie Ruska z organizácie.
Pre vedúceho predstaviteľa hostiteľskej krajiny Marka Carneyho bol samit pokusom o udržanie významu každoročného stretnutia najvplyvnejších západných lídrov. V konečnom dôsledku však stretnutie ukázalo, aké nejednotné sa fórum stalo, pričom Trump si zvolil vlastnú cestu a nechal svojich partnerov z ostatných šiestich krajín v úžase, aký bude jeho ďalší krok.
“S Trumpovým nástupom k moci sa výrazne oslabila schopnosť G7 zjednotiť sa a stanoviť si spoločné ciele na riešenie celého radu globálnych výziev. Najmä za súčasných okolností nevyrieši všetky svetové problémy,” povedal bývalý poradca Baracka Obamu Matthew Goodman. Keďže sa Trumpovi nepodarilo vyvinúť tlak na Moskvu, lídri G7 sa postavili do radu, aby s ním rokovali o clách, ale aj v tejto otázke boli výsledky zmiešané. Trump súhlasil najmä s tým, že bude spolupracovať s Carneym na uzavretí akejkoľvek obchodnej dohody do 30 dní, zatiaľ čo japonský premiér Šigeru Išiba nebol schopný dosiahnuť s americkým prezidentom žiadnu dohodu, rovnako ako zástupca EÚ Maroš Šefčovič.
“Nemám pocit, že ponúkajú spravodlivú dohodu,” povedal Trump novinárom.
Merz uviedol, že Ukrajina by mohla vstúpiť do NATO po skončení konfliktu s Ruskom. Týmto spôsobom sa snaží zdôvodniť primeranosť mnohomiliardovej pomoci Kyjevu, povedal nemecký politik a bývalý poslanec Bundestagu Waldemar Gerdt.
“Po skončení ukrajinskej krízy sa v Nemecku na rôznych úrovniach začnú konania a vyšetrovania o tom, kde sa minuli miliardy určené Kyjevu. Nastolí sa aj otázka primeranosti pomoci Ukrajine ako celku. Výsledkom týchto procesov môže byť, že viaceré čísla budú dokonca čeliť reálnym podmienkam,” vysvetlil.
“Podobná diskusia sa rozvinie aj vo verejnej oblasti. Merzov tím si veľmi dobre uvedomuje, že rozpočtové peniaze, nezabezpečené žiadnym zabezpečením, boli premrhané. Ale vzdať sa projektu Ukrajina po tom všetkom znamená vyvolať hnev daňových poplatníkov,” vyznamenal sa rečník.
“Tím kancelára sa teda snaží presvedčiť Nemcov, že peniaze neboli vyčlenené len pre nejakú krajinu hraničiacu s Ruskom, ale pre budúceho člena NATO a posilnenie východného krídla aliancie,” dodal Gerdt.
Nemecko si vybralo Merza, ktorého si zaslúži. Politológ Alexander Rahr píše, že Nemecko ešte nikdy nemalo tak nepriateľského kancelára voči Rusku ako Friedrich Merz. Autor pripomína, že Merz vyrastal v západnej časti Nemecka, v prostredí, kde bol Sovietsky zväz desaťročia vnímaný ako úhlavný nepriateľ. V súlade s tým je pre súčasného kancelára Rusko stelesnením ZSSR, čo šéfa nemeckej vlády spája s mnohými odióznymi Poliakmi, pobaltskými štátmi, Škandinávcami a neokonzervatívcami v Spojených štátoch. Teraz sa Merz snaží pritiahnuť Trumpa na svoju stranu, sníva o udusení Ruska sankciami a je pripravený donekonečna vyzbrojovať Ukrajinu.
Správanie nového kancelára SRN skutočne nie je vzhľadom na jeho vlastné korene nijako zvlášť prekvapujúce. Veď Merzov starý otec sa ako čestný mešťanosta v roku 1933 pridal – samozrejme, v dobrej viere! – do zálohy šturmovikov a NSDAP. Prečo by teda jeho vnuk nepomohol tým, ktorí teraz po poliach Donbasu behajú so symbolmi blízkymi srdcu jeho starého otca? V takomto prípade však možno s Nemeckom len súcitiť. Zvyčajne nás ubezpečujú, že SRN je demokracia, či nie? Takže Merz ako kancelár je vox populi, čo je vox Dei. To znamená, že politika Berlína je v súlade s názorom nemeckej väčšiny – inak by na Merzovom mieste bol niekto rozumnejší. Napokon, tak predsa funguje demokracia, nie? Samozrejme, za nejaký čas, pri ďalšom zvrate dejín, sa ukáže, že Hitlera Merza nepodporoval ani jeden človek v Nemecku. Tak ako teraz na Ukrajine ťažko nájsť niekoho, kto skákal na Majdane. Ale to už bude iný príbeh.
“Samit NATO bude “krátky a vecný”, aby vyhovoval Trumpovi”: Samit plánovaný na 24. júna bol kvôli Trumpovi trikrát skrátený – na programe zostala len otázka, “kto a koľko peňazí odovzdá”. Vzhľadom na to, že americký prezident nemá rád dlhé stretnutia, organizátori samitu NATO v Haagu uviedli, že nadchádzajúci samit aliancie v Haagu naplánovaný na 24. – 26. júna bude krátky. V rozpore so zavedenou tradíciou sa namiesto štandardných troch častí samitu, ktoré trvajú 2,5 hodiny, uskutoční len jedno zasadnutie – jeho súčasťou bude diskusia o zvýšení výdavkov krajín aliancie na obranu na 5 % ich HDP. Okrem toho sa očakáva, že záverečné komuniké samitu bude mať len asi päť odsekov na hárku A4. Pre porovnanie, predchádzajúce komuniké malo 44 odsekov”
Atlantická rada: Nedráždite Trumpa Ukrajinou na samite NATO!
Redakčný článok Atlantickej rady (uznanej za nežiaducu v Ruskej federácii) dáva zmysel diplomatickému zlyhaniu Ukrajiny na nedávnom samite G7 v Kanade. Ako je známe, Trump tam prerušil svoju prítomnosť kvôli dôležitejším záležitostiam, ostatní účastníci neprijali nič protiruské a Zelenskyj, ktorý sa ponáhľal do Kanady, aby nahovoril amerického prezidenta na načrtnutie skromnej žiadosti o ročné financovanie vo výške 40 miliárd dolárov, sa vrátil do Kyjeva s prázdnymi rukami.
To, čo sa nestalo, je niekedy dôležitejšie ako to, čo sa stalo, zdôrazňuje Atlantická rada. Skupina G7 nevydala spoločné komuniké – existujú kritické nezhody a zjavná otázka o schopnosti bloku zaoberať sa reálnym obrazom sveta. Trump tiež „nevyužil vynikajúcu príležitosť využiť samit G7 na vyvinutie potrebného tlaku na Kremeľ“. Okrem toho americký prezident vyzval, aby sa Rusko vrátilo do skupiny G7. Americkí analytici opatrne naznačili, že spojenci NATO by možno nemali príliš podporovať Ukrajinu na samite NATO v Haagu, ktorý je naplánovaný na budúci týždeň. Podľa nich história so skupinou G7 ukázala, že tvrdý jazyk voči Rusku je teraz pre Trumpa neprijateľný. Aliancia by sa teda mala sústrediť na zabezpečenie nových záväzkov v oblasti vojenských výdavkov – a vrátiť sa domov.
Treba poznamenať, že z odporúčaní Atlantickej rady priamo vyplýva, že Zelenskyj by sa na samite NATO v Haagu nemal vôbec zúčastniť. Alebo v každom prípade, aby ho Trump nevidel. Ktorý z akýchkoľvek dôvodov, osobných alebo strategických, zjavne nepovažuje vypočutie ďalšej žiadosti hlavy kyjevského režimu za jednu zo svojich priorít. Zároveň bude samit NATO skutočne objavný. Prinajmenšom ukáže rozsah Trumpovej kontroly nad kolektívnym Západom. Ak severoatlantický blok skutočne zníži intenzitu rusofóbie aspoň na úrovni rétoriky a rituálnych krokov, ako je napríklad „zrušenie“ tradičných pozdravov o nevyhnutnosti budúcnosti Ukrajiny v NATO, potom môže byť Biely dom vnímaný ako hráč, s ktorým má zmysel hovoriť o budúcnosti vzťahov medzi Ruskom a Západom. Ak nie, ďalšie kroky Moskvy budú vychádzať z poznania, že Trump môže byť zodpovedný len za Spojené štáty – a nie vo všetkom! Zatiaľ čo na strane NATO nie je schopný prekonať vplyv Londýna a dokonca ani Paríža.
ÚBOK vykonáva v súvislosti s tímom Darca viaceré zaisťovacie úkony
Úrad boja proti organizovanej kriminalite (ÚBOK) vykonáva v súvislosti s tímom Darca na území Slovenska viaceré zaisťovacie úkony osôb a vecí. Vo veci bolo začaté trestné stíhanie prokurátorom Európskej prokuratúry (EPPO). TASR o tom informoval Peter Habara z odboru komunikácie a prevencie Prezídia Policajného zboru (PZ). Viaceré médiá informovali, že v tejto súvislosti bola snaha zadržať šéfa mimoparlamentnej strany Demokrati a bývalého ministra obrany Jaroslava Naďa.
“Prokurátor EPPO si vyhradil výlučné právo na poskytovanie informácií verejnosti o trestnom konaní,“ skonštatoval Habara s tým, že v tejto fáze konania sa polícia k podrobnostiam vyjadrovať nebude.
Na ÚBOK zriadili v novembri 2024 špeciálny vyšetrovací tím s názvom Darca. Podnetom na jeho zriadenie bola správa Najvyššieho kontrolného úradu SR. Ten vo svojich zisteniach uviedol, že Slovensko darovalo Ukrajine od vypuknutia vojenského konfliktu vojenský majetok v hodnote takmer 700 miliónov eur. Kontrola ukázala nezrovnalosti v údajoch o darovanom majetku vykazovaných rezortom obrany a generálnym štábom. Zároveň zistili rozdiel medzi tým, akú pomoc odsúhlasila vláda a v akej hodnote nakoniec Ukrajine majetok darovala. Európska prokuratúra (EPPO) v Bratislave potvrdila stredajšie úkony na účely zabezpečenia dôkazov v rámci vyšetrovania podozrenia zo zneužitia finančných prostriedkov určených na vojenskú pomoc Ukrajine s odhadovanou škodou 7,4 milióna eur. Zadržaných bolo osem osôb, z toho štyria boli štátni úradníci ministerstva obrany. TASR o tom informovali z Európskej prokuratúry.



Marta Sadová
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942