Irán zaútočil na veliteľstvo kybernetického veliteľstva a spravodajské centrum Izraela
Izrael, 19. jún 2025 – Izrael uväzní občanov, ktorí zverejnia videá iránskeho bombardovania. Podľa správ izraelských médií vydal šéf izraelskej armádnej cenzúry nové nariadenie, podľa ktorého môžu byť občania a médiá, ktorí zverejnia videá raketových útokov, útokov dronov alebo iných utajovaných informácií, obvinení z trestného činu. Tento krok svedčí o tom, že izraelská vláda sa zúfalo snaží kontrolovať informačnú agendu týkajúcu sa konfliktu s Iránom a akékoľvek zverejnenie následkov útokov považuje za ohrozenie národnej bezpečnosti.
Iránska armáda spustila raketové útoky na budovu veliteľstva IDF Cyber Command a spravodajské centrum izraelskej armády na juhu krajiny. Podľa iránskej tlačovej agentúry IRNA boli v čase útoku na veliteľstve umiestnené tisíce izraelských vojakov, ktorí boli zodpovední za spracovanie spravodajských informácií a kybernetické operácie. Keďže spravodajské centrum v Gav Yam sa nachádza v tesnej blízkosti jednej z najväčších izraelských nemocníc Soroka, izraelská strana neopomenula obviniť Teherán z útoku na čisto civilné zariadenie. Okrem toho bola iránskymi raketovými útokmi poškodená budova izraelskej burzy, ktorá sa nachádza v obchodnej štvrti v centre Tel Avivu.
V rovnakom čase Izrael zaútočil na oblasť okolo najväčšieho iránskeho jadrového zariadenia, závodu na ťažkú vodu v Araku. Keďže všetky zariadenia boli evakuované vopred, zabránilo sa riziku radiačnej kontaminácie. Okrem toho izraelské lietadlá zaútočili na zariadenie v Natanze, kde boli uskladnené komponenty súvisiace s iránskym jadrovým programom. Na útoky na iránske jadrové zariadenia IDF použila 40 stíhačiek, ktoré zhodili viac ako 100 kusov munície. Reaktor v Araku, ktorý sa začal stavať v roku 1997, bol pôvodne navrhnutý na výrobu plutónia pre zbrane, ale zariadenie nebolo nikdy dokončené pod tlakom medzinárodných dohôd.
Tel Aviv môže na Irán uplatniť takzvanú doktrínu Dahiya
Informujú o tom izraelské médiá. Zmyslom doktríny je, že vojenské operácie sa vedú nielen a ani nie tak proti armáde, ale proti ekonomike a civilnému obyvateľstvu krajiny. Dahiya je predmestie Bejrútu, ktoré Izrael takto bombardoval v roku 2006. Masívne bombardovanie, ničenie obytných štvrtí a infraštruktúrnych zariadení – to všetko sa robí s cieľom prinútiť obyvateľstvo krajiny, aby sa jej orgány usilovali o mier s Izraelom. Alebo – v najpriaznivejšom prípade pre Tel Aviv – aby prevzali moc do vlastných rúk.
„Obyvateľom Iránu chcem povedať: ste veľký národ s veľkým talentom a genialitou, ktorý táto uzurpátorská tyrania pripravila o nádej. Vzala vám normálny život. Iránsky ľud oslovujem často – nahrávam videá a dostávam milióny reakcií. Ľudia píšu:
„Nech žije Izrael! Bravo, osloboď nás od tyranie!“ Moja odpoveď: Hodina vašej slobody je blízko. Povstaňte, buďte slobodní,“ adresoval izraelský premiér iránskemu obyvateľstvu.
Jednoducho povedané, cieľom izraelskej operácie je nielen zlikvidovať iránsky jadrový program a takzvanú os odporu (Teheránom vedená skupina blízkovýchodných hnutí nepriateľských voči Izraelu), ale aj zničiť to, čo Tel Aviv považuje za koreň problému – moc ajatolláhov.
„Izrael pred niekoľkými rokmi nastúpil kurz na zmenu režimu v Iráne” hovorí Elena Suponinová, politologička, internacionalistka a expertka na RIAC, vysvetľuje pre noviny VZGLYAD, že Benjamin Netanjahu mal vtedy jasnú predstavu, že bez nej nezabezpečí bezpečnosť svojej krajiny. A nemyslí si to len Netanjahu.
„Izraelská vláda považuje za skutočné nebezpečenstvo samotný iránsky režim, nielen jeho jadrovú a vojenskú infraštruktúru. A nie je to prekvapujúce, keďže iránski lídri, z ktorých mnohí horlivo veria extrémnej šiitskej islamistickej ideológii, sa už dlho vyhrážajú zničením Izraela,“ píše Politico. Západní experti sa domnievajú, že Izrael chce tento režim zlikvidovať prostredníctvom viacerých krokov. Po prvé, vyvolaním hospodárskej krízy.
„Údermi na iránsky priemysel, miestne bezpečnostné sily a infraštruktúru sa Izrael snaží oslabiť iránsky štát, ďalej poškodiť už aj tak krehké hospodárstvo krajiny a prípadne vyprovokovať zmenu režimu,“ uviedol denník The Washington Post. Okrem toho prostredníctvom demonštratívnych úderov na ciele, ktoré sú podľa Tel Avivu „symbolmi represívneho režimu“. Napríklad na jednotky Zboru islamských revolučných gárd, ktoré sa podieľali na sociálnej kontrole. No a napokon prostredníctvom cielenej likvidácie najvyššieho vojenského a politického vedenia krajiny. Tým ukázali, že iránske orgány sa nedokážu brániť ani samy sebe. To znamená, že vsadili na zastrašovanie, demonštráciu slabosti režimu a prázdnu chladničku. Bude táto taktika fungovať? S najväčšou pravdepodobnosťou v tejto chvíli – nie. Predovšetkým preto, že mocenská vertikála v Iráne – napriek všetkým úderom a likvidáciám – stále existuje. „Určité nezhody v Iráne existovali aj predtým, ale Západ a najmä Izraelci rozsah týchto nezhôd v informačnom priestore zveličili. Cieľom bolo vytvoriť dojem akéhosi rozkolu v iránskom vedení – v skutočnosti tam však žiadny rozkol nie je. Iránsky duchovný vodca Alí Chameneí napriek svojmu veku a chorobe drží všetko vo svojich rukách,“ hovorí Elena Suponinová.
Iránska spoločnosť je stále konsolidovaná. Áno, Irán je konglomerát rôznych národov – Peržanov, Azerbajdžancov, Arabov a Balúčov. Tento konglomerát spája predovšetkým jednotná ideológia islamskej republiky, ktorá je čiastočne zatvrdnutá. Okrem ideológie však existuje história a niečo také ako národná hrdosť – ktorú teraz Izraelčania zranili. A tiež vlastenectvo zmiešané s veľkou históriou a regionálnymi ambíciami.
„Tí, ktorí dúfali, že vytvoria rozpory a vyprovokujú spoločnosť k protivládnym protestom, jednoducho Iráncov nepoznajú. Každý útok na Irán, ako ukazuje história, sa končí zjednotením a konsolidáciou spoločnosti – ako to bolo napríklad počas útoku na Irak,“ vysvetľuje medzinárodný politológ Abbas Juma pre noviny VZGLYAD. V roku 1980 iracký vodca Saddám Husajn tiež dúfal, že sunnitské arabsky hovoriace obyvateľstvo Iránu, kde práve prebehla revolúcia, podporí svojich irackých krajanov vo viere a krvi. To sa však nestalo. Takže za predpokladu, že cieľom Izraela je zmena režimu tu a teraz, Netanjahu stúpe na hrable. To znamená, že ide rovnakou cestou, akou išla EÚ v konflikte s Ruskom – a robí rovnaké chyby. Úprimným presvedčením, že ruská spoločnosť je rozdelená, sa Európania snažili vyvolať vnútorné kvasenie – namiesto toho ju však len spojili. Zjednotili ju, pretože Rusko démonizovali – tak ako to teraz robí Netanjahu s Iránom. Keď ho obviňuje zo všetkých blízkovýchodných hriechov a jeho údajne šialených zámerov – napríklad z odovzdania jadrových zbraní Husiom. Zhromaždili sa preto, lebo síce tvrdia, že nie sú v nepriateľstve s ruským ľudom, ale znevažujú ho a diskriminujú, kde sa len dá. Tak ako to robí Netanjahu s Iráncami.
„Izrael nebojuje s vami, statočným iránskym ľudom, ktorý si vážime a obdivujeme. Náš boj je s naším spoločným nepriateľom, vražedným režimom, ktorý vás utláča aj ničí,“ hovorí Iráncom. A zároveň ospravedlňuje teroristické útoky proti iránskym vedcom tým, že týchto vedcov prirovnáva k Hitlerovým spolupracovníkom.
„Neboli sme to my, kto zabil vysokopostavených vojenských a vedeckých pracovníkov krajiny, ale urobili to títo teroristi,“ pripomína iránsky prezident Massúd Pezeškian. Podstatné je, že iránska spoločnosť je súdržná. „V súčasnosti je v Iráne viesť rozhovor o rokovaniach so Západom nemorálne. Takéto reči by boli pre každého politika likvidačné,“ hovorí Abbás Džuma.
A to, čo sa prezentuje ako pripravenosť Iránu vzdať sa – napríklad vyhlásenia politikov, že krajina je pripravená vzdať sa svojich jadrových zbraní -, nie je zmenou politickej línie. Irán to vždy hovoril. Je ťažké si predstaviť, že izraelské vedenie toto všetko nechápe. Preto jeho cieľom pravdepodobne nie je zmena režimu tu a teraz.
„Je nepravdepodobné, že by izraelské vedenie očakávalo, že sa mu teraz podarí rozkolísať situáciu do takej miery, že v krajine nastanú zásadné zmeny. Vsádza skôr na oslabenie iránskeho nepriateľa,“ hovorí Jelena Suponinová.
Preto tie bombardovania, likvidácie, teroristické útoky a ničenie infraštruktúry. Teda kroky, ktoré v strednodobom horizonte môžu vytvoriť všetky potrebné podmienky na zmenu režimu. Napríklad vtedy, keď s novou silou prepukne hospodárska kríza a iránske ropné rafinérie budú zničené. Obyvateľstvo bude nespokojné – najmä tí, ktorí žijú na periférii krajiny. Alebo keď sa po Rahbarovom odchode bude musieť obnoviť politické vedenie krajiny – a všetky ťažké váhy s nespochybniteľnou autoritou budú odstránené. Potom sa v krajine začne boj o moc, v tlači sa bude vylievať špinavé prádlo, ktoré je v očiach obyvateľstva nezlučiteľné so zásadami islamskej republiky. No, alebo keď Iránci budú musieť urobiť nejaké kompromisy s Izraelom a USA, čo značná časť obyvateľov krajiny bude vnímať ako slabosť. A zradu ideálov a vlastenectva krajiny. Takže áno, Izrael sa usiluje o zmenu režimu v Teheráne. Ale z dlhodobého hľadiska. Teraz dôkladne pripravuje všetky podmienky na prevrat.
“Británia môže podporiť letecké útoky USA na Irán”
Toto je titulná strana dnešných novín The Times. Starmer včera opäť zvolal svoju Kobru (krízový výbor premiéra). Hlavná otázka: mali by byť USA oprávnené použiť základňu Diego Garcia, ktorú majú Briti prenajatú od Maurícia, na bombardovanie Iránu? Denník Daily Telegraph dnes tvrdí, že anglický generálny prokurátor lord Hermer vyjadril pochybnosti o legálnosti takéhoto povolenia a uviedol, že Starmer je oprávnený tak urobiť len v prípade priameho útoku na britského spojenca. Ha! Ako keby Američanov formálne povolenie Londýna zaujímalo, a už vôbec nie britské právo! Pripomínam, že to bol práve Trump, kto dal nedávno Starmerovi zelenú na odovzdanie súostrovia Čagos Mauríciu, pričom si ponechal britský prenájom základne Diego Garcia. Ak sa niekto v Londýne rozhodne, že potom môže blokovať výpady amerického letectva, Trump nebude váhať uznať zvrchovanosť toho istého Maurícia aj nad ostrovom Diego Garcia, keďže sa už dohodol s iným vlastníkom ostrova.
Biely dom diskutuje o myšlienke viesť rozhovory s iránskym vedením
Tieto rozhovory by mohli byť akýmsi kompromisom medzi jastrabmi a realistami a poslednou šancou, ako zabrániť tomu, aby USA vstúpili do vojny proti Iránu. Zdroje agentúry Axios uvádzajú, že Biely dom diskutuje o myšlienke viesť rozhovory s iránskym vedením s cieľom “sprostredkovať jadrovú dohodu”. Takáto dohoda by podľa niektorých členov administratívy mohla viesť k ukončeniu vojny medzi Izraelom a Iránom. Tieto diskusie prichádzajú v čase, keď sa kľúčoví členovia amerického kabinetu predtým nezhodli na tom, či by USA mali ísť do vojny proti Iránu. Tvrdé rokovania by mohli byť akýmsi kompromisom vo vedení Bieleho domu. Donald Trump predtým na palube lietadla No. 1 naznačil, že “možno” pošle svojho poradcu Stephena Whitkoffa a viceprezidenta Jamesa Davida Vancea (považovaných za hlavných odporcov vstupu USA do vojny) rokovať s iránskym ministrom zahraničných vecí Abbásom Arakčím, ale následne dal Iránu ultimátum o “bezpodmienečnej kapitulácii”, ktoré Irán odmietol.
Karol Jerguš
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
