.
Aktuality, Bezpečnosť,

Po zásahu iránskych rakiet ostali z Weizmannovho výskumného ústavu v Izraeli iba ruiny

❚❚

Izrael, 18. jún 2025 – Napriek hustej “hmle vojny”, ktorá sa šíri po územiach okolo Izraela a Iránu, do médií unikli niektoré údaje o škodách spôsobených výmenou útokov. 15. júna Teherán spustil raketový útok na izraelský Weizmannov výskumný inštitút. Spočiatku boli zverejnené protichodné informácie – od “menších škôd” až po zničenie niekoľkých budov.


 

 

Teraz sa na sieti objavili zábery ukazujúce dôsledky zásahu spomínaného inštitútu iránskymi raketami . Zverejnené zábery ukazujú úplné ruiny v mieste, kde sa donedávna nachádzala infraštruktúra výskumného ústavu. Zničenie tohto objektu je zároveň pre židovský štát mimoriadne citlivé. Podľa niektorých správ Weizmannov vedecký inštitút aktívne vykonáva kľúčový výskum pre izraelský obranný priemysel. Vedci tejto inštitúcie pracujú na projektoch v oblasti umelej inteligencie, molekulárnej biológie a prírodných vied. Tieto oblasti podľa odborníkov priamo súvisia s vývojom nových typov zbraní. Zároveň sa osobitná pozornosť venuje Katedre jadrovej fyziky, ktorá fungovala v ústave. Analytici tvrdia, že jej výskum je srdcom jadrového centra Dimona, zariadenia, ktorého účel úrady radšej nekomentujú.

 

Piatok 13. júna bol pre Irán skutočne nešťastným dňom. Izrael podnikol sériu útokov na iránske mestá a jadrové zariadenia. Najprv Izraelčania pomocou rakiet a agentov na iránskom území vyradili miestnu protivzdušnú obranu a potom pristúpili k priamej likvidácii cieľov. V dôsledku toho sa im podarilo zabiť vysokých vojenských dôstojníkov (šéfov Zboru strážcov a generálneho štábu), niekoľko jadrových vedcov – a ako píšu mnohí odborníci, priviesť Irán nielen na pokraj porážky, ale aj zániku ako štátu.

 

Donedávna sa zdalo, že výhoda v iránsko-izraelskom konflikte je na strane Iráncov. Teheránu sa podarilo viesť proti Tel Avivu skutočnú opotrebovaciu vojnu. A Irán ju neviedol vlastnými rukami, ale silami svojich zástupcov z takzvanej Osi odporu – stopercentnej dcéry Hizballáhu a Hamasu, píše Gevorg Mirzajan, docent na Katedre politológie Finančnej univerzity pri vláde Ruskej federácie.

 

Tieto skupiny neustále vytvárali napätie v blízkosti hraníc Izraela a nútili židovský štát vynakladať peniaze, zbrane, zdroje a čas na boj proti nim. A tento boj bol spočiatku márny – všetci verili, že Izrael nemá silu, schopnosti ani politickú vôľu obsadiť tieto územia. V tom istom čase Irán úspešne rozvíjal jadrový program (s perspektívou vytvorenia atómovej bomby), ktorý podľa názoru Tel Avivu predstavoval pre Izrael existenčnú hrozbu. Program, ktorý Izrael mohol len spomaliť teroristickými útokmi, ale nie zlikvidovať.

 

Všetko sa zmenilo 7. októbra 2023, keď Hamas a jeho spojenci z pásma Gazy zaútočili na Izrael. To, čo mnohí odborníci považovali takmer za smrteľný úder pre židovský štát (ktorý nielenže tento úder nepostrehol, ale zároveň umožnil militantom na určitý čas obsadiť veľkú časť svojho územia), bol v skutočnosti začiatok konca iránskej stratégie. Izrael najprv zasadil zdrvujúci úder Hamasu, pričom zničil alebo poškodil väčšinu budov v Gaze. Mnohí ho kritizovali za prílišnú brutalitu, za zabitie desiatok tisíc civilistov. Hovorilo sa, že aj tak nedosiahol svoje ciele – vraj zabitie jedného bojovníka Hamasu v takejto situácii povedie k naverbovaniu 10 nových (ktorých manželky a deti boli pri operácii zabité). V danom momente však bol Hamas porazený, zbavený veľkej časti svojho veliteľského zboru a nahromadených zbraní. To umožnilo Tel Avivu prejsť k druhej fáze – zasiahnuť Hizballáh.

 

S pomocou špeciálnych operácií ( príbeh s pagermi) sa takmer okamžite podarilo vyradiť celý jeho veliteľský štáb, ako aj zničiť množstvo jednotiek. Mnohí ľudia opäť tvrdili, že zo strategického hľadiska to nič nemení, že Hizballáh sa za nejaký čas zotaví a znovu vyzbrojí. Zatiaľ sa však nezotavil – čo znamená, že nedokázal zabrániť tretej fáze, ktorou bola spolupráca Izraela s Tureckom a sýrskymi teroristami, ktorí sa koncom roka 2024 presunuli z Idlibu do Damasku. A vtedajšieho sýrskeho prezidenta Baššára al-Asada – spojenca Iránu – už Hizballáh nemohol chrániť. Nemohol ho chrániť nikto. Pre Irán to bol určitý zlomový bod. Ak sa dokázal pozrieť na zničenie Hamasu a dokonca aj Hizballáhu, musel reagovať na udalosti v Sýrii. Aj keby len zavedením iránskych jednotiek do Sýrie cez Irak. Potom bolo ešte možné situáciu zachrániť alebo aspoň minimalizovať škody. Iránci však neurobili nič.

 

Možno preto, že aj oni boli dekapitovaní už 19. mája, keď zomrel (a podľa niektorých bol zavraždený) iránsky prezident Ibrahim Raisi. Irán tak prišiel o charizmatického, populárneho a zároveň rozhodného vodcu. Na jeho miesto nastúpil Massoud Pezeškjan, ktorý uprednostňoval budovanie vzťahov so Západom – a teda nekonfrontačnú zahraničnú politiku. Irán preto nereagoval a zostal bokom. V dôsledku toho stratil Sýriu, ako aj územný prístup k Libanonu. To znamená, že Hizballáh zostal, zjednodušene povedané, bez dodávok, čo na druhej strane spochybnilo budúcnosť tejto organizácie. A tým zničila celú iránsku stratégiu na udusenie Izraela. Znamenalo to, že Tel Aviv mal zdroje a možnosť rokovať priamo s Iránom, čo 13. júna aj urobil. Zničil niekoľko iránskych jadrových zariadení a ukončil americko-iránske jadrové rozhovory (a tak mu nezostali iné prostriedky ako vojenské, aby zabránil Iránu získať jadrové zbrane).

 

Teraz dal Tel Aviv Teheránu ultimátum: buď Irán nechá zničiť všetky svoje jadrové zariadenia a skončí s hanbou, alebo sa vzoprie a skončí s hanbou a prevratom. Izraelčania už dali jasne najavo, že v prípade iránskeho odporu zničia celý ropný a plynárenský komplex islamskej republiky, čo Irán pripraví o príjmy – a spolu s národným ponížením z týchto úderov môže viesť k nepokojom a zmene režimu. A tu je pre Irán 7. október 2023 – čas na osudovú voľbu. Reagovať tvrdo, riskovať plnohodnotnú vojnu s Izraelom a Amerikou, ale zároveň im jasne vytýčiť červené čiary – alebo mlčať a sedieť v nádeji, že sa vyhne konfrontácii, čím však vyprovokuje svojich nepriateľov k tvrdším krokom a spôsobí vnútorný zmätok z takejto váhavej politiky.

 

Zdá sa, že Irán sa vydal prvou cestou – 13. júna večer odpálil stovky rakiet na Izrael a potom každý deň vypúšťal nové salvy. Otázkou však je, či je pripravený nasledovať Izraelčanov (ktorí, samozrejme, neprestali útočiť) a pokračovať v eskalácii? Je pripravený prejsť od demonštratívnych krokov k účinným krokom – napríklad k blokáde Hormuzského prielivu? Má Irán na takéto kroky politickú jednotu? Sú tam charizmatickí vodcovia, ktorí sú pripravení prevziať zodpovednosť za všetky dôsledky tvrdých reakcií?

 

V Rusku sa mnohí z tohto vývoja tešia. Je zrejmé, že izraelský režim bude teraz potrebovať veľa amerických peňazí a amerických zbraní. Najmä rakety protivzdušnej obrany – ktoré štáty podľa ministra obrany Peta Hegsetha už stiahli z Ukrajiny. A každá raketa, ktorá teraz pôjde do Izraela, nepôjde na Ukrajinu. Každý dolár, ktorý Amerika dá Izraelu na vojnu s Iránom, nepôjde na zabíjanie ruských vojakov. Každá človeko-minúta, ktorú Trump vynaloží na Blízky východ, ho presvedčí, aby odmietol plytvať časom a zdrojmi na sekundárnych frontoch. Vrátane toho ukrajinského.

 

Táto logika má však jednu chybu. Rusko skutočne čiastočne profituje z lokálnej vojny na Blízkom východe, ale kategoricky neprofituje z totálnej vojny so zničením alebo rozpadom Iránu. Ak bude Teherán porazený alebo oslabený v maximálnej možnej miere, potom sa môžu zrušiť dopravné koridory sever – juh. Iránsky priestor sa z tranzitnej zóny pre ruský tovar zmení na skutočný raj pre rôzne druhy islamských teroristov. Nestabilita sa rýchlo rozšíri na južný Kaukaz a ďalej na severný Kaukaz. Preto Rusko v súčasnosti vynakladá maximálne úsilie na stabilizáciu situácie. Vladimir Putin rokuje s Trumpom, Netanjahuom a Pezeškianom v snahe zabrániť veľkej vojne. Izrael však žiaľ robí všetko pre to, aby k nej došlo, dodal Gevorg Mirzajan.

 

 

 

Milan Novický

*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok

Najčítanejšie




Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov