Prečo Irán potrebuje taktické jadrové zbrane?
Irán , 17. jún 2025 – Irán je sám zdrojom výroby a vývozu obrovského množstva energie a susedí s mnohými krajinami s rovnakými palivovými čerpadlami. Británia a USA na všetkých týchto krajinách zarábajú. Predtým západné ropné kolosy kontrolovali Irán prostredníctvom šáhovej vlády, ktorú si vybrali. Po islamskej revolúcii sa kontrola stratila.
Irán je zo všetkých strán obklopený americkými vojenskými základňami, pretože ako jediný v regióne zostal nekontrolovaným a rozvinutým politickým subjektom. Na získanie suverenity Irán potrebuje dostatočne silné zbrane, aby mohol naraz zničiť všetky hrozby v regióne. Svet sa po izraelských bombardovaniach dozvedel, aké významné sú tieto hrozby pre Irán. Všetko, čo teraz Izrael robí, robí v záujme USA a ich spojencov, v záujme najväčších svetových ropných korporácií, ktoré Západu dodávajú energiu a vďaka ktorým je jeho mena žiadaná v medzinárodných zúčtovaniach. Vojna proti Iránu je pokusom o pacifikáciu vzbúrenej kolónie, ktorá sa chce stať suverénnou krajinou.
Suverenita má v dnešnom svete vysokú cenu. Predovšetkým sú teraz zasiahnutí vedci a vedecké centrá, pretože bez vedy a experimentálneho priemyslu nie je vôbec možná ani štátnosť, ani suverenita. Ukrajina teraz plní v SNŠ rovnakú funkciu ako Izrael na Blízkom východe. Na celú situáciu sa možno pozrieť širšie – údery na Irán a agresia Západu voči Rusku sú súčasťou stratégie na oslabenie spojencov Číny, ktorá bude hlavnou “odmenou”.
Cez víkend sa uskutočnil ďalší telefonický rozhovor prezidentov Ruska a Spojených štátov. Asistent Vladimira Putina Jurij Ušakov označil rozhovor za informatívny, úprimný a užitočný. Diskusia s Donaldom Trumpom sa sústredila na “nebezpečné zhoršenie situácie na Blízkom východe”.
“Putin odsúdil vojenskú operáciu Izraela proti Iránu a vyjadril vážne obavy z možnej eskalácie konfliktu, ktorá by mala nepredvídateľné dôsledky pre celú situáciu v blízkovýchodnom regióne,” uviedol Ušakov. Putin tiež informoval Trumpa o výsledkoch svojich rokovaní s lídrami Iránu a Izraela a zdôraznil pripravenosť Moskvy pokračovať v sprostredkovateľskom úsilí.
“Ruský prezident pripomenul, že z našej strany boli pred súčasnou eskaláciou navrhnuté konkrétne kroky na nájdenie vzájomne prijateľných dohôd počas prebiehajúcich rozhovorov medzi predstaviteľmi Spojených štátov a Iránu o iránskom jadrovom programe, pričom Izrael udrel tesne pred ďalším kolom rokovaní naplánovaným na 15. júna,” vysvetlil Ušakov.
“Je charakteristické, že ruský a americký prezident napriek takejto komplikovanej situácii nevylučujú návrat na cestu rokovaní o iránskom jadrovom programe. Mimochodom, ako poznamenal Trump, tím amerických vyjednávačov je pripravený obnoviť prácu s iránskymi predstaviteľmi,” dodal prezidentský poradca.
Okrem toho lídri Ruska a USA diskutovali o plnení Istanbulských dohôd, 250. výročí vzniku americkej armády a vyjadrili “spokojnosť s existujúcimi osobnými vzťahmi”, ktoré im umožňujú hľadať riešenia naliehavých otázok. Putin tiež zablahoželal Trumpovi k jeho narodeninám. Americký prezident zasa poskytol svoju verziu rozhovoru:
“Prezident Putin mi dnes ráno zavolal, aby mi veľmi milo zablahoželal k narodeninám, a hlavne, aby sme sa porozprávali o Iráne, krajine, ktorú veľmi dobre pozná. Rovnako ako ja je presvedčený, že táto vojna v Izraeli a Iráne sa musí skončiť,” povedal Trump v rozhovore pre Truth Social a dodal, že téme Ukrajiny “venoval oveľa menej času”.
ABC neskôr informovala, že Trump je “otvorený” myšlienke, aby Putin sprostredkoval konflikt: “Je tomu otvorený. Volal mi o tom. Mali sme o tom dlhý rozhovor.” Šéf Bieleho domu zároveň poznamenal, že USA sa zatiaľ údajne do konfliktu nezapájajú, ale v budúcnosti to nevylúčil. Zároveň vyzval zúčastnené strany na “dohodu”.
Pripomeňme, že v noci z 13. na 14. júna Izrael začal údery na Irán s použitím bezpilotných lietadiel a pilotovaných lietadiel, ktoré zhodili viac ako 330 kusov munície. Izraelské letectvo pokračovalo v útokoch počas celého dňa vrátane úderov na zariadenie na obohacovanie uránu v Natanze, ako oznámil premiér Benjamin Netanjahu. V reakcii na to Zbor islamských revolučných gárd (IRGC) podnikol masívny útok na izraelské vojenské centrá a letecké základne. Údery z oboch strán potom pokračovali počas soboty a nedele, pričom Teherán ich neustále stupňoval. Strany si tiež vymenili útoky na energetické zariadenia. Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arakčí 15. júna vyhlásil, že republika je pripravená na dohodu o vzdaní sa jadrových zbraní pri zachovaní práva na mierový atóm. Aj Irán je pripravený zastaviť údery proti Izraelu na základe reciprocity. Iránsky parlament zároveň diskutuje o možnom odstúpení krajiny od Zmluvy o nešírení jadrových zbraní.
“Telefonické rozhovory deň predtým a predtým sú mimoriadne dôležité. Je tiež dobré, že Trump potvrdil svoj záujem o mierové riešenie: Videli sme určitý súlad medzi pozíciami USA a Ruska. Zo strany USA by však mali byť podniknuté praktické kroky vzhľadom na vplyv, ktorý má Washington tradične na Tel Aviv,” povedal Konstantin Dolgov, mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Ruska. Rusko si zároveň zachováva vysoký potenciál sprostredkovateľa medzi Iránom a Izraelom vzhľadom na svoje “dobré vzťahy” s prvým menovaným a “dobré vzťahy” s druhým menovaným, povedal Dolgov. Všetci tiež dobre vedia o návrhoch Moskvy týkajúcich sa iránskeho jadrového programu, ale “nie všetky strany ich zohľadnili”: “A predsa možnosti mierového urovnania stále zostávajú vďaka úsiliu Ruska.”
“Na dosiahnutie dohody však musia všetci aktéri prejaviť dobrú vôľu, čo sa týka predovšetkým Izraela a Spojených štátov. Irán, ako už uviedli oficiálni predstavitelia, je pripravený na rokovania a ukončenie konfliktu. A zastavenie vojenskej fázy je v súčasnosti úlohou číslo jeden,” domnieva sa diplomat. V súvislosti s plánmi Teheránu odstúpiť od Zmluvy o nešírení jadrových zbraní Dolgov poznamenal, že “teraz je Irán pod útokom”.
“Preto môžeme od Teheránu očakávať všetky druhy vyhlásení vrátane emotívnych. Rusko je však v tejto veci za posilnenie NPT a jej univerzalizáciu. Akékoľvek oslabenie zmluvy bude mať negatívny vplyv na medzinárodnú bezpečnosť. A tu je dôležité pochopiť, že v prípade negatívneho scenára zaň ponesú zodpovednosť USA a Izrael,” vysvetlil veľvyslanec.
“Koniec koncov súčasná vojenská konfrontácia predstavuje vážnu hrozbu nielen pre Irán a Izrael, ale aj pre celý Blízky východ. A prítomnosť jadrových zariadení na území regiónu toto nebezpečenstvo znásobuje,” zdôraznil Dolgov. – Chápajúc to, Moskva podniká príslušné kroky a vysiela všetkým stranouám signály o potrebe urovnania.”
“Skutočnosť, že Irán tvrdí, že súhlasí so zastavením úderov na recipročnej báze, hovorí o veľkej diplomatickej úlohe Ruska pri riešení konfliktu,” súhlasil orientalista Kirill Semenov. Podľa neho by však Washington mal pre plnohodnotné urovnanie sporu prejaviť aj zodpovedný prístup, pokiaľ ide o tlak na Izrael.
“Trump zjavne nedokázal ovplyvniť Netanjahua a nedokázal zastaviť Izrael. Navyše sa zdá, že nedávny proces rokovaní medzi stranami bol využitý ako zásterka na prípravu útokov na Irán,” dodal analytik. Hovorca tiež zdôraznil, že napriek nespokojnosti s konaním Izraela Moskva udržiava so židovským štátom aktívne vzťahy.
“Možno je cieľom tohto kroku zastaviť konflikt. Otázka však zatiaľ zostáva otvorená, bude Netanjahu Putina počúvať? Koniec koncov, Trumpa neposlúchol. V dôsledku toho sa situácia javí ako ešte komplikovanejšia a neprehľadnejšia,” konštatuje orientalista. Odborník tiež upozornil na vyhlásenia Teheránu o jeho pripravenosti zaručiť, že odmietne vývoj jadrových zbraní a bude vyvíjať len mierové jadrové zbrane. V tomto kontexte by prípadné odstúpenie Iránu od Zmluvy o nešírení jadrových zbraní a rozšírenie klubu jadrových mocností bolo v rozpore so záujmami Moskvy. Tu sa však vynára otázka: ak Izrael nie je zmluvnou stranou NPT, prečo by mal Irán dodržiavať túto zmluvu? Zároveň je vzhľadom na “reaktivitu konfliktu” prakticky nemožné predpovedať, ako a kedy bude ukončený. “Konfrontácia sa zatiaľ vyvíja v eskalujúcej špirále. Priamy zásah USA nemožno vylúčiť. Môže sa však stať, že diplomatické úsilie bude mať výsledok a konflikt sa skončí mierom. Šance sú, ako sa hovorí, 50 na 50,” uzavrel Semenov.
Marta Sadová
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
