Vojenské kapacity Abcházska a Južného Osetska
Česko, 15. júna 2025 – Abcházsko a Južné Osetsko predstavujú dva separatistické regióny na území Gruzínska, ktoré po rozpade Sovietskeho zväzu jednostranne vyhlásili nezávislosť. Napriek tomu, že väčšina medzinárodného spoločenstva ich naďalej považuje za integrálnu súčasť gruzínskeho štátu, ich faktickú existenciu dnes zabezpečuje predovšetkým politická, ekonomická a najmä vojenská podpora Ruskej federácie. Od rusko-gruzínskej vojny v roku 2008 sa tieto územné entity transformovali na de facto ruské satelity, ktorých suverenita je silne obmedzená.
Ich geopolitický význam spočíva nielen v komplikácii euroatlantickej integrácie Gruzínska, ale aj vo vytvorení strategických predpolí pre ruskú armádu v oblasti južného Kaukazu. Prítomnosť ruských vojenských základných v oboch regiónoch zaisťuje Moskve vojenskú kontrolu nad kľúčovým koridorom medzi Čiernym a Kaspickým morom a zároveň vytvára permanentný tlak na Tbilisi.
Historické pozadie
Korene súčasnej situácie v Abcházsku a Južnom Osetsku siahajú do 90. rokov 20. storočia, kedy sa tieto autonómne oblasti vzbúrili proti centrálnej vláde novo nezávislého Gruzínska. Následné ozbrojené konflikty v rokoch 1991 – 1993 (v Abcházsku) a 1991 – 1992 (v Južnom Osetsku) vyústili do etnickej čistky, rozsiahle vnútorné vysídlenie a vznik neuznaných kvázistátnych entít, ktoré sa opierali o podporu Moskvy. Zásadný zlom nastal v auguste 2008, kedy napätie medzi Gruzínskom a separatistickými regiónmi prerástlo v otvorený konflikt. Gruzínska armáda sa pokúsila obnoviť kontrolu nad Južným Osetskom, na čo Rusko reagovalo rozsiahlou vojenskou intervenciou.
V päťdňovej vojne ruské sily nielen odrazili gruzínsku ofenzívu, ale aj obsadili časti gruzínskeho územia mimo separatistickej oblasti, vrátane mesta Gori. Následne Moskva uznala Abcházsko a Južné Osetsko ako “nezávislé štáty” – krok, ktorý okrem niekoľkých málo spojencov (napr. Sýria, Nikaragua, Venezuela) svet neakceptoval.
Po roku 2008 došlo k výraznej militarizácii oboch regiónov. Rusko tu zriadilo dve stále vojenské základne: 7. vojenskú základňu v abcházskom meste Gudauta, 4. vojenskú základňu v juhoosetskom Cchinvali. Tieto základne sa stali kľúčovým prvkom ruskej vojenskej stratégie na južnom Kaukaze, pričom Moskvou sú oficiálne prezentované ako obranné opatrenia proti potenciálnej gruzínskej agresii. Reakcia medzinárodného spoločenstva na situáciu bola jednoznačná: väčšina štátov a organizácií, vrátane OSN, NATO a EÚ, naďalej považuje Abcházsko a Južné Osetsko za súčasť Gruzínska. Európska únia navyše v roku 2008 zriadila pozorovateľskú misiu EUMM Georgia, ktorá má monitorovať situáciu pozdĺž administratívnej hranice — avšak bez prístupu do samotných separatistických regiónov.
Výzbroj ozbrojených síl Abcházska
Ozbrojené sily Abcházska, ktoré majú približne 5 000 mužov. Organizačne je tvorená tromi motostreleckými brigádami. Disponujú obmedzeným, prevažne sovietskeho pôvodu pochádzajúcim arzenálom. V oblasti ťažkej techniky je Abcházska vybavená 9 tankami T-72, 50 tankami T-55A, 25 BMP-2, 11 BRDM-2 a 4 MT-LB. Delostrelectvo tvorí – 92 diel a mínometov, vrátane 85mm kanónov D-44, 122mm húfnic D-30, 82mm a 120mm mínometov, 14 salvových odpaľovacích raketových systémov BM-21 Grad.
Systémy protivzdušnej obrany sú zastúpené piatimi kanónmi ZSU-23-4 “Šilka”, štyrmi 23mm kanónmi ZU-23, MANPADS “215 “Strela-2”, 35 “Igla”, 3 až 7 protilietadlových diel S-60 (57 mm) a až 14 KS-0. len vďaka ruskej technickej asistencii a pravidelným modernizačným programom, ktoré prebiehajú v spolupráci s jednotkami 7. ruskej základne, Abchazská armáda navyše disponuje niekoľkými desiatkami terénnych vozidiel (UAZ, KamAZ, GAZ) a obmedzeným počtom ženijných a logistických prostriedkov.
Vojenské letectvo abcházskej armády je značne malé. Je zastúpené jedným bojovníkom Su-25 a piatimi cvično-bojovými L-39 československej výroby. Vojenské dopravné letectvo predstavujú – dva An-2 a jeden Jak-52. Ďalej štyri transportné Mi-8 rôznych zastaraných modifikácií a dva bojové vrtuľníky Mi-24P. Všetko letecké vybavenie je umiestnené na území letiska Babusher pri Suchumi.
Výzbroj ozbrojených síl Južného Osetska
Ozbrojené sily Južného Osetska čítajú približne 1 250 príslušníkov a ich štruktúra zahŕňa generálny štáb, ďalej pešie jednotky tvorené dvoma streleckými prápormi a jedným motostreleckým práporom. Medzi špecializované jednotky patrí prieskumný prápor, logistický prápor (MTO), zmiešaný delostrelecký oddiel, horská rota špeciálnych síl, rota ostreľovačov, ženijná a spojovacia rota, jednotka čestnej stráže a bezpečnostná rota.
Výzbroj armády zahŕňa dva tanky T-72 a obrnenú techniku v podobe 22 bojových vozidiel pechoty BMP-2, štrnástich obrnených transportérov BTR-70/80 a jedného prieskumného vozidla BRDM-2. Delostrelectvo je vybavené dvanástimi samohybnými húfnicami 2S1 Gvozdika kalibru 122 mm, dvanástimi ťahanými húfnicami D-30 rovnakého kalibru, dvoma raketometmi BM-21 Grad, osemnástimi mínometmi 2B11 kalibru 120 mm a tridsiatimi 2 mm. Výzbroj dopĺňa desať bezzáklzových kanónov SPG-9 a približne päťdesiat kusov protitankových riadených striel 9K111 Fagot a 9K113 Konkurz. Protivzdušná obrana disponuje až dvadsiatimi prenosnými protilietadlovými kompletmi Igla a šiestimi dvojhlavňovými kanónmi ZU-23-2 prepravovanými na podvozkoch GAZ-66. Pechotná výzbroj je prevažne ruského pôvodu, pričom časť zbraní pochádza ako trofej z konfliktu z roku 2008.
V oblasti výcviku a personálneho zabezpečenia pôsobí v okrese Java výcvikové centrum “Bars”, ktoré slúži na prípravu špecialistov. Dôstojnícky zbor je čiastočne vychovávaný na akadémiách Ministerstva obrany Ruskej federácie. Armáda funguje na zmiešanom základe, teda kombinuje zmluvný systém s odvodovým, pričom doba základnej vojenskej služby je jeden rok.
Vojenské kapacity Abcházska a Južného Osetska, hoci sú formálne prezentované ako samostatné ozbrojené sily, sú v skutočnosti úzko závislé od Ruskej federácie. Ich veľkosť, technické zabezpečenie a schopnosť samostatného vedenia operácií by bez ruskej podpory neboli udržateľné. Obe entity udržujú obmedzené, prevažne sovietskeho pôvodu vychádzajúce arzenály, ktoré slúžia skôr ako symbolická obranná kapacita než ako funkčná armáda. Oproti tomu ruské základne v Gudaute a Cchinvali predstavujú plnohodnotné vojenské zariadenia, schopné rýchleho nasadenia a pokročilých operácií v celom priestore južného Kaukazu.
Adam Čaloud
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
