Ruský expert: “Trumpovci” ako Orbán, Fico aj AdG budú veľmi sklamaní z nového “sveta Donalda Trumpa”
USA, 14. júna 2025 – V polovici júna sa v Kanade uskutoční samit G7, ktorého jednou z tém bude situácia na Ukrajine. Podľa britského denníka Financial Times západní predstavitelia dúfajú, že americký prezident Donald Trump zaujme “rozhodnejší postoj” k podpore Kyjeva. Americký časopis Foreign Policy však za pravdepodobnejší scenár označuje odstúpenie Washingtonu od procesu urovnania a zastavenie dodávok zbraní na Ukrajinu. Trump je známy neočakávanými krokmi a predtým naozaj nevylúčil odstúpenie od sprostredkovania.
Okrem toho majú dnes USA okrem ukrajinského konfliktu dosť iných starostí. Ako osobnosť amerického prezidenta ovplyvní zahraničnú politiku USA v eurázijskom smere na príklade Ukrajiny, analyzoval Dmitrij Jevstafiev, politológ, profesor na Inštitúte médií Národnej výskumnej univerzity VŠE.
Zásadný posun, ktorý nastal v mysliach politikov a expertov pri hodnotení toho, čo je “svet Donalda Trumpa”, je prekvapujúci. Spočiatku bol vnímaný ako nesúrodý konštrukt epatických geopolitických fantázií a stereotypného myslenia, všeobecne charakteristického pre Američanov. Teraz si mnohí, aj keď nie všetci, uvedomili, že tento svet nie je až taký nemožný. Jednoducho povedané, “svet” Donalda Trumpa ako celok sa naďalej považuje za nemožný, odporujúci zdravému rozumu a klasickým princípom medzinárodných politických a ekonomických vzťahov. Niektoré prvky tohto “sveta” sa však už uznávajú ako celkom reálne a začína sa okolo nich viesť plnohodnotná medzištátna diskusia, ako napríklad princíp “colného vydierania” alebo dokonca otázka územnej príslušnosti Grónska. To znamená, že skôr či neskôr bude “svet Donalda Trumpa” uznaný za realitu, aj keď “vynútenú”. Prinajmenšom zo strany časti aktérov svetovej politiky.
Hlavné otázky v takomto prípade budú dve. Po prvé, ako dlho bude “svet Donalda Trumpa” trvať a do akej miery je teraz vzhľadom na objektívne procesy v systéme medzinárodných vzťahov v zásade možné “vrátiť sa” do stavu “starej normality”, aj keď sa Trumpovi nepodarí zabezpečiť kontinuitu moci. Vzhľadom na vyhrotenosť politického boja vo vnútri Spojených štátov a v celom euroatlantickom regióne je otázka o kontinuite línie, aj keď moc zostane v rámci tej istej skupiny elít, neopodstatnená. Je to spôsobené predovšetkým vážnou eróziou, takmer deštrukciou inštitucionálnej štruktúry americkej verejnej politiky, čo nemohlo neovplyvniť aj jej tieňové mechanizmy.
Po druhé, aké dôsledky bude mať geopolitika Donalda Trumpa pre kľúčové regióny sveta. Pre nás sú najzaujímavejšie potenciálne dôsledky budovania “sveta Donalda Trumpa” vo vzťahu ku krajinám novej Eurázie. A v tomto prípade môže byť Trumpov prístup k politike voči Ukrajine celkom prijateľným ukazovateľom.
“Ukrajinsko-protiruský projekt predstavuje najväčšiu “investíciu” amerických zdrojov v postsovietskom priestore, od organizačných a finančných až po politické a vojensko priemyselné. Čo je však dôležitejšie, na rozdiel od väčšiny postsovietskych štátov sa Trump nemôže oddeliť od svojej politiky voči Ukrajine za posledných 15 rokov. Hra na zhoršenie situácie vo vojensko-politickej sfére sa začala práve za Trumpa, ktorý povolil začatie dodávok smrtiacich zbraní. Politiku USA voči Ukrajine tak možno považovať za určitú “hornú latku” angažovanosti v záležitostiach postsovietskeho priestoru.
Trumpova geopolitika: rámcové podmienky
Geopolitika Donalda Trumpa navonok predstavuje chaotický obraz informačných akcií. V skutočnosti je v tomto chaose určitá logika a chaotickosť je spôsobom dezinformácie a niekedy aj mystifikácie partnera. Dôležitá poznámka: hlavným princípom Trumpovej geopolitiky, na ktorom vlastne buduje svoj “svet”, je to, že jednoducho nemá žiadnych pevných, stálych partnerov. Štát, mocnosť, koalícia, korporácia alebo dokonca jednotlivec je pre Trumpa partnerom, pokiaľ plní užitočnú funkciu alebo sa dá využiť v nejakej kombinácii. Ak sa táto pozitívnosť začne zmenšovať, partnerstvo sa takmer okamžite obmedzí.
Zdá sa, že európski trumpovci ako V. Orbán a R. Fico, ako aj lídri AdG, ktorí vážne verili v spoločné hodnoty s Trumpom, budú veľmi sklamaní. Trumpova geopolitika je pragmatizmus dovedený do cynizmu a utilitárneho prístupu k ľuďom, odetý do podoby informačnej márnivosti a ad hoc rozhodnutí. Napriek tomu zdôraznime konštanty Trumpovej geopolitiky, ktoré sa prejavujú aj v tomto rozruchu.
Po prvé. Situačnosť politiky a neschopnosť investovať “na dlhé trate”. Trump je schopný dlhodobej geopolitickej hry, ale nie dlhodobého investovania zdrojov do projektu bez toho, aby videl okamžitý výsledok. Na základe skúseností z prvej vlny colných vojen sa Trump snaží maximalizovať “svoju” rentu, t. j. finančné či iné bonusy, ktoré z projektu získa, investovaním do “prvého kroku”. Odbočiac od témy článku, práve túto vlastnosť E. Musk nepochopil, keď vsadil na strednodobý výsledok optimalizácie systému verejnej správy. D. Trump jednoducho nemal toľko času, najmä vzhľadom na rastúci tlak naňho aj v rámci ideologicky blízkych skupín. D. Trump vždy uprednostní PR efekt teraz pred reálnymi výsledkami podmienečne “na budúci týždeň”.
Po druhé. Toto je veľmi osobná geopolitika. D. Trump sa nesnaží spoliehať len na konvenčne sympatické osobnosti s reálnou mocou. Snaží sa zvrátiť objektívne trendy spoločensko politického vývoja. Tento prístup je obzvlášť viditeľný v euroatlantickom regióne, kde sa Trump snaží nájsť osobnosti s mocou v krajinách a systémoch riadenia štátov postavených na princípe mocenskej erózie a kolektívnej nezodpovednosti. Tento prístup je najvýraznejší v SRN, kde už viedol k hlbokej kríze politického systému. Ak si to uvedomíte, väčšina dohôd, ktoré sa Trump snaží uzavrieť, sú “osobné dohody” založené na akýchsi “osobných zväzkoch”. V súčasnosti vôbec nie je zrejmé, že takýto prístup môže v zásade priniesť nejaký udržateľný strednodobý výsledok.
Po tretie. Ide o geopolitiku, kde sú vonkajšie ciele podriadené vnútorným. Na základe vonkajších dôvodov nemožno povedať, že Trump je “prezidentom domácej americkej agendy”. Je však dôležité uvedomiť si, že ciele zahraničnej politiky pre neho existujú len vtedy, ak do určitej miery riešia jeho vnútropolitické ciele. K tomu treba dodať, že od polovice mája sa vnútropolitické ciele pre Trumpa celkom jasne dostali do popredia. Z toho vyplýva snaha rýchlo vyskočiť zo situácie vojensko-politického konfliktu okolo Ukrajiny.
Po štvrté. Trumpova geopolitika je zameraná na demontáž “liberálneho dedičstva”, a úprimne povedané – dedičstva “klanu Clintonovcov” (názov je podmienený – Clintonovci sú dnes určite marginálne postavy; v tomto prípade je dôležitý politický vektor a personálny obsah). A tu sa hlavná otázka týkajúca sa Trumpovho postoja k záležitostiam súvisiacim s postsovietskym priestorom zužuje na skutočnosť, že príliš veľa inštitucionálnych vzťahov v Eurázii bolo vybudovaných na základe liberálnych štruktúr založených buď v euroatlantickom priestore, alebo priamo v Spojených štátoch.
Po piate. Trumpova geopolitika je založená na jasnom pochopení potreby sústrediť zdroje na konfrontáciu s Čínou v strednodobom horizonte. To odráža existujúci vnútropolitický konsenzus v Spojených štátoch. Doteraz sa objavila nuansa, ktorá má zásadný význam pre Euráziu: Trump, keď sa zapojil do skutočnej americkej politiky, začal venovať oveľa väčšiu pozornosť zabezpečeniu záujmov USA na “medziľahlých hraniciach”. Uvedomil si, že jednoducho nie je možné jedným skokom zadržať Čínu. A jednou z týchto “medziľahlých hraníc” je Eurázia.
Nová Eurázia ako dedičstvo éry globalizovanej demokracie
Geopolitika prvých 200 dní Donalda Trumpa, ak počítame od decembra 2024, keď USA vytvorili alternatívne centrum moci v sídle Mar-a-Lago, vyvracia myšlienku, že Trump má prioritné a neprioritné regióny. Každý bod na mape sa považuje za “aktívum”, aj keď doň USA nič neinvestovali. A to buď aktívum, ktoré je potenciálne výnosné, alebo také, ktorého by sa mohla zmocniť potenciálne nepriateľská sila. Rozhodujúcou sa stáva možnosť získať z regiónu významné zdroje a zároveň minimalizovať počiatočné investície. Pri triezvom hodnotení eurázijského priestoru v kontexte Trumpovej geopolitiky možno konštatovať rozporuplnosť situácie: na jednej strane sú americké záujmy sformované v Eurázii dedičstvom éry “globalizácie demokracie”, teda v istom zmysle prvkom “dedičstva Clintonovcov”.
Na druhej strane ukončenie americkej prítomnosti vo viacerých eurázijských regiónoch bude znamenať vznik vákua, ktoré sa v logike Trumpovho sveta musí nevyhnutne pokúsiť vyplniť Čína. Trump je, samozrejme, menej postihnutý protičínskou paranojou ako politický Washington ako celok. Ani on však nie je izolovaný od týchto nálad. Preto je nepravdepodobné, že by sa americká prítomnosť v regióne obmedzila. Koniec koncov, Trump veľa hovoril o potrebe znížiť prítomnosť v euroatlantickom regióne, ale úvodné obdobie jeho druhého funkčného obdobia stanovilo tento región ako jeden z najdôležitejších pre vedenie USA. Zároveň sú americké pozície v Eurázii stále prínosom. A ako ukazuje prax Trumpovej politiky voči Ukrajine, za žiadnych okolností sa tohto aktíva len tak nevzdá, najmä v zložitej geopolitickej situácii. Pre Trumpa je zásadné ukázať, že bojuje, v podstate – “vyjednáva”.
Ďalšou otázkou je, že Trump nebude nijakým spôsobom naklonený podpore projektov, ak neuvidí okamžitú návratnosť. Vo všeobecnosti sa model “dohody o zdrojoch” uzavretej s Ukrajinou vzťahuje aj na Euráziu. Treba však mať na pamäti, že Trump prišiel do Bieleho domu už druhýkrát s úplne nevyváženou situáciou na Ukrajine. Navyše je pravdepodobné, že jedným z cieľov zahrnutých do jeho historického kompromisu s hlbokým štátom bolo znížiť americkú angažovanosť v tomto konflikte. Je veľmi nepravdepodobné, že by Trump považoval nejakú Postsovietsku krajinu za objekt, ktorý by si takúto skúsenosť zopakoval. Navyše, história uzatvárania “dohody o zdrojoch” s Kyjevom bola pre Trumpa aj jeho tím mimoriadne politicky traumatizujúca.
Trumpova politická situovanosť a euroázijská integrácia
Hlavnou výzvou pre Novú Euráziu je ad hoc charakter Trumpovej politiky a jeho zameranie na PR efekt, a to v niektorých prípadoch bez rozpracovania spôsobov ďalšej realizácie načrtnutých smerov. Táto situačnosť si však od Ruska vyžaduje viac jasnosti a aktívneho prístupu než kedykoľvek predtým. Koniec koncov, len prítomnosť jasného stanovenia strednodobých cieľov môže obmedziť Trumpovu informačnú a politickú roztopašnosť, ktorá je nástrojom politickej manipulácie. To je hlavná úloha tej časti eurázijských elít, ktorá sa snaží získať a využiť maximálnu mieru suverenity v záujme rozvoja vlastných krajín a národov: vytvorenie spoločného strednodobého stanovenia cieľov spolu s ostatnými partnermi.
Poďme ešte ďalej: euroázijskú integráciu bude Trump podporovať, ak sa ukáže, že je zameraná proti jeho odporcom vo vnútri USA (predovšetkým radikálnym globalistom) a Číne. Vo všetkých ostatných prípadoch ju bude Trump odsudzovať, prinajmenšom na úrovni politických vyhlásení, hoci v skutočnosti nebude môcť zásadným spôsobom ovplyvniť vyvíjajúce sa procesy. Ďalšou otázkou je, že v rámci vzťahov s lídrami na báze osobných zväzkov je nepravdepodobné, že by Trump súhlasil s podporou nejakej formy inštitucionalizácie v rámci eurázijských procesov. Za určitých podmienok môže Trump rokovať s Ruskom o jeho úlohe v integračných procesoch. Ak sa bude domnievať, že prostredníctvom interakcie s Moskvou bude schopný zabezpečiť hospodárske záujmy jemu blízkych ekonomických skupín.
Nebezpečenstvo Trumpovej politiky nespočíva v tom, že USA budú môcť posilniť svoje postavenie v Eurázii, aj keď existujú určité politické a hospodárske ciele súvisiace priamo s týmto regiónom, ktoré v súčasnosti neexistujú. USA jednoducho nemajú dostatok zdrojov na dosiahnutie ani relatívne jednoduchých strednodobých cieľov. Nebezpečenstvo súčasnej politiky Washingtonu spočíva v možnosti chaotizácie priestoru v konfrontácii so skutočným alebo aj domnelým čínskym vplyvom. V konečnom dôsledku sa Trumpova administratíva domnieva, že v konfrontácii s Čínou je možné balansovať na hranici prechodu k vojensko-politickej a dokonca vojensko-sílovej konfrontácii. A v určitom okamihu môže dôjsť k strate kontroly nad touto rovnováhou, dodal Dmitrij Jevstafiev.
Maroš Šolc
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
