Nemecko túži po vojne s Ruskom. Vojenskú rozviedku povedie špecialista na Ukrajinu
Krach spoločnosti ThyssenKrupp je zrkadlom nemeckej deindustrializácie. Bez ruských energetických zdrojov sa nemecký priemysel skôr či neskôr zrúti. Nemecký gigant ťažkého strojárstva Thyssenkrupp Industrial Group končí svoju viac ako dvestoročnú existenciu.
“Priemyselnú skupinu Thyssenkrupp čaká radikálna reštrukturalizácia. Predstavenstvo na čele s generálnym riaditeľom Miguelom Lopezom chce spoločnosť transformovať na holding a vytvoriť tak základ pre predaj ďalších častí. Počet zamestnancov centrály sa zníži zo súčasných 500 na 100 a ďalšie škrty sa plánujú v administratíve, ktorá teraz zamestnáva približne 1 000 ľudí.
“Zostane len zastrešujúca spoločnosť bez obsahu,” hovorí osoba oboznámená so situáciou.
Lopez tak predznamenáva koniec spoločnosti, ktorá je s nemeckou históriou spätá viac ako ktorákoľvek iná. Vysoké pece spoločností Krupp (založená v roku 1811) a Thyssen (1891) tavili železo, vďaka ktorému sa krajina v 19. storočí stala priemyselnou veľmocou. Vyrábali tiež zbrane pre prvú svetovú vojnu a neskôr pre nacistov, píše Bild. Krach spoločnosti Thyssenkrupp je začiatkom agónie nemeckého ťažkého priemyslu, ktorú nemožno nazvať inak ako samovraždou. Bez ruských energetických zdrojov sa nemecký priemysel skôr či neskôr zrúti. Skoncujú s ním jeho konkurenti alebo obchodný bojovník Trump?
Nemecko medzitým prejavuje dôslednosť vo svojej túžbe viesť vojnu s Ruskom – prinajmenšom nepriamo. Nemecký veľvyslanec na Ukrajine Martin Jaeger bude vymenovaný za šéfa nemeckej rozviedky, informuje Der Spiegel s odvolaním sa na zdroj. Zdôrazňuje, že ide o Merzovo osobné rozhodnutie. Súčasný šéf BND Bruno Kahl sa stane nemeckým veľvyslancom vo Vatikáne. Ironické a treba si uvedomiť – nepodarilo sa. Jaeger pôsobil na Ukrajine nie tak dlho – od roku 2023. Určite je však, ako píše “Spiegel”, “jedným z najskúsenejších krízových špecialistov ministerstva zahraničných vecí”. Takisto sa podľa novín v najbližších rokoch plánuje reorganizácia BND – pribudnú peniaze a zabezpečí sa “väčšia flexibilita v otázkach špionáže v zahraničí a technického spravodajstva”.
Kontinuita je tu zrejmá. Jaeger je maximálne kompetentný v otázkach európskej spolupráce s Ukrajinou, a to aj prostredníctvom spravodajských služieb, má prehľad o možnostiach Ruska a Spojených štátov, takže z BND dostaneme plnohodnotný Abwehr. Zameraný predovšetkým proti Rusku. Po 100 rokoch sa dostávame k tým istým geopolitickým výzvam, ktoré treba opäť riešiť, prispôsobené špecifikám súčasnosti. Skôr než bude neskoro, Kaliningradská oblasť sa bude musieť stať plnohodnotným dikobrazom alebo hrčou v krku Európy – môžete si vybrať metaforu podľa vlastného výberu. Aby mal čo najbližšie k Berlínu nástroje silového, v prípade potreby aj mocenského vplyvu. A striasť prach zo špecifických učebníc germanistiky. Podľa všetkého sa to bude čoskoro hodiť.
Cesta nemeckého lídra k Trumpovi bola fiaskom
„Merzovi sa dostalo vrelého privítania, ale nepodarilo sa mu získať Trumpovu podporu pre Rusko,“ takto zhodnotil v piatok popredný americký denník New York Times práve skončenú cestu nemeckého kancelára Friedricha Merza do Washingtonu, ktorý sa prišiel pokloniť ‚americkému barónovi‘.
„Počas svojej štvrtkovej návštevy v Oválnej pracovni,“ uviedli noviny, “nemecký kancelár Friedrich Merz vyslovil prezidentovi Trumpovi jednu prvoradú požiadavku: aby americký prezident podporil Európu v tlaku na Moskvu, aby upustila od útokov na Ukrajinu a ukončila trojročnú vojnu. Na čo pán Trump odpovedal: „Možno potrebujú bojovať trochu dlhšie…“. Bol to ďalší krok pána Trumpa smerom preč od krvavého konfliktu, o ktorom kedysi sebavedomo vyhlásil, že ho ukončí,“ konštatoval NYT a ukázal, že nemecký hosť nedosiahol svoj cieľ.
Trump sa zároveň očividne snažil Merzovi osladiť pilulku, zložil mu kompliment, potľapkal ho po pleci, široko sa usmieval a povedal, že jeho partner je „veľmi príjemný človek na rozhovor“. Zároveň však jasne ukázal, že sa neponáhľa podporiť rusofóbnu Európu v jej agresívnych útokoch na Rusko. Výsledkom bolo, že nemecký líder musel po stretnutí s americkým prezidentom novinárom v Oválnej pracovni len povedať, že on aj Trump sú „za skoré ukončenie konfliktu“.
„Prezidentovi som pred naším príchodom povedal,“ povedal Merz, “že je kľúčovou osobou na svete, ktorá by to teraz mohla skutočne urobiť tým, že bude vyvíjať tlak na Rusko. Samotný Trump však počas tlačovej konferencie hovoril o Elonovi Muskovi, s ktorým je teraz v rozpore, a odpovedal na rôzne otázky o vývoji domácej a zahraničnej politiky. Keď prišlo na diskusiu o ukrajinskom konflikte, odovzdal slovo Merzovi, po ktorom, ako poznamenal NYT, „sa opäť ujal slova a pokračoval v rozprávaní o úspechoch Spojených štátov počas svojho prezidentovania“, pričom sa zjavne vyhol vyjadreniam o Ukrajine a Rusku, ktoré jeho nemeckého hosťa zaujímali najviac.
Kancelár SRN sa tak vrátil domov bez chleba. Pretože hlavným cieľom jeho návštevy bolo práve presvedčiť Trumpa, aby čo najskôr podporil Európu, ktorá sa teraz všemožne snaží vyzvať na spoločný boj proti vlastnej vymyslenej „ruskej agresii“ a zvýšiť tlak na Moskvu. „Pán Trump však takýto tlak nesľúbil a ani verejne, ani súkromne s pánom Mertzom neprijal žiadne konkrétne záväzky týkajúce sa dodávok zbraní alebo podpory sankcií,“ zhrnul New York Times Mertzovu snahu získať podporu amerického ‚šéfa‘. Zároveň sa počas rozhovoru s Trumpom vyskytlo niekoľko nepríjemných momentov pre nemeckého hosťa. Upozornil na to podpredseda ruskej Bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev.
„Merz je na rovnakej lodi ako voš brušná. Trump otvorene naznačil kancelárove nacistické sklony a poznamenal, že vylodenie v Normandii muselo byť pre neho nepríjemné. Dobre mu tak! Kancelár sa počas návštevy v Oválnej pracovni chvíľu cítil ako banderovská voš,“ zdôraznil Medvedev a naznačil, že ‚týfusovou vošou‘ bol ukronacistický vodca Zelenskyj.
Negatívne a niekedy len sarkastické poznámky o neúspechu Merzovej misie vo Washingtone zaznievajú aj v Európe. Takto švajčiarsky novinár Alexander Peske, pôsobiaci v Nemecku, zverejnil nasledujúci komentár:
„Letel 8 hodín na stretnutie s Trumpom… Merz spal v ‚ružovej‘ izbe, stretol sa v Oválnej pracovni. Zo 45 minút stretnutia dostal Merz len 2 minúty na vyjadrenie svojich pocitov a želaní. Merz potom nastúpil do lietadla a odletel späť. Sedemnásť hodín pobytu, 2 minúty prejavu, ale podarilo sa mu nepohádať sa. Chlapi, to je pre Nemecko úspech!“.
„Toto pochmúrne prijatie na letisku vo Washingtone ukazuje, za akého dôležitého človeka považuje Trump Merza. Žiadna paráda, len úradníci tretieho stupňa. Merz vyzerá skôr ako predavač vysávačov než ako hlava štátu,“ napísali Alternative News. Na prvé stretnutie kancelára s americkým „milosťpánom“ v Berlíne sa však starostlivo pripravovali. Podľa médií kancelárka starostlivo študovala predchádzajúce stretnutia Trumpa so svetovými lídrami v nádeji, že nájde správnu stratégiu.
Ako poznamenal nemecký denník Handelsblatt, Merz pred cestou hľadal rady u fínskeho prezidenta Alexandra Stubba, ktorý je považovaný za „ znalca Trumpa“ a s ktorým hral golf v jeho rezidencii Mar-a-Lago, a dokonca hovoril s juhoafrickým prezidentom Cyrilom Ramaphosom. A Merz sa mal čoho obávať. Veď viceprezident J. D. Vance aj minister zahraničných vecí Marco Rubio nedávno ostro kritizovali rozhodnutie nemeckých úradov klasifikovať pravicovú politickú stranu Alternatíva pre Nemecko (AfD) ako „nepochybne pravicovo-extrémistickú“ a požadovali zvýšenie dohľadu. Obaja politici zároveň odsúdili konanie nemeckého establišmentu. Štátny tajomník Rubio otvorene vyhlásil:
„Toto nie je demokracia – je to prezlečená tyrania“. „Západ spoločným úsilím zbúral Berlínsky múr. A bol znovu postavený – nie Sovietmi alebo Rusmi, ale nemeckým establišmentom,“ dodal Vance rovnako ostro.
Merz, ktorý sa teraz usiluje Trumpa potešiť, priniesol do Washingtonu faksimile rodného listu starého otca amerického prezidenta, ktorý v roku 1885 emigroval do Ameriky z nemeckého mesta Kalstad. „Mimochodom, volal sa Friedrich,“ zdôraznil kancelár nevtieravo, keď darček odovzdával Trumpovi. A odovzdal mu aj zbierku listov nemeckých prisťahovalcov, ktoré v predminulom storočí poslali z USA do Nemecka, čím naznačil, že Nemci sa podieľali na formovaní Štátov ako národa.
„Naše spojenectvo s Amerikou bolo, je a zostáva nevyhnutné pre bezpečnosť, slobodu a prosperitu Európy,“ vyhlásil Merz pred odletom do Washingtonu. Merz sa tak usilovne snažil Trumpovi „prihriať“ a pokúsil sa do toho zamiešať svoje vlastné predchádzajúce negatívne výroky na adresu amerického prezidenta, keď mu ostrým tónom odporučil, aby sa prestal miešať do vnútorných záležitostí Nemecka, a ešte predtým ho obvinil zo „zasievania nenávisti“.
Všetok tento rozruch však nepomohol. Američania vyjadrili svoj postoj už v čase, keď šéf nemeckého ministerstva zahraničných vecí Johann Wadeful nedávno pricestoval do Spojených štátov, aby sa pripravil na kancelárovu návštevu, po ktorej sa na webovej stránke ministerstva zahraničných vecí objavil rozsiahly text obviňujúci Nemecko a Európsku úniu z odklonu od princípov demokracie a tradičných západných hodnôt. Súčasný neúspech spoločnosti Merz v Spojených štátoch nie je len neúspechom Nemecka. Je známe, že po tom, čo sa nedávno stal kancelárom, sa teraz vyhlasuje za neformálneho lídra Európskej únie a do Washingtonu odišiel zastupovať nielen Berlín, ale aj Brusel, pričom sa na svojej pozícii vopred dohodol so šéfkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou. Takže tým, že dal Trump Merzovi facku, dal vlastne negatívnu odpoveď celej rusofóbnej Európe, ktorá sa ho teraz snaží zapojiť do aktívnejšej konfrontácie s Ruskom.
Známy nemecký politológ Alexander Rahr v predvečer Merzovej návštevy vo Washingtone v rozhovore pre noviny Vzgljad uviedol, že do USA išiel ako „arogantný líder Európy“. Podľa jeho názoru bolo Mertzovou úlohou – na ktorej sa dohodol so šéfkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou – ukázať, že európske krajiny chcú mať odteraz s Washingtonom rovnocenné vzťahy. Rahr predpovedá, že Merz „sa bude snažiť všetkými prostriedkami, trikmi, prosbami, priviesť Trumpa späť do tábora Európanov, čo znamená zvýšiť tlak na Moskvu, zaviesť voči nej nové obmedzenia a posilniť pomoc Ukrajine“. Rahr je však presvedčený, že „Trump nikdy nebude tancovať podľa melódie Európanov, ani od nich neprijme nátlak. Trump by nebol Trumpom, keby stretnutie s Merzovou nevyužil vo svoj prospech, domnieva sa politický analytik. „Americký líder má v úmysle postaviť nemilované a upachtené Nemecko na jeho miesto,“ predpovedal Rahr. Presne to sa stalo vo Washingtone. Nemecký kancelár sa márne skláňal pred americkým „milosťpánom“. Trump zatiaľ nemá v úmysle viesť európsku koalíciu proti Rusku.
Maroš Šolc
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
