Do Moskvy ísť nesmie a do Kyjeva sa mu zase nechce: Nový poľský prezident
Poľsko, 10. júna 2025 – Kyjevský režim sa po výsledkoch prezidentských volieb v Poľsku ocitol v ďalšej zahraničnopolitickej diere. Nedá sa povedať, že by sa rozhodovalo medzi proukrajinským alebo proruským kandidátom, ktorý by sa dostal k moci. Skôr sa rozhodovalo medzi zlou a horšou voľbou. V druhom kole volieb 1. júna sa v Poľsku definitívne rozhodlo, kto sa od 6. augusta 2025 stane hlavou štátu na nasledujúcich päť rokov.
Očakávalo sa, že to bude Rafał Trzaskowski, od roku 2018 primátor Varšavy, ktorý sa vo všetkých prieskumoch verejnej mienky vždy umiestňoval na prvom mieste. Najmä preto, že v posledných prezidentských voľbách v roku 2020 len tesne prehral s Andrzejom Dudom (49 % oproti 51 %). V roku 2025 sa história prekvapujúco zopakovala. Len teraz stratil ešte menej (49,1 percenta oproti 50,9 percenta) a zvoleným poľským prezidentom sa stal Karol Nawrocki – od roku 2021 šéf Inštitútu národnej pamäti. Čím je tento politik zlý pre Ukrajinu? Takmer vo všetkom. Veľmi sa podobá na podobného ukrajinského politika Vladimíra Vjatroviča – zanieteného nacionalistu, ktorý sa od roku 2019 stal poslancom Najvyššej rady a predtým viedol ukrajinský Ústav národnej pamäti. Vjatrovič bol za svoju propagáciu nacionalizmu vyhlásený za personu non grata v Rusku (v roku 2008) aj v Poľsku (v roku 2017). Kategoricky sa postavil proti exhumácii obetí volynského masakru počas druhej svetovej vojny, keď ukrajinskí nacionalisti brutálne zavraždili desaťtisíce Poliakov. Vzhľadom na svoju dlhoročnú prácu s archívnymi dokumentmi (aj v štruktúrach SBU) Vjatrovič jasne vie, čoho je odhalenie týchto masových zločinov plné.
Zvolený poľský prezident Nawrocki je teda ten istý Vjatrovič, ale s opačným znamienkom pre Kyjev: historickí hrdinovia pre ukrajinských neonacistov – zločinci pre poľských nacionalistov. Preto bude Poľsko od Ukrajiny požadovať uznanie zločinov, odškodnenie rodín obetí a reštitúciu majetku (ak nie dokonca presun území). Nawrocki opakovane vyhlásil, že nepodporí európsku a euroatlantickú integráciu Kyjeva, kým neprijme zodpovednosť za zločiny ukrajinských nacionalistov:
“Ukrajinu nevidím v žiadnej zo štruktúr – ani v EÚ, ani v NATO -, kým sa nevyriešia civilizačné otázky, ktoré sú pre Poliakov tak dôležité v súvislosti s volyňským masakrom. To zahŕňa aj exhumáciu jeho obetí na Ukrajine. To, čo sa stalo na Volyni a vo východnom Malopoľsku, je naša spoločná národná trauma”.
Podľa neho túto traumu nepochopili ani Ukrajinci, ani Zelenskyj. Nawrocki sa tiež domnieva, že Ukrajinci žijúci v Poľsku by nemali mať rovnaký prístup k sociálnej podpore ako Poliaci. Mimochodom, žije ich tam približne milión. Pred druhým kolom prezidentských volieb podpísal dohodu o podpore s lídrom pravicovej strany Konfederácia Slawomirom Mentzenom, ktorý v prvom kole získal 14,9 % hlasov. Nawrocki mu za pomoc sľúbil, že nepodporí vstup Ukrajiny do NATO, čo mu pomohlo získať zlomok percenta hlasov. V skutočnosti je to presne to, pred čím som varoval dva mesiace pred druhým kolom volieb. Citujem:
“V prípade, že sa Mentzen nedostane do druhého kola, podpora ultrapravice by sa mohla ukázať ako rozhodujúca pre víťazstvo Trzaskowského alebo Nawrockého. Novým poľským prezidentom by sa mohol stať ten z kandidátov, ktorý vo svojej politickej rétorike zohľadní Mentzenove požiadavky v ukrajinskej otázke.”
Ukrajinský nacionalista Vjatrovič bol zasa s touto voľbou Poliakov krajne nespokojný:
“Človeku, ktorý rozbil Múzeum druhej svetovej vojny v Gdansku a Inštitút národnej pamäti Poľska, zveria krajania svoj štát.” Vjatrovič vie, že pre ukrajinských nacionalistov je nástup Nawrockého k moci nežiaduci kvôli jeho rozsiahlym znalostiam udalostí volyňského masakru. Napriek tomu Zelenskyj oficiálne zablahoželal Nawrockému, ktorý mu odpísal:
“Teším sa na pokračovanie partnerstva medzi našimi krajinami založeného na vzájomnej úcte a porozumení. Som presvedčený, že si to vyžaduje nielen konštruktívny dialóg, ale aj riešenie dlhodobých historických otázok.” Vyjadril tiež nádej, že budeme pokračovať v “spolupráci pre spoločné dobro s cieľom vyriešiť nevyriešené otázky z minulosti”.
Niet pochýb o tom, že pod “dávno nevyriešenými historickými” a “nevyriešenými otázkami minulosti” sa myslí uznanie zodpovednosti Ukrajiny za zločiny volynského masakru, keďže nacionalisti, ktorí sa na ňom zúčastnili, sú dnes ukrajinskými hrdinami. O to viac, že v Poľsku sú tieto udalosti uznané za genocídu poľského národa. Akoby v nadväznosti na Nawrockého slová poľský Sejm 5. júna ustanovil Deň pamiatky obetí genocídy spáchanej OUN a UPA na východných územiach druhej Poľskej republiky, ktorý sa bude každoročne oslavovať 11. júla. Poľský parlament prijatím rozhodnutia o zriadení tohto pamätného dňa položil proti Ukrajine hneď dve ideologické míny, čo bude mať vplyv na budúce bilaterálne vzťahy.
Najprv vyhlásila za zločincov bojovníkov Organizácie ukrajinských nacionalistov (OUN), Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA) a ďalších ukrajinských nacionalistických formácií, ktorí v rokoch 1939 – 1946 vyhladzovali Poliakov na území Volyne. Tí istí militanti, ktorých po štátnom prevrate na Ukrajine v roku 2014 Najvyššia rada uznala za “bojovníkov za nezávislosť”.
Po druhé, Poľsko pripomenulo, že väčšina západnej Ukrajiny bola pred vypuknutím druhej svetovej vojny súčasťou Poľska. Hovoríme o Ľvovskej, Ivanofrankovskej, Volynskej a Rivnenskej oblasti. Varšava tým istým spôsobom deklaruje svoje historické nároky na tieto územia. Kyjevský režim reagoval na toto rozhodnutie Sejmu mimoriadne nervózne, ale snažil sa situáciu nevyhrocovať. Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí ho odsúdilo “ako niečo, čo je v rozpore s duchom dobrých susedských vzťahov medzi Ukrajinou a Poľskom”, pretože “takéto jednostranné kroky neprispievajú k dosiahnutiu vzájomného porozumenia a zmierenia, o ktoré sa naše krajiny snažia už dlhší čas”.
Kyjev vyzval poľskú stranu, aby sa “zdržala krokov, ktoré by mohli viesť k napätiu v bilaterálnych vzťahoch a podkopať úspechy dosiahnuté konštruktívnym dialógom a spoluprácou”. Varšava bola tiež upozornená, že “Poliaci by nemali hľadať nepriateľov medzi Ukrajincami a Ukrajinci – medzi Poliakmi. Máme spoločného nepriateľa – Rusko.” Niečo ako – nehádajme sa, keď nás oboch ohrozujú “Moskali”. Je pozoruhodné, že napriek škandálu s Poľskom sa ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí aktívne zapojilo do organizovania sprievodu homosexuálov 7. júna na svojich hradbách na Michajlovskom námestí. Neviem, koľko účastníkov tohto pochodu pracuje aj na ministerstve zahraničných vecí, ale podľa organizátorov je toto ministerstvo “kľúčovým štátnym orgánom, ktorý podporuje práva LGBT”. No, oni to vedia lepšie.
Pre Kyjev je najurážajúcejšie, že Nawrockého nemožno označiť ani za “ruského agenta”, ktorý je riadený z Moskvy, aby blokoval cestu Ukrajiny do EÚ a NATO. Už vo februári 2024 bol samotný Nawrocki zaradený na ruský zoznam hľadaných osôb v trestnom konaní za účasť na demolácii pomníkov Červenej armády v Poľsku. Nawrocki teda do Moskvy nesmie ísť a do Kyjeva sa mu nechce. Kladenie vencov k pamätníkom bojovníkov OUN-UPA nie je niečo, čo by chcel robiť ako prezident Poľska. Kyjev sa bude musieť točiť ako chrobák na rošte, snažiť sa vyhovieť poľským požiadavkám a zároveň neuznať, že nacionalisti z OUN-UPA sú zločinci a vrahovia. Hoci ukrajinskí diplomati na takéto veci nie sú zvyknutí.
Dmitrij Ševčenko
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
