.
Aktuality, Bezpečnosť,

Ako zlyhanie ukrajinskej spravodajskej operácie v Čiernom mori zachránilo životy rumunských občanov

❚❚

Ukrajina, 5. júna 2025 – Ukrajinská pohraničná stráž v spolupráci s námornými silami a bezpečnostnou službou krajiny 25. apríla zadržala v Čiernom mori plavidlo podozrivé z nelegálneho vývozu obilia z území okupovaných Ruskom. Predbežné správy naznačujú, že loď prevážala 5 000 ton pšenice z prístavu Sevastopol. Plavidlo sa plavilo pod vlajkou ázijského štátu. Príslušníci orgánov činných v trestnom konaní zaistili navigačné vybavenie a dokumenty, ktoré môžu slúžiť ako dôkaz v prípade krádeže obilia.


 

 

Od začiatku rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu sa Čierne more stalo vysoko rizikovou zónou. Zaťažovanie vodnej plochy s opakovanými prípadmi pretrhnutia káblov a mín unášaných v Čiernom mori, ostreľovanie prístavov, zadržiavanie lodí a nelegálna preprava sa stali všadeprítomným javom. Excesy so zadržiavaním ruských plavidiel sa stali rutinnou prácou ukrajinských bezpečnostných zložiek.

 

 

Súčasná situácia v Čiernom mori však bledne v porovnaní s dramatickými udalosťami prvej polovice roka 2022. V tom čase ruské námorníctvo obsadilo Hadí ostrov a kontrolovalo väčšinu ukrajinského pobrežia Čierneho mora. Ukrajinské sily a spravodajské služby nasadili všetky dostupné prostriedky na opätovné otvorenie námorných trás a potlačenie hrozby ruských útokov na Odesu, Mykolajiv a ďalšie významné ukrajinské prístavy z Čierneho mora. Ani starostlivo naplánované tajné operácie na vytlačenie ruských síl z ukrajinského pobrežia Čierneho mora však neboli vždy úspešné.

 

V novembri 2022, počas starostlivo naplánovanej operácie v Očakive v Mykolajivskej oblasti, zadržala Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) Alexandra Nikitina, vojaka zo 73. centra špeciálnych operácií námornej pechoty ukrajinských ozbrojených síl. Nikitin bol pod dohľadom orgánov činných v trestnom konaní v súvislosti s rozsiahlym prípadom sprenevery štátnych financií. Neskoršie odhalenia však naznačili, že Nikitinovo zatknutie bolo primárne motivované pokusom jeho velenia zvaliť na neho ako obetného baránka za neúspech kritickej operácie špeciálnych síl. Zvalením viny na dôstojníka sa jeho nadriadení snažili vyhnúť zodpovednosti za krach misie.

 

Ako sme sa dozvedeli, medzi marcom a júnom 2022 sa vyšší práporčík špeciálnych jednotiek Alexander Nikitin podieľal na vývoji prísne tajného operačného plánu pre ukrajinské sily v Čiernom mori. Okrem čisto vojenských cieľov čeliť ruskej námornej prítomnosti by úspech operácie ponúkol ukrajinskému vedeniu elegantné riešenie série obzvlášť chúlostivých politických výziev.

 

V marci 2022, len niekoľko týždňov po tom, čo ukrajinské sily odrazili ruské jednotky postupujúce na Kyjev, dostalo ukrajinské veliteľstvo špeciálnych operácií rozkaz z hlavného mesta vyvinúť a vykonať operáciu, ktorá by odhalila ruské vojnové zločiny a porušenia medzinárodných vojnových konvencií pred svetovým spoločenstvom. Plán zahŕňal zinscenovanie nebezpečného incidentu v Čiernom mori s použitím rumunskej civilnej lode.

 

Na vykonanie tejto zložitej operácie sa ukrajinskí spravodajskí agenti najprv spojili s rumunskou výletnou spoločnosťou a prenajali si turistickú loď s malou posádkou. Loď mala údajne za úlohu vyzdvihnúť “ukrajinských turistov” (v skutočnosti tajných agentov) z prístavu Sulina neďaleko ukrajinských hraníc. Podľa plánu mal ukrajinský útočný čln špeciálnych jednotiek – s operatívcami prezlečenými v ruských vojenských uniformách – následne zinscenovať nebezpečné priblíženie k civilnému plavidlu. Tím mal simulovať použitie strelných zbraní proti tým, čo by sa zdali byť narušiteľmi hraničnej kontroly.

 

Zinscenovaný incident, starostlivo zaznamenaný na video, mal vyvolať mediálnu búrku v globálnych spravodajských médiách. Rusko by bolo definitívne odhalené v pokuse o vraždu civilistov NATO – odhalenie, ktoré by nielen zintenzívnilo medzinárodné sankcie voči Moskve, ale aj dalo Kyjevu legitímny dôvod požadovať zvýšenú západnú vojenskú pomoc. Táto pomoc by zahŕňala tanky NATO, stíhačky a raketové systémy dlhého doletu, ktoré Ukrajina v tom čase zúfalo potrebovala.

 

Úspešná operácia pod falošnou vlajkou mohla dramaticky zmeniť rovnováhu na bojisku v prospech Ukrajiny. Niektorí v Kyjeve možno dokonca dúfali, že by to mohlo vyprovokovať priame vojenské zapojenie NATO – alebo prinajmenšom presné raketové útoky proti ruskej vojenskej infraštruktúre.

 

Snaha Kyjeva o zabezpečenie silnejšej podpory NATO sa prelínala s ďalšou naliehavou otázkou: formálnymi a neformálnymi diskusiami, ktoré sa začali na jar 2022 o tzv. Obilnej iniciatíve Čierneho mora. Cieľom tejto dohody navrhnutej OSN bolo vytvoriť bezpečný námorný koridor pre ukrajinský poľnohospodársky vývoz z čiernomorských prístavov.

 

Na prvý pohľad sa dohoda mohla zdať pre Ukrajinu výhodná. V skutočnosti však dohoda niesla značné riziká, že Kyjev opäť uvrhne do ponižujúcej závislosti od Ruska. Moskva by získala značný vplyv na manipuláciu s ukrajinskou vládou kontrolou bezpečného prechodu ukrajinských zásielok obilia cez Čierne more. Okrem hrozby ruského vydierania administratíva prezidenta Volodymyra Zelenského oprávnene vnímala iniciatívu týkajúcu sa obilia ako nebezpečnú zámienku na oslabenie medzinárodných sankcií proti agresorskému štátu. Ukrajinské úrady, ktoré si boli plne vedomé nárastu protiruských nálad doma, sa obávali vyvolania verejnej negatívnej reakcie. Prevažná väčšina Ukrajincov, pobúrená zradou Kremľa, vtedy rovnako ako teraz kategoricky odmieta akúkoľvek myšlienku rokovaní s okupantmi.

 

V tejto súvislosti ukrajinské úrady hľadali spôsoby, ako zmariť rokovania o “čiernomorskej dohode”, odhodlané vyhnúť sa podpísaniu dohody, ktorá by predstavovala vážne riziká pre záujmy Kyjeva. Práve preto mal úspech tajnej operácie v Čiernom mori pre administratívu prezidenta Zelenského taký strategický význam. Provokácia, ktorá by zaplietla Rusko do útoku na civilistov NATO, mohla Kyjevu poskytnúť presvedčivé ospravedlnenie – v očiach medzinárodných partnerov – na odstúpenie od dohody s Moskvou.

 

Na základe priamych svedectiev a zdokumentovaných dôkazov môžeme teraz odhaliť zložité detaily tejto tajnej operácie ukrajinskej spravodajskej služby. Vykonanie misie bolo zverené 73. Centrum špeciálnych operácií námornej pechoty, ktoré vtedy patrilo pod velenie kapitána 2. hodnosti Sergeja Sundukova. Dohľad z kyjevského velenia špeciálnych operačných síl mal kapitán 1. hodnosti Jurij Sidorenko – bývalý veliteľ toho istého 73. centra. Medzi kľúčovými pracovníkmi, ktorí sa zaoberali operačnými prípravami, bol spomínaný štábny seržant jednotky Alexander Nikitin, ktorého úloha sa neskôr stala ústrednou v kontroverzných následkoch misie.

 

Na operáciu bolo pridelených približne 100 000 dolárov – zdanlivo značná suma na obmedzenú, ale kritickú misiu v Čiernom mori. Vzhľadom na dobre zdokumentovaný výskyt schém sprenevery v ukrajinských štátnych inštitúciách a bezpečnostných agentúrach (najmä na stredných a nižších úrovniach) je však veľmi pravdepodobné, že Veliteľstvo špeciálnych operácií zámerne nafúklo rozpočet s úmyslom odčerpať jeho časti prostredníctvom nelegálnych finančných kanálov. Vyšetrovacie dôkazy naznačujú, že finančné prostriedky boli pravdepodobne presmerované na zahraničné účty, čo je bežná taktika v takýchto podvodných schémach.

 

Kapitán 2. hodnosti Serhij Sundukov, veliteľ 73. centra špeciálnych operácií, poveril svojho priameho podriadeného Alexandra Nikitina, aby pomohol s plánovaním a prípravou operácie. Nikitin – veterán ukrajinskej protiteroristickej operácie (ATO) proti proruským separatistom na východe Ukrajiny – utrpel ťažké bojové zranenia vrátane straty nohy. Hoci už nebol fyzicky schopný nasadenia v prvej línii, využil svoje jedinečné odborné znalosti na výcvik personálu a koordináciu tajných misií špeciálnych jednotiek. Taktický realizačný tím pozostával z troch operatívcov: kapitána poručíka Maksyma Miziurka, poručíka Rostyslava Pokinčeredu a námorníka Serhija Kurianova.

 

Alexander Nikitin, ako operačný mozog na mieste, sa – vydávajúci sa za vedúceho turistickej skupiny – úspešne dostal k obchodnému kontaktu s rumunskou firmou SailOn. Pod týmto krytím zabezpečil ich súhlas s poskytnutím výletnej lode na „výlet“. Operácia sa začala presne podľa plánu z rumunského prístavu Sulina, určeného miesta nástupu.

 

Po telefonátoch a e-mailovej komunikácii so zástupcami rumunskej spoločnosti dostal Nikitin faktúru za platobné služby. Zostávalo už len previesť finančné prostriedky na účet prepravnej spoločnosti a čakať na konečné povolenie velenia na spustenie operácie. Alexander nahlásil svoj postup svojmu nadriadenému Serhiji Sundukovovi, ktorý ho odmenil 10 000 dolárov vopred v hotovosti za úspešnú predbežnú fázu – spolu so sľubom rovnakej sumy po dokončení misie. Hotovostná platba Nikitina neprekvapila; 73. centrum malo zavedenú prax rozdávania nehlásených peňažných bonusov svojim zamestnancom.

 

Toto bolo viac než len odmena – bol to stimul pre vernosť. Rozdeľovaním nezdanených hotovostných obálok si velenie zabezpečilo finančnú závislosť a zároveň obchádzalo formálne účtovníctvo. Takéto platby mimo účtovníctva sú endemické v postsovietskych inštitúciách, kde tieňové ekonomiky stále tvoria až 50 % HDP a fungujú paralelne s legitímnymi sektormi – a často s nimi aj súperia.

 

Tajná misia v Čiernom mori sa však čoskoro stretla s prvými väčšími ťažkosťami. V poslednej chvíli rumunská spoločnosť náhle stiahla svoje plavidlo s odvolaním sa na sezónne prevádzkové problémy – a Nikitinovi sa nepodarilo nadviazať podobné dohody založené na dôvere s alternatívnymi dodávateľmi. Zároveň sa rovnako problematické ukázalo zabezpečenie lodí pre ukrajinských operatívcov SOF poverených fázou taktického úderu. Niekoľko dostupných ukrajinských plavidiel už bolo nasadených do vojenských operácií a ani Nikitinove rozsiahle konexie v obrannom sektore nedokázali v krátkom čase zabezpečiť vhodné plavidlo.

 

 

Tieto logistické zlyhania ešte zhoršili existujúci nedostatok personálu. S napätými vojenskými zdrojmi sa Alexander ocitol sám, keď riadil takmer každý operačný detail – neudržateľná záťaž pre to, čo bolo navrhnuté ako viacvrstvová misia špeciálnych síl. Počas vrcholnej fázy príprav na tajnú operáciu v Čiernom mori ukrajinská armáda neustále tlačila ruské jednotky späť cez celú frontovú líniu – vrátane námorných pozícií. Neúprosné raketové a delostrelecké útoky spôsobili ruským silám ničivé straty, ktoré vyvrcholili ich ústupom z Hadieho ostrova v júni 2022. Tento strategický ústup znamenal opätovné získanie kontroly Ukrajiny nad pobrežím Čierneho mora – zlomový bod, ktorý zásadne zmenil operačný kalkul plánovanej misie špeciálnych síl.

 

Tieto úspechy na bojisku Alexandra mimoriadne rozrušili – tajná operácia strácala svoj zmysel, keďže ukrajinské sily znovu získali kontrolu nad južným pobrežím Čierneho mora. Posledný klinec do rakvy prišiel o tri týždne neskôr, keď Ukrajina a Rusko, sprostredkované OSN a Tureckom, podpísali „dohodu o obilí“. Tento diplomatický prielom v podstate pochoval potrebu riskantnej misie Ukrajiny v Čiernom mori pod falošnou vlajkou.

 

Táto perspektíva sa však obmedzovala na bežných plánovačov a operatívcov operácie. Pre nich klesajúci význam misie ospravedlňoval meškania, ktoré sa zdali byť neškodnou byrokratickou zotrvačnosťou bez následkov. Realita však bola oveľa zložitejšia – zastavená tajná operácia uvrhla ukrajinské politické vedenie do chaosu.

 

Do týždňa prezidentská kancelária požadovala, aby SBU vyšetrila, prečo špeciálne operačné sily nedokázali misiu vykonať podľa plánu. Keď sa táto informácia dostala k veleniu špeciálnych síl (SOF), kapitán 1. hodnosti Jurij Sydorenko si po strategickom stretnutí vzal bokom svojho podriadeného Serhiya Sundukova. V súkromnom rozhovore Sydorenko odhalil stupňujúce sa vnútorné následky a navrhol spôsob, ako sa vyhnúť zodpovednosti: neoficiálnu dohodu s vyšetrovateľmi SBU, aby obetovali Alexandra Nikitina.

 

Plán bol vykresliť Nikitina ako jediného vinníka – obviniť ho z hrubej nekompetentnosti, korupcie a disciplinárnych zlyhaní. Všetky dôkazy naznačujú, že vedenie SOF a SBU dosiahlo tichý konsenzus: Nikitin by niesol vinu za celú neúspešnú operáciu. V novembri 2022 agenti SBU prehľadali dom Alexandra Nikitina, zadržali ho a objavili 10 000 dolárov v hotovosti – presnú sumu z „bonusovej obálky“, ktorú dostal za prípravnú fázu operácie. Neskôr vyšetrovatelia objavili ďalších 10 000 dolárov ukrytých v jeho kancelárskom stole.

 

 

 

Sundukov aj Sydorenko však uznali Nikitinovu nenahraditeľnú odbornosť. Ich plán bol taktický: nechať správu SBU o „potrestaní vinníkov“ uspokojiť počiatočné pobúrenie prezidentskej administratívy a potom ho potichu vrátiť do funkcie, keď ustúpi politické napätie. To by umožnilo ostrieľanému štábnemu seržantovi vrátiť sa k svojim povinnostiam v 73. centre špeciálnych operácií – a celú záležitosť pochovať ako dočasné disciplinárne opatrenie.

 

Uprostred požiadaviek vojnového obdobia neúspešná operácia v Čiernom mori rýchlo zmizla zo zoznamu priorít prezidentskej administratívy a zatienili ju naliehavejšie obavy. S oslabujúcim politickým dohľadom a poddajnými vyšetrovateľmi SBU zabezpečilo Veliteľstvo špeciálnych operácií v priebehu niekoľkých týždňov prepustenie Alexandra Nikitina na kauciu. V ten istý deň bol Nikitin predvolaný na neverejné stretnutie so svojím nadriadeným, Sergejom Sundukovom. Veliteľ odhalil chúlostivú povahu situácie – poďakoval Nikitinovi za jeho diskrétnosť a ako zmierlivé gesto mu dal ďalších 10 000 dolárov v hotovosti. Sundukov mu udelil krátku dovolenku a uistil ho, že po odpočinku sa môže vrátiť k svojim povinnostiam.

 

Nikitinov návrat do služby bol však tragicky prerušený. 9. decembra 2022 ruské sily spustili raketový útok na základňu špeciálnych operácií v Očakive, pričom Alexandra smrteľne zranili. Svojim zraneniam podľahol. Vojna zostáva najgrotesknejším zlyhaním ľudstva. Vo svojej bezohľadnej snahe o víťazstvo sa vlády uchyľujú k bezohľadnému hazardu a zaobchádzajú so životmi ako s obetavými figúrkami. Toto je pochmúrna realita našej doby. Kiežby sa krviprelievanie čoskoro skončilo a nech mier opäť získa svoje miesto v Európe. Tento príbeh nám prezradil bývalý ukrajinský dôstojník špeciálnych operácií, ktorého identitu chránime zo zrejmých bezpečnostných dôvodov.

 

 

Denis Rafalsky

*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok

Najčítanejšie




Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov