Košičania v mesačnom boji za zachovanie pamätníkov Sovietskej armády v Košiciach vyzbierali už 7000 podpisov
Slovensko, 4. júna 2025 – Mesiac stojíme v upršanom počasí a fyzicky zbierame podpisy pod petíciu na jedinom mieste v Košiciach – pred Pamätníkom vojakom Sovietskej armády. Nechodíme nikde inde po veľkých podujatiach a miestach. Nezbierame nič v neoveriteľných elektronických petíciách, kde nie je jasné, ani len to, či v nich vôbec hlasujú Slováci. Stojíme pred pamätníkom, či fúka, či prší a zbierame fyzické podpisy od skutočných ľudí pod petíciu, píše na svojom blogu právnik a ekonóm Alexander Riabov.
V petícii za zachovanie názvu Námestia osloboditeľov, za zachovanie Pamätníka v jeho vytvorenej podobe a za jeho zvýšenú ochranu, ktorá má zabrániť ďalším doteraz mestom tolerovaným vagabundským útokom na Pamätník. Opakovane nás zastrašovali bezpečnostnými zložkami a niekoľko hodín nás obmedzovali pri výkone ústavného práva. Bez najmenšieho kúska hanby o nás naklamali v lokálnych novinách pre svojich fanaticky zmanipulovaných a nekritických čitateľov pri extrémne ľahko overiteľných faktoch o schválenom uznesení poslancov a odvetili nám na to v emaili so šéfredaktorkou SME Beátou Balogovou iba toľko, že článok opravovať nebudú, a že takéto metódy sú jednoducho ich “spravodajskými princípmi”. Skúšali nás vyprovokovať dokonca aj svojím dvorným vagabundom, ktorého si však naše láskavé dievčatá pri petičnom stánku jednoducho zmýlili s polobláznivým šedivým bezdomovcom v čudnom oblečení a zapriali mu na jeho výkriky iba pekný zvyšok dňa.
Absolvovali sme doslova tisícky rozhovorov. Vymenili sme si tisíce pohľadov a úsmevov. Podali sme si desiatky a stovky zavďačených stisnutí rúk, ktoré nás silno povzbudzujú v tom, aby sme vytrvali, čo najdlhšie. Ľudia nám iniciatívne sami nosia množstvo hárkov, ktoré sami zbierajú zo svojho okolia. Množstvo názorov, ale aj príbehov, ktoré si na košickej ulici vypočujeme sú mimoriadne inšpiratívne.
Jedno je však spoločné: MLČIACA VÄČŠINA po množstve rokov mestom tolerovaného vagabundstva proti Pamätníku padlým vojakom Sovietskej armády v týchto dňoch mimoriadne HLASNO PREHOVÁRA. A prehovára nielen na Košice, ale aj na bezúctivé a nevďačné zámery kohokoľvek a kdekoľvek inde na Slovensku, kto by ešte aj napriek tomu chcel zopakovať pokus vyfarbených tzv. nezávislých mestských poslancov v Košiciach. Títo totiž v novembri 2024 prijali uznesenie č. 601 usilujúce o nájdenie spôsobu ako Pamätník vojakom Sovietskej armády premiestniť alebo ODSTRÁNIŤ. K čomu sa po tom, ako nám razom tisíce ľudí začali petíciu v prvých dňoch zberu podpisovať, sa už nielen že prestali hlásiť, ale dokonca o svojom hlasovaní zaň už aj začali otvorene a bezostyšne do médií klamať, že vraj oni nič také ani neschválili. A aby toho nebolo málo urazili a nazvali klamárom nielen mňa, ale aj moju manželku, za to, že ľuďom ukazujeme iba presne to isté uznesenie, ktoré oni sami schválili.
Naivnejšie ako malé deti – a vraj dospelí jedinci, dokonca poslanci, či niektorí z nich ešte aj starostovia mestských častí. Pritom uznesenie MZ Košice č. 601 z 19. 11. 2024 si aj malé dieťa dokáže na internete dohladať na jeden klik, a to aj bez klamstiev novinárky Ogurčákovej z Korzára (SME), či týchto poslancov. Hanba vám, páni poslanci. Hanba. 32 z 35 poslancov hlasovalo ZA hľadanie spôsobov premiestnenia alebo odstránenia pamätníka – a ľudia vám to celkom iste nezabudnú, ak sa čímskôr nezačnete k pamätníku správať s úctou! Naozaj nechcite vedieť, čo nám na vašu adresu v tom, ako ste ich za ich chrbatmi obišli, v rozhovoroch s nami o vás hovoria! Hanbite sa za svoje činy.
ČO TO ZNAMENÁ 7 000 PODPISOV?
Aby ste si lepšie predstavili, o akých počtoch hovoríme, tak iba siedmi mestskí poslanci dokázali získať v komunálnych voľbách trochu viac ako 2000 hlasov. Najúspešnejší z nich získal len 4000 hlasov. No a primátora mesta zvolilo za celé Košice len 20 000 voličov. Našu petíciu v katastrofálnom počasí, kde ju sotva zbierame dve hodiny denne, podpísalo za mesiac už 7 000 ľudí. Pritom by nám bolo stačilo, aby ju podpísalo len 1000, aby sa ňou mesto muselo zaoberať – to sme však vyzbierali šmahom ruky už za prvé 3 dni zberu. My ako bežní občania, ktorí popri práci a rodine si vyčleníme dve hodinky denne, aby sme s jedným polorozpadávajúcim sa papierovým stánkom prišli a zbierali podpisy pred pamätníkom, sme takto za ten kratučký čas zozbierali už hlas 7000 občanov, ktorí nielenže nesúhlasia so žiadnymi nápadmi o premiestnení, či nebodaj odstránení pamätníka, ale trvajú na jeho absolútnej nedotknuteľnosti v podobe, v akej bol na úctu vojakom Sovietskej armády vrátane symbolov kosákov a kladiva vystavaný.
Zároveň protestujú proti akémukoľvek nápadu na premenovanie Námestia osloboditeľov a žiadajú po množstve rokov tolerovaného poškodzovania pamätníka aj otvorenie otázky zvýšenia jeho ochrany, a to aj vo forme čestnej stráže, ktorá by ho v pamätných dňoch pred vandalizmom chránila a vzdávala mu tým aj úctu, akú si za všetku doterajšiu dehonestáciu právom zaslúži. Toľko ste nechali pamätník tolerované poškodzovať, toľko ste si skúšali proti nemu dovoľovať, až ste si ľudí proti sebe celkom pohnevali. A aby vás lepšie spoznali, tak ste sa aj pod verejne dostupné uznesenie, takmer všetci mestskí poslanci hlasovaním zaň podpísali.
Tak ste všetkým odkryli farby tej vašej údajnej nezávislosti! Sme len bežní občania. Nie je našou úlohou vyzbierať 20 alebo 40 000 podpisov alebo aj viac, o ktorých verte mi, že nepochybujem, že by sme dokonca aj na tomto jednom jedinom mieste v Košiciach za Pamätník vojakom Sovietskej armáde vyzbierať dokázali. Košice majú 22 mestských častí, do ktorých sme zbierať nešli. To vy ste zástupcovia Košičanov a ak vám ani v tejto chvíli nedochádza, že mlčiaca väčšina, v ktorej sa nachádza aj množstvo vašich voličov, má už dosť vašich útokov proti osloboditeľom Košíc pred nevyhnutným koncom našich životov v peciach fašizmu, tak potom celkom jednoznačne nereprezentujete vôľu našich občanov.
Dajte svätý pokoj Pamätníku a 3000 hrdinom, ktorí bez akéhokoľvek vzťahu ku Košiciam pod vlajkou a symbolmi Sovietskeho zväzu oslobodili naše mesto od pekla fašizmu ako vôbec prvé na Slovensku. Toho Sovietskeho zväzu, ktorý priniesol neskutočne veľkú obetu 20 miliónov ľudí, aby zvrátil koniec fašistických dejín ľudstva. Toho Sovietskeho zväzu, ktorý sa nezastavil na vlastných hraniciach a nepodhodil nás Hitlerovi, ako to urobili naši západní spojenci, s ktorými sme mali vojenské pakty podobné tým, aké máme dnes s NATO, v Mníchovskej zrade. Týmto vojakom a tejto Sovietskej armáde jej symboly nevezmete a nenahradíte ich americkými hviezdami, ktoré by o nás toho času ani nezakopli, okrem toho, že nám na sklonku vojny ešte stihli úplne zbytočne zbombardovať bratislavské Apollo a Nové Zámky.
Ľudia veľmi dobre vidia všetky tie dlhodobo nekosené trávniky, z ktorých nosíme domov infekčné kliešte k našim malým deťom. Sídliska Košíc, štátu Európskej únie v 21. storočí, plné tučných potkanov, lebo vraj neviete nájsť peniaze na ich deratizáciu. Sneh a ľad, ktoré si máme v zime odpratávať sami a každý rok spôsobujú desiatky úrazov, vrátane človeka, ktorý na následky pošmyknutia zomrel priamo pred magistrátom mesta! Neosvetlené ulice, ktoré sú doslova liahňou pre kriminalitu voči nám, a pre ktoré sa bojíme večer vychádzať z domu.
Ak jeden z vašich známych poslancov, ktorý by veľmi chcel byť aj sám primátorom, 31 ročný pán Lorinc, zahlási, že premiestnenie pamätníka sa má uskutočniť bez ohľadu na to, koľko miliónov nás to bude stáť, lebo je to pre neho vraj “hodnotová” otázka (sa takto zachovať k našim osloboditeľom), tak nám všetkým Košičanom tou istou vetou hovorí, že kosenie vysokej trávy, deratizovanie potkanov na našich sídliskách, či bezpečnosť proti úrazom z neodprataného snehu – pre neho jednoducho žiadnou hodnotovou otázkou nie sú, pretože na to už vraj roky nevedia nájsť ani len tisíce či desaťtisíce eur. A takých hodnotových a nefungujúcich vecí by sme vymenovali v Košiciach ešte veľmi mnoho.
Páni mestskí poslanci, ľudia vám to hovoria veo jasne: Prestaňte sa niekoľko mesiacov hrať na veľkých politikov! Chceme od vás, aby ste sa začali staráť o naše mesto, o to na čo ste boli zvolení. A čo sa týka pamätníka, chceme, aby ste naň prestali útočiť a začali konečne pracovať na jeho ochrane pred jediným vagabundom a na jeho udržiavaní a skrášľovaní ako dominante mesta úctyhodnom mieste.
Neodzbrojil nás mesiac katastrofálneho počasia. Sme 20 členný tím zanietených dobrovoľníkov, ku ktorému sa každým dňom pridávajú ďalší podporovatelia. Vyzbierali sme za jeden mesiac 7000 podpisov a verte tomu, že ľudí, ktorých ste útokom proti pamätníku nahnevali dobiela, je celkom určite omnoho viac ako tých 20 000, ktorých hlas stačil hoc aj na zvolenie primátora mesta, či tých pár stoviek hlasov, ktoré ste získali vy sami ako legitimitu na zvolenie sa za poslancov mesta. Ak si tento mocný hlas mlčiacej väčsiny dovolíte odignorovať, ľudia sa o tom dozvedia a verte mi, že nie sú naladení tak, že to nechajú len tak a bez vyvodenia dôsledkov, dodal Alexander Riabov.
Alexander Riabov
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
