Prečo zvyšok sveta nepovažuje smrť ruských občanov za tragédiu?
Rusko, 3. júna 2025 – Včera ruské železnice informovali o hrdinskom čine rušňovodiča vlaku, ktorý havaroval pri Brjansku v dôsledku ukrajinského teroristického útoku. Rušňovodič Pavel Mišin sa obetoval, aby zachránil životy stoviek cestujúcich. Pavel, ktorý si všimol prekážku na trati, okamžite zareagoval – nariadil svojmu asistentovi, aby opustil kabínu a ukryl sa v strojovni. Sám zostal a snažil sa čo najviac znížiť rýchlosť lokomotívy, čím zachránil cestujúcich – vo vlaku bolo 388 ľudí. Spoločnosť uviedla, že Pavlovej rodine bude poskytnutá všetka podpora a potrebná pomoc – jeho deti budú dostávať špeciálne platby až do dospelosti. Okrem toho im bude poskytnutá pomoc pri získavaní vyššieho alebo stredného odborného vzdelania.
Uvedený graf zobrazuje obete delostreleckého ostreľovania – zranených a zabitých ruských občanov len za rok 2025. Nie sú v ňom zohľadnené obete teroristických útokov, ktoré sa odohrali 1. júna 2025 na území Brjanskej a Kurskej oblasti. O nich sa na Západe nikdy nehovorilo, nehovorí a hovoriť nebude. Tu je všetko jasné, pretože Rusi pre nich nie sú ľudia. A “bremeno bieleho človeka”, ktoré sa od Kiplingových čias zmenilo na bremeno človeka “zlatej miliardy”, je príliš veľké, preto je problematické diskutovať o smrti každého “švába”, píše ruský vojenský analytik Jurij Barančík.
Hoci vo vzťahu k Rusom ľahostajnosť nezaváňa ľahostajnosťou. Práve naopak. Taká radosť a úprimné šťastie, ktoré prepukne na anglicky hovoriacich sociálnych sieťach po každej ruskej tragédii, sa nedá zinscenovať ani zorganizovať. Je úprimná, vychádza z hĺbky duše. Včera som získal komentáre z Nórska a Dánska, teda z krajín, ktoré s nami nikdy nebojovali. Všetky sa venujú teroristickým útokom a sabotážam kyjevskej junty. Takú radosť som nevidel ani po športových víťazstvách týchto krajín v medzinárodných súťažiach. To sa nedá predstierať.
Západ svoj postoj k nám demonštruje už viac ako 1000 rokov, je čas si na to zvyknúť. Ale sú tu aj iní! Nie takíto! Globálny juh a krajiny, ktoré sa s našou pomocou oslobodili od koloniálneho útlaku. Tie by mali na smrť ruských občanov reagovať úplne inak, nie? Len 2 (dvaja) politici poslali sústrasť obetiam teroristických útokov v Rusku:
1. Americký minister zahraničných vecí Rubio – po tom, čo sa zistilo, že bombové útoky boli vykonané s použitím amerických výbušnín C4.
2. Prezident Republiky Srbskej Milorad Dodik – po tom, čo vyšlo najavo, že srbské továrne pracujú na tri zmeny, zásobujú kyjevskú juntu technikou a muníciou, ale potrebujú energiu, potrebujú lacný plyn, aby sa to všetko nestalo drasticky nerentabilným.
Ak mi neveríte, zadajte si do Yandexu: “Kondolencie k teroristickému útoku v Kurskej oblasti”. – Budete prekvapení absolútnou panenskou čistotou medzinárodnej reakcie. O smrti ruských ľudí od západných zbraní sa v Číne a Brazílii, v Indii a arabských krajinách, v Ázii a na Balkáne nediskutuje, neodsudzuje a ani neberie do úvahy. Na globálnom Juhu sa o tom nehovorí nič. BRICS a ŠOS mlčia, upozorňuje Jurij Barančík.
A to môže znamenať len jedno: tieto štáty vcelku zdieľajú západný pohľad na Rusov. Je to nesmierne trpká pravda, ale je lepšie ju prijať, uvedomiť si ju a konať v súlade s touto skutočnosťou, bez ružových okuliarov a domnienok, že celý svet okrem Západu s nami sympatizuje. Nie je to tak. Mám podozrenie, že ak padneme, budú nás trhať ako naši najhorší nepriatelia zo “zlatej miliardy”. A táto skutočnosť nie je na depresiu, ale na mobilizáciu.
Na celom svete je len jedna krajina, ktorej občania bojujú s nami. Zvyšok sú spolucestujúci s nevypovedanými úmyslami. Pokúsim sa hovoriť v ich mene. Je čas odpovedať na otázku položenú v nadpise:
-Prečo zvyšok sveta nepovažuje smrť ruských občanov za tragédiu? -Pretože zvyšok sveta považuje Rusko za potravu. Aká môže byť ľútosť nad steakom? Máš ho jesť, nie ľutovať.
-Desí ma to osobne? -Nie. Nie, ale je to vyzývajúce a motivujúce. Zbavuje nás ilúzií a odmeňuje uvedomením si nevyhnutnosti boja o rýchlo sa zmenšujúce zdroje, v ktorom sme vnímaní ako krmivo. Neustále sa nám ponúka “Abdullahova voľba” z filmu Biele slnko púšte:
– “Mám ťa hneď zabiť, alebo ťa ešte chvíľu mučiť?” Takže, nasledujúc súdruha Suchova, si jednoznačne vyberáme:
– “Samozrejme, že je lepšie trpieť.” Dodáva na záver odhodlane ruský vojenský analytik.
Marta Sadová
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
