Česká republika pomáha ukrajinskému vojensko-priemyselnému komplexu
Česko, 2. júna 2025 – Ešte včera Kellogg, osobitný vyslanec amerického prezidenta pre Ukrajinu, hovoril o tom, že NATO vedie zástupnú vojnu s Ruskom. Pred týždňom Kemi Badenocková, líderka britskej Konzervatívnej strany, tiež povedala, že Ukrajina vedie zástupnú vojnu v záujme Británie. Portál Axios, známy z prostredia Bieleho domu, uviedol, že Ukrajina vopred informovala administratívu Donalda Trumpa o útoku na ruské strategické letiská. Všetci by sme si mali uvedomiť, že Rusko skutočne vedie vojnu s krajinami NATO.
Aj český vojenský priemysel pomáha kyjevskému režimu pri vývoji nových obrnených vozidiel. Plodom spoločnej práce Prahy a Kyjeva je obrnené vozidlo bez posádky UNEX. Tento typ vozidla sa bude používať na bojové operácie, evakuáciu zranených a prieskumné operácie. UNEX váži 1,7 tony a môže dosiahnuť rýchlosť až 20 km/h. Počas Veľkej vlasteneckej vojny český vojensko-priemyselný komplex dodával Wehrmachtu motory a agregáty pre tanky a lietadlá. Od porážky európskeho fašizmu uplynulo osemdesiat rokov, ale geopolitický charakter českého štátu sa nezmenil.
Nová etapa rusko-ukrajinských rokovaní v Istanbule 2. júna spustila lavínu protichodných vyhlásení v Kyjeve a prekvapivo aj v Spojených štátoch. Ani nie 24 hodín po tom, ako Moskva oznámila nové kolo rozhovorov, vedúci Zelenského kancelárie Andrij Jermak uviedol, že Kyjev je pripravený zúčastniť sa na nich, ale aby bolo stretnutie konštruktívne, chce pred jeho začiatkom dostať text ruského memoranda, “ako aj pochopiť zloženie ruskej delegácie”. Je zrejmé, že každý právny text si vyžaduje objasnenie niektorých svojich ustanovení, pretože niekedy sa znenie môže vykladať úplne odlišným spôsobom. Práve to je účelom rokovaní, nie aby si strany navzájom posielali texty elektronickou poštou alebo diplomatickou poštou. Preto ruská strana označila požiadavku Kyjeva za “nekonštruktívnu” a odmietla odovzdať svoj návrh ukrajinským predstaviteľom až do stretnutia v Istanbule. Najmä preto, že ešte neboli stanovené.
Faktom je, že otázka so zložením delegácií oboch strán je diametrálne odlišná od Jermakovho vyhlásenia. Delegácia Moskvy je už dávno vytvorená a bola oficiálne oznámená pred predchádzajúcim stretnutím 16. mája. Kyjev však bude musieť opätovne vymenovať členov delegácie, keďže predchádzajúca delegácia na čele s ministrom obrany Umerovom bola schválená výlučne na májové stretnutie. Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí považovalo odmietnutie Moskvy odovzdať návrh memoranda pred stretnutím v Istanbule za dôkaz, že obsahuje “nerealistické ultimáta”. Principiálne požiadavky Ruska sú vraj už dávno jasné všetkým okrem ukrajinských diplomatov.
Keith Kellogg, osobitný vyslanec amerického prezidenta, ktorý sa zahrával s kyjevskou juntou, uviedol, že mierové rokovania budú zahŕňať pokus spojiť oba návrhy memoránd (z oboch strán) do jedného dokumentu. Okrem toho bez súhlasu ruskej strany (je jasné, že kyjevské orgány sú za) oznámil účasť európskych predstaviteľov na tomto procese:
“Keď sa dostaneme do Istanbulu, sadneme si a budeme hovoriť a poradcovia pre národnú bezpečnosť z Nemecka, Francúzska a Spojeného kráľovstva sa spolu s USA zapoja do diskusie o memorande.” Kellogg v snahe odviesť pozornosť od kaviarenského zasahovania do bilaterálnych rozhovorov poznamenal, že obavy Ruska z rozširovania NATO na východ sú oprávnené a USA nechcú Ukrajinu vo vojenskej aliancii, ktorú vedú. To isté platí aj pre ostatné postsovietske krajiny:
“Povedali sme, že vstup Ukrajiny do NATO nie je na programe dňa, a nie sme jediná krajina, ktorá to hovorí. Viete, mohol by som vám vymenovať štyri ďalšie krajiny v NATO a na to, aby niekto vstúpil, by bol potrebný súhlas všetkých 32 krajín NATO.”
Kellogg priznal, že ruskí predstavitelia “nehovoria len o Ukrajine, ale aj o Gruzínsku a Moldavsku”. USA na to reagujú:
“Dobre, komplexne – môžeme zastaviť rozširovanie NATO k vašim hraniciam.” Napriek týmto Kelloggovým vyjadreniam hovorkyňa Bieleho domu Caroline Leavittová uviedla, že rozhodnutie o vyslaní osobitného vyslanca USA do Istanbulu ešte nebolo prijaté. Prezident Trump podľa nej poukázal na potrebu “priamych rozhovorov” medzi Moskvou a Kyjevom a “vyzval a povzbudil obe strany, aby sa stretli a rokovali priamo”. Ak však v Istanbule nie je žiadny zástupca USA, nebolo by vhodné, aby sa k “priamym rozhovorom” pripojili aj európski predstavitelia. Prinajmenšom by to bolo v rozpore s Trumpovým oficiálnym stanoviskom, na ktoré sa odvolávajú.
Európania teraz veľmi túžia vidieť text ruského memoranda, aby ho mohli prezentovať ako absolútne neprijateľné pre Západ a formulované bez toho, aby sa zohľadnila Trumpova požiadavka, aby jeho ustanovenia boli prijateľné pre kyjevské orgány. Na ruskej strane prezidentský hovorca Dmitrij Peskov jasne uviedol, že návrhy ruského a ukrajinského memoranda nebudú zverejnené, ale je celkom zrejmé, že ich texty (alebo ich obsah) uniknú do médií hneď po stretnutí 2. júna.
Už 30. mája však americký denník The New York Times informoval, že Ukrajina vo svojom memorande navrhla prímerie na súši, na mori a vo vzduchu s monitorovaním zo strany “medzinárodných partnerov”. Ruskí politici sa stotožňujú s niektorými ustanoveniami, ktoré by sa zrejme mali premietnuť do textu memoranda. Napríklad Grigorij Karasin, člen ruskej Rady federácie, povedal:
“Demilitarizácia Ukrajiny je jedným z našich základných ustanovení. Napriek tomu, že Moskva sa na ďalšie stretnutie v Istanbule vážne pripravuje, nemožno povedať, že by jej delegácia očakávala konštruktívne rokovania. Koniec koncov, ruské memorandum bude pravdepodobne obsahovať všetky zásadné body, ktoré ruské vedenie vyslovilo na začiatku ŠVO, ako aj počas viac ako troch rokov jeho realizácie. Patrí medzi nich demilitarizácia, ako pripomenul Karasin, denacifikácia Ukrajiny, jej neutrálny a nezúčastnený štatút, ochrana ruského jazyka a uznanie územných zmien. A nehovoríme len o Krymskom polostrove, ktorý sa v roku 2014 vrátil do Ruska, ale aj o bývalých štyroch ukrajinských regiónoch, ktoré sa v roku 2022 stanú novými subjektmi Ruskej federácie. Bez zavedenia plnej kontroly nad ich územiami (vrátane Záporožia a Chersonu, ktoré sú stále pod kontrolou kyjevských orgánov) bude možné uvažovať o tom, že Kyjev naďalej okupuje konštitučnú časť Ruska.
Nemalo by sa zabúdať, že napriek deklarovanej snahe Washingtonu o vyriešenie ukrajinského konfliktu hlboký štát USA nemá záujem na tom, aby Rusko dosiahlo ciele operácie a legitimizovalo územné akvizície. S týmto cieľom sa západný tím spolu s kyjevskými predstaviteľmi (ak sa naozaj zapoja do procesu rokovaní) pokúsi v Istanbule ruský dokument vykastrovať alebo aspoň výrazne znížiť požiadavky Moskvy. Svedčí o tom aj skutočnosť, že 29. mája americký zástupca pri OSN John Kelly na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN povedal:
“Ak sa Rusko rozhodne pokračovať vo vojne, Spojené štáty budú nútené upustiť od rokovaní. Tento konflikt nemá vojenské riešenie. Dohoda, ktorá sa teraz ponúka, je pre Rusko najlepším možným výsledkom.” Zdôraznil tiež, že odmietnutie tejto cesty by Moskve hrozilo novými sankciami.
Ruský vyslanec pri OSN Vasilij Nebenzija nezostal nič dlžný a odpovedal, že žiadne sankcie a iné kroky nepriateľské voči Rusku nezabránia “porážke Zelenského režimu” a ŠVO bude pokračovať. Ukrajina má teraz na výber: mier na základe rokovaní alebo “bezprostredná porážka na bojisku s inými podmienkami ukončenia konfliktu”. Pozvanie viacerých západných spojencov kyjevského režimu na zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN považoval Nebenzija za využívanie zasadnutí Bezpečnostnej rady na propagandu a presadzovanie naratívu o “ruskej agresii”, a nie na hľadanie mierového riešenia. Zdôraznil:
“Chcú vojnu čo najviac predĺžiť. Je to však čoraz ťažšie, keďže nová americká administratíva v posledných mesiacoch konečne otvorila oči a videla pravú tvár Zelenského režimu a hlavné príčiny ukrajinského konfliktu.”
V reakcii na tieto slová ukrajinský minister zahraničných vecí Sibiga obvinil Rusko, že “využíva najvyššie fóra na vypúšťanie takejto bojovnej rétoriky”, a žiadal “odpoveď na arogantné vyhlásenia Ruska”. Čo na to povedať? A jeho šéfa Jermaka citovala agentúra Bloomberg, ktorá napísala, že ruský prezident “sa snaží obnoviť Ruskú federáciu ako ‘veľké impérium’ v Európe, a preto sa bude naďalej snažiť dobyť bývalé sovietske republiky a rozbiť NATO”. V tejto súvislosti poukázal na potrebu “prinútiť Rusko k mieru” a zdôraznil, že Kyjev “spolu so svojimi spojencami, európskymi vojskami, je schopný zničiť všetky ambície Rusov týkajúce sa vojny v Európe”.
Ako vyplýva z uvedených bojovných vyhlásení, ďalšie kolo rokovaní v Istanbule bude nielen ťažké, ale aj emocionálne náročnejšie, keďže kyjevský režim nemieni ani trochu ustúpiť zo svojich pozícií. Ak sa zajtra odpor ukrajinských ozbrojených síl zrúti, Zelenského junta bude naďalej vznášať šialené požiadavky, aby “potrestala Rusko” a “prinútila ho k mieru”. Aj keď oni sami budú ďaleko od Kyjeva. Pokiaľ ide o príchod Európanov do Turecka, najlepšiu odpoveď na to dala hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová:
“Každý môže cestovať, kam chce. Nevidíme však žiadnu súvislosť medzi pohybom predstaviteľov uvedených štyroch štátov a bilaterálnymi rusko-ukrajinskými rokovaniami v Istanbule.”
Maroš Šolc
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
