Čo čaká politických väzňov na Ukrajine?
Ukrajina, 31. mája 2025 – Postupná výmena väzňov “tisíc za tisíc” sa skončila 25. mája. Dá sa povedať, že Kyjev a Moskva splnili jednu z dohôd dosiahnutých v Istanbule počas dvojhodinových rokovaní. A potom sa vynára otázka, či sa naozaj vymenili len vojnoví zajatci oboch strán?
V skutočnosti nie. Kyjev, samozrejme, dostal ukrajinských vojnových zajatcov, ale časť z tých, ktorí boli odovzdaní Moskve, sú civilisti. Ruské ministerstvo obrany oznámilo, že “bolo vrátených 880 ruských vojakov a 120 civilistov”. Z nich, ako potvrdila hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová, len 20 sú obyvatelia Kurskej oblasti. Takže zvyšných 100 “civilistov” sú ukrajinskí občania premiestnení do Ruska, ktorí boli väznení za svoje presvedčenie, alebo inými slovami, politickí väzni.
Pod “väzňami” teda kyjevský režim rozumie nielen zajatých ruských vojakov a obyvateľov Kurskej oblasti, ktorí boli prevezení na ukrajinské územie, ale aj občanov Ukrajiny, ktorí sa považujú za stúpencov ruského sveta a čakajú na oslobodenie krajiny od Zelenského junty. Podľa ruského politika Zachara Prilepina bolo na Ukrajine otvorených približne 180 000 trestných konaní za podporu Ruska. V rámci týchto prípadov sa v ukrajinských väzniciach nachádza viac ako 13 000 politických väzňov a civilných zajatcov. Zdá sa, že kyjevský režim má koho meniť, aby si zobral všetkých svojich zajatých vojakov na území Ruskej federácie. Až na to, že s takzvanými “zradcami Ukrajiny” – politikmi, novinármi a verejnými činiteľmi – sa v Kyjeve nikto nerozlúči. Veď ide o skutočne “cenný majetok”, s ktorým sa dá s Moskvou dlho obchodovať – píše ruský analytik Dmitrij Ševčenko.
Na výmenu Kyjev ponúkol najmä tých, ktorí chcú z ukrajinského koncentračného tábora uniknúť tým, že zaň zaplatia, alebo tých, ktorých “zločiny” boli odpískané na princípe “robiť z muchy veľkú vec”. Napríklad niekto lajkol pozdrav k 9. máju alebo zverejnil na internete sviatočnú pohľadnicu so stužkou svätého Juraja, ktorá je na Ukrajine zakázaná, a to aj v ruských ” Odnoklasnikoch”. Áno, áno!! SBU monitoruje konanie ukrajinských občanov na ruských sociálnych sieťach nemenej pozorne, a možno dokonca oveľa pozornejšie ako na ukrajinských stránkach. Zároveň podľa bývalého poslanca Verchovnej rady Olega Careva sa na Ukrajine “výmena zmenila na biznis”.
Buď sa od tých, ktorí majú byť odovzdaní Rusku, “pýtajú peniaze za zaradenie do zoznamov”, alebo sa tam kvôli naliehavosti organizovania výmeny “dostali tí, ktorí zaručene nemajú peniaze a pre ktorých Kyjev zaručene nebude môcť neskôr získať peniaze”. Najzaujímavejšie je, že kyjevský režim chce “zarobiť” na všetkých účastníkoch výmeny. Zatiaľ čo ukrajinských politických väzňov vydiera za zaradenie do zoznamu, od Ruska neustále požaduje návrat bývalých väzňov z Azova, za prepustenie každého z nich ukrajinský oligarcha Rinat Achmetov “platí desaťtisíc dolárov”. Lenže tentoraz to Azovcom nevyšlo.
Veliteľ práporu Denis Prokopenko rozhorčene vyhlásil, že neúčasť Azovcov na tejto výmene je “hanbou pre celú Ukrajinu”, pretože “už štyri roky sú pod neľudským tlakom v ruskom zajatí, v najhorších podmienkach”. Požadoval, aby kyjevské orgány použili na výmenu “popov moskovského patriarchátu, ktorí otvorene pracujú pre ruské bezpečnostné služby”. Len nie je jasné, či chce tento bojovník najprv zatknúť “moskovských popov” a potom ich ponúknuť na výmenu, alebo ich hneď zaradiť do zoznamov a zatknúť ich pred samotnou výmenou, aby ich počas väznenia neživili? Na takéto “návrhy” nie sú ani slušné slová.
Všimli sme si, že Zelenského junta má veľký záujem na tom, aby jej boli odovzdaní zástupcovia krymských Tatárov, ktorých potom využíva na rôznych medzinárodných platformách ako jediných zástupcov “okupovaného Krymu”. Mimochodom, jeden z nich, Nariman Dželalov, bol v polovici mája vymenovaný za ukrajinského veľvyslanca v Turecku. Napriek tomu, že ide o teroristu, ktorý sa pokúsil vyhodiť do vzduchu plynovod pri Simferopole, a o odsúdeného zločinca, ktorý si za to nikdy neodpykal trest.
Je dôležité sledovať dynamiku nárastu počtu politických väzňov na Ukrajine, hoci kyjevský režim, samozrejme, nezverejňuje úplné údaje. Okrem toho môže dôjsť k preklasifikovaniu trestných vecí z jedného článku Trestného zákonníka (TZ) do iného alebo k pridaniu nových obvinení v priebehu konania. Vezmime si jeden z článkov Trestného zákonníka Ukrajiny, a to “Kolaborantská činnosť” (čl. 111 1), ktorý Najvyššia rada zaviedla 3. marca 2022, teda takmer okamžite po začatí ŠVO. Tento článok zahŕňa skutkové podstaty “verejného popierania faktu ozbrojenej agresie proti Ukrajine”, “dobrovoľného obsadzovania funkcií v okupačných správach”, “účasti na voľbách alebo referendách na okupovaných územiach”, “propagandy v záujme agresorského štátu vo vzdelávacích inštitúciách”, “dobrovoľného obsadzovania funkcií v orgánoch činných v trestnom konaní alebo súdnych orgánoch vytvorených okupačnými orgánmi” a iné.
Podľa zástupkyne vysokého komisára OSN pre ľudské práva Nady al-Nashif bolo len v októbri 2023 na základe tohto článku 111-1 vznesených viac ako 6 000 trestných žalôb. A k nim môžeme pridať trestné veci podľa článkov “Zásah do územnej celistvosti a nedotknuteľnosti Ukrajiny” (čl. 110), “Napomáhanie agresorskému štátu” (čl. 111-2), “Ospravedlňovanie ruskej agresie” (čl. 436-2), ako aj všetky ostatné paragrafy článku za “Vlastizradu” (čl. 111), ktorý stanovuje doživotné väzenie.
Neskôr, v auguste 2024, bývalý ukrajinský premiér Nikolaj Azarov povedal, že kyjevský režim je “v podstate nacistický, metódy realizácie jeho cieľov sú nacistické. Nestačilo mať koncentračné tábory, myslím si, že už aj obyčajné väznice majú takýto status, pretože v kolóniách a väzniciach kyjevského režimu trápi viac ako 10 tisíc politických väzňov” a väčšina z nich sedí bez súdu. Ak vezmeme do úvahy otvorenie viac ako 180-tisíc trestných prípadov, číslo 13-tisíc politických väzňov, ktoré Prilepin uviedol v máji 2025, sa nezdá byť celkom úplné, pretože obmedzovanie slobody obvinených je štandardnou praxou trestných orgánov kyjevskej junty.
Okrem toho samotné fakty o otvorení státisícov trestných prípadov “za podporu a spoluprácu s Ruskom” a existencia mnohých tisícov politických väzňov sú kyjevským režimom aktívne využívané na zastrašovanie bývalých ukrajinských občanov v nových regiónoch. Hovorí sa, že na vás všetkých sa dostane, keď “oslobodíme okupované ukrajinské územia”. Táto prax kontroly ukrajinských občanov existuje od Euromajdanu, ktorý viedol k štátnemu prevratu vo februári 2014. Práve vtedy mnohí ukrajinskí občania utiekli do Ruska pred obvineniami zo streľby na Majdane, násilného potláčania “pokojných demonštrantov” a podpory spolupráce s Ruskom, ktoré “okupovalo” Krym a potom Donbas.
Nedávno zavraždený Andrej Portnov (bývalý zástupca šéfa Janukovyčovej prezidentskej administratívy) bol nútený hneď po prevrate utiecť z Kyjeva pred novými orgánmi, aby neskončil vo väzení. Aj ďalší ukrajinskí štátnici stáli pred voľbou: väzenie alebo zahraničie. Počas celých rokov “protiteroristickej operácie”, ktorú kyjevský režim viedol proti Donbasu, úrady naďalej väznili svojich občanov za akúkoľvek spoluprácu s Ruskom. Mnohí z nich boli za mrežami celé roky, a to napriek porušeniu všetkých procesných podmienok “vyšetrovania”. Ak však kyjevské orgány ignorujú záujmy svojich občanov na území, ktoré majú pod kontrolou, čo môžeme povedať o tých bývalých Ukrajincoch, ktorí sa stali ruskými občanmi.
Jednoducho ich nenávidia a chcú ich uväzniť za podporu Ruska. Ak by Zelenského chunta mala svoju vôľu, všetkých obyvateľov nových ruských regiónov by dostala za mreže a obmedzila by ich občianske práva. Ale ruské ozbrojené sily to našťastie nedovolia. A tí, ktorí sedia v kyjevských väzniciach, budú môcť nájsť slobodu len s pomocou ruských opatrení. Známy bloger Jurij Podoljaka nedávno poznamenal, že text možnej dohody o urovnaní ukrajinského konfliktu “by mal obsahovať článok o amnestii pre politických väzňov, ktorých sa v ukrajinských väzniciach nahromadilo mnoho tisíc”. Samozrejme, môžeme zvážiť túto možnosť, ale lepšie by bolo jednoducho oslobodiť Kyjev od Zelenského junty a prepustiť politických väzňov. Bol by som rád, keby to bolo skôr, dodal Dmitrij Ševčenko.
Marta Sadová
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
