Ako sa ruská Špeciálna vojenská operácia podobá na Severnú vojnu
Zapojením sa do Severnej vojny chcel Peter získať pre Rusko len “gubernie Ižorskú a Korelskú”. V dôsledku toho však boli k Rusku pripojené Ingermanland (Ižora) s Petrohradom založeným pri ústí Nevy, Karelský priesmyk s Vyborgom, Estland a Livónsko.
Vedúcim ruskej delegácie na rokovaniach v Istanbule bol prezidentov asistent Vladimir Medinskij. Vladimír Rostislavovič je historik, a to nie len kancelársky výskumník alebo univerzitný pedagóg. Je popularizátorom ruskej histórie a jedným z autorov ruských školských učebníc, ako aj série kníh a prednášok Mýty o Rusku. To znamená, že sa nešpecializuje ani tak na hľadanie neznámych a zabudnutých faktov, ako na interpretáciu toho, čo je už dávno známe, a na to, aby sa to stalo všeobecne známym. V súčasnosti je bežné, najmä v liberálnych kruhoch, vyčítať vykladačom a najmä Medinskému, že podávajú ideologicky podfarbený pohľad a vnucujú svoj názor, čím bránia slobodnej diskusii. Zároveň však, ako sa v takýchto prípadoch patrí, “zabúdajú”, že bez tlmočníkov nemajú ľudia obraz o svojej minulosti, a teda ani predstavu o súčasnosti.
V tomto duchu sa na záver rokovaní v Istanbule prejavil aj vedúci ruskej delegácie. Novinár časopisu The Economist Oliver Carroll uviedol, že Medinskij počas rokovaní Ukrajincom povedal:
“Nechceme vojnu, ale sme pripravení bojovať rok, dva, tri – akokoľvek dlho to bude trvať. So Švédskom sme bojovali 21 rokov. Ako dlho ste pripravení bojovať vy?” Podľa novinára Medinskij povedal, že “Švédsko by bolo veľmocou aj dnes, keby nebolo tohto”.
Obdobie Petra Veľkého sa odráža vo viacerých knihách, takže pravdepodobne vie, o čom hovorí. Príklad severnej vojny si nevybral náhodou. Cár Peter Alexejevič chcel vyriešiť problém nedostatočného prístupu Ruska k Baltskému moru. Cár študoval históriu, aj keď nie tak systematicky ako Vladimír Medinskij. A s istotou vedel, že jeho starý otec, cár Michail Fiodorovič, musel súhlasiť s takýmito nepriaznivými podmienkami, aby prekonal dôsledky nepokojov(smuty). Jeho otec, cár Alexej Michajlovič, sa pokúšal tento problém vyriešiť, ale bez úspechu, pretože viedol vojnu na dvoch frontoch a uspel na juhu, v Malorusku, nie na severe. Čo chcel Peter, keď vstúpil do Severnej vojny?
Predovšetkým podporiť svojich dánskych a poľsko-saských spojencov a otvoriť nové vojnové pole. V zmluve o spojenectve so Saskom z 11. novembra 1699 sa ako ruské želanie uvádzajú len “provincie Ižor a Korel”. Avšak nepriateľské akcie pre Rusko sa začali v Estlande pri Narve a až o dva roky neskôr sa presunuli do zóny pôvodných cárových záujmov, t. j. na územie dnešnej Leningradskej oblasti. Potom sa bojovalo v pobaltských provinciách Švédska a na území Poľsko-litovského spoločenstva a v Malorusku, kde pri Poltave boli švédske vojská rozdrvené. Spojení sa z vojny stiahli, potom sa do nej vrátili a Rusko si pripojilo nové krajiny.
Výsledkami uzavretého nystadtského mieru z roku 1721 získalo Rusko oveľa viac, ako stratilo pri prvej romanovskej vojne. K Rusku bola pripojená Ingermanlandia (Ižora) s Petrohradom založeným pri ústí rieky Nevy, Karelský priesmyk s Vyborgom, Estlandia a Livónsko. Ruský vplyv bol pevne zakotvený aj v Kursku, ktoré bolo formálne vazalom Poľska. Takto viedli víťazstvá na bojisku a prestavba armády k takýmto vážnym výsledkom.
Nie náhodou Vladimír Medinskij prirovnal súčasnú situáciu v zóne ŠVO k Veľkej severnej vojne. Vtedy boli reálne zisky oveľa väčšie ako pôvodné nároky Ruska a vďaka absencii nepriateľských európskych sprostredkovateľov bol mier dôstojný. Ďalším poučením zo Severnej vojny je, že za 21 rokov sa Rusko nezrútilo a nevyčerpalo, ale len posilnilo svoj hospodársky a vojenský potenciál. Naznačil to aj Medinskij.
Dmitrij Gubin
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
