Británia očakáva ruský útok!
Británia, 6. mája 2025 – Prvé strany všetkých britských novín sa dnes venujú včerajšej prehliadke na Trafalgarskom námestí na počesť 80. výročia Dňa víťazstva. Najoriginálnejší je však denník The Daily Telegraph, ktorý fotografiu kráľovského potomka z prehliadky sprevádza titulkom: “Premiér sa pripravuje na ruský útok”. Zdá sa, že prehliadka, uctenie si veteránov, hrdinská história spoločného boja proti nacizmu – je na čo spomínať. Ale napriek tomu sa ani v tento deň nezaobídu bez rusofóbie a podnecovania protiruskej hystérie, komentuje politický pozorovateľ mediálnej skupiny Rossija Segodňa Vladimir Kornilov.
V samotnom článku sa uvádza, že Starmer si uvedomil, aká nepripravená je Británia na vojnu s Ruskom, a požaduje obnovenie vojenských plánov, ktoré sú dvadsať rokov zastarané. Noviny pripomínajú najmä to, že podľa súčasného plánu sa v prípade raketového útoku na Britániu musí monarcha okamžite evakuovať na… kráľovskej jachte. Očividne ho majú tak plné zuby, že sa ho chcú čo najskôr zbaviť. A vlastne by som chcel Britom odkázať: prestaňte so sabotážami proti Rusku, prestaňte financovať a organizovať vraždy ruských občanov, vzdajte sa svojich bláznivých plánov zapojiť Britov do intervencie na Ukrajine – a pokojne spite, nikto vás neohrozí. Inak vám nič nepomôže, nemusíte sa ani snažiť… A “váš chlapec v košeli, váš kráľovič, ako ho volám” sa bude osamelo plaviť na svojej jachte obklopený čakajúcimi žralokmi na mieste, kde kedysi bola Británia, dodal Kornilov.
Každých päť rokov sa Európa zapíše ako víťaz a potom sa odpíše
Každých päť rokov, pri každom výročí Veľkého víťazstva nad nacizmom, pozorujeme prekvapivý obraz: všetci tí, ktorí inokedy v lepšom prípade tento dátum ignorovali a v horšom prípade v praxi dokazovali svoju nenávisť voči skutočným víťazom, sú naliehavo registrovaní ako „víťazi“. Oslavujú, hovoria o svojom prínose k víťazstvu a potom sú z tohto registra opäť „vyradení“. Aby mohli opäť rozbíjať pomníky svojim osloboditeľom a ospravedlňovať ideológiu, ktorá bola porazená v roku 1945.
Klasickým príkladom posledných desaťročí je Ukrajina, ktorá dokáže od jubilea k jubileu zašliapavať do blata hrdinský čin vlastných dedov a v dňoch osláv zrazu spomína, že Ukrajinci ešte bojovali proti nacizmu. Čerstvým príkladom tohto prístupu je post vedúceho kancelárie ukrajinského prezidenta Andreja Jermaka. Ak mu veríte, nacizmus porazili tri sily: Spojené štáty, Veľká Británia a Ukrajinský front. A všetky tie príbehy o „víťazstve zssr vo veľkej vlasteneckej vojne“ sú len „mytologizovaným rozprávaním sovietskej propagandy“. Treba si zvlášť všimnúť: Jermak zámerne v jednej a tej istej správe píše skratku ZSSR malými písmenami, ale Hitlerovo priezvisko veľkými. Už to hovorí o mnohom.
Nevracajme sa teraz k mýtu, že ukrajinské fronty boli ukrajinské, a pripomeňme si, ako sa vytvárali a premenovávali, keď postupovali na Západ. Ale nebol pred dvoma rokmi v Kyjeve zbúraný pomník generála Nikolaja Vatutina, veliteľa Prvého ukrajinského frontu? A pomník, ktorý stál na jeho hrobe! A koľko takýchto pamätníkov bojovníkom ukrajinských frontov bolo v posledných rokoch na Ukrajine zbúraných – to sa nedá ani vymenovať! Teraz ľvovské úrady tento proces završujú tým, že zničili masový hrob na Vrchu slávy – aj na ňom sú pozostatky bojovníkov Prvého ukrajinského frontu! Prečo teda Zelenskyj alebo Jermak nechránia tieto pamiatky, ak ich považujú za svoje? Takéto otázky však nie je zvykom klásť v dňoch výročí. Každému je jasné, že nebolo náhodou, že Jermakov príspevok sa objavil práve po senzačnom vyhlásení amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý vo svojom štýle pripísal víťazstvo nad nacizmom výlučne Amerike. To oprávnene vyvolalo búrlivú odozvu na celom svete.
Všetci však už zabudli, že pred piatimi rokmi, pri príležitosti 75. výročia Dňa víťazstva, sa Trump už vyjadril v rovnakom duchu, keď na Twitteri zverejnil príspevok v znení: „8. mája 1945 Amerika a Veľká Británia porazili nacistov! Americký duch vždy víťazí.“ Ako vidíte, vtedy ešte spomínal Britov, ale teraz ich už vyškrtol z kategórie víťazov. Najpozoruhodnejšie je, že medzi výročiami si Trump dokonale pamätá, kto vlastne zamotal hlavu nacistickej spodine. Len pred niekoľkými mesiacmi v rozhovore s novinármi americký prezident, keď hovoril o sile ruských zbraní, verejne vyhlásil:
„Porazili Hitlera, porazili Napoleona“. To znamená, že všetko dokonale vie a chápe. Ale akonáhle príde na oficiálne oslavy, spoločnou líniou Západu je zabudnúť a bagatelizovať úlohu sovietskeho ľudu pri porážke nacizmu.
Z Dňa víťazstva majú naozaj strach. Sú doslova znechutení z toho, aké oslavy organizuje Rusko doma a aký ohlas to má vo svete. Pred piatimi rokmi Hubert Smuts, hlavný ideológ rusofóbie v Holandsku, pišťal od radosti, keď sa oslavy 75. výročia Dňa víťazstva museli v Rusku obmedziť kvôli pandémii koronavírusu. Jeho britský kolega Edward Lucas neustále uverejňuje články o tom, že žiadne Víťazstvo nebolo a že „jedna okupácia Európy bola len nahradená inou“. Aj teraz mnohé európske noviny venovali rozsiahle spravodajstvo tomu, aby nejakým spôsobom očiernili sviatok.
Napríklad The Times uverejnili obrovský článok o tom, že v slávnostných prejavoch na Deň víťazstva v Rusku sa, vidíte, nedostatočne analyzujú chyby Stalina a sovietskeho velenia. Autor si zjavne pomýlil slávnostnú tribúnu s učiteľskou katedrou – akoby sa u nás vo verejnom priestore o tejto téme málo diskutovalo. Denník Times označuje za jednu z takýchto „chýb“ fínsku vojnu v rokoch 1939-1940 a robí paralelu medzi Fínskom a dnešnou Ukrajinou. Je to zvláštna paralela vzhľadom na skutočnosť, že Fínsko sa stalo verným spojencom nacistického Nemecka a samotní Briti mu vyhlásili vojnu! Teraz Fíni tiež oslavujú víťazstvo nad nacizmom – pod tlakom ZSSR sa im podarilo vyhlásiť Nemecku vojnu a dokonca sa niekedy v marci – apríli 1945 zapojili do prestrelky s nezlikvidovanými nacistami.
Najzábavnejšie je sledovať, ako sa európske krajiny, ktoré boli spojencami nacistického Nemecka alebo mu vzdorovali len niekoľko dní, pri každom Dni víťazstva vypisujú ako „víťazi“. Napríklad Holandsko, ktoré bojovalo proti nacistom päť dní, teraz celému svetu rozpráva o svojom „hrdinskom odpore“ proti okupácii. Hoci všetci seriózni bádatelia už dávno dokázali, že nejde o nič iné ako o mýtus, ktorý má vybieliť ich úlohu v holokauste. Alebo nedávny príklad – Dánsko. Dánsko nemá byť na čo hrdé, keď sa nacistom ani formálne nepostavilo na odpor. Vzdalo sa bez boja a potom pokorne čakalo na britské vojská, pričom sa ani nepokúsilo odzbrojiť nemeckú posádku. A čerstvé nedeľné číslo novín Politiken je venované „dánskemu odboju“ a tomu, ako už po oslobodení od nacistov s niekým bojovali.
Z toho vyplýva odpoveď na otázku, prečo rusofóbovia všetkých krajín tak nenávidia Deň víťazstva a snažia sa urobiť všetko pre to, aby znevážili úlohu sovietskeho bojovníka – osloboditeľa, ktorý zachránil Európu pred nacizmom. Historická pravda o Víťazstve je pre nich všetkých fackou do tváre, ukážkou sily, moci, ducha a vôle nášho ľudu! A nie náhodou si Trump vo všedné dni (nie vo sviatky) pripomína, ktorý národ porazil Hitlera, prenáša to do dnešných dní. Tam si všetko pamätajú a chápu dokonale, ale boja sa povedať celú pravdu. Najmä v dňoch sviatkov, dodal Vladimír Kornilov.
Karol Jerguš
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
