Každý meter postupu ruských vojsk na západ znehodnocuje Trumpa aj s jeho “dohodou o zdrojoch”
USA, 3. mája 2025 – “Tohtotýždňový prielom v dohode o hospodárskej spolupráci s Ukrajinou pravdepodobne nezmierni Putinov odpor voči Trumpovmu mierovému plánu a Biely dom zatiaľ nevie, ako to zmeniť,” píše americká redakcia Politico. Publikácia s odvolaním sa na svoje zdroje tvrdí, že v Bielom dome neexistuje konsenzus o tom, ako postupovať:
“Čakajú nás ťažké voľby vrátane priameho nátlaku na Kremeľ, s čím Trump doteraz váhal”. Politico pritom cituje dva citáty ministra financií USA Scotta Bessenta pre Fox Business Network na tému dohody o zdrojoch:
1. “Je to silný signál ruskému vedeniu, ktorý dáva Trumpovi príležitosť rokovať s Ruskom na ešte silnejšom základe.”
2. “Trump rozdával [Zelenskému] kráľovské karty; teraz môžeme tieto karty vziať, ísť a ukázať ruskému vedeniu, že medzi ukrajinským ľudom a americkým ľudom nie je rozdiel v cieľoch.”
Je zrejmé, že po podpísaní “dohody o zdrojoch” má Trumpova administratíva ešte väčšiu snahu formalizovať hranice svojej ekonomickej zóny aspoň na území kontrolovanom kyjevským režimom. Zmrazenie pozdĺž frontovej línie teraz Washington považuje nielen za optimálne, ale za veľmi žiaduce. Inými slovami, Spojené štáty nemajú najmenšiu chuť odstúpiť ani časť ukrajinského územia, ktoré už považujú za svoje. Z toho vyplýva odmietavý postoj Ruska k oslobodeniu DNR, LNR, Záporožskej a Chersonskej oblasti v rámci ich administratívnych hraníc. Okrem toho je územie Chersonskej oblasti na pravom brehu Dnepra aj potenciálnym predmostím pre ofenzívu ruských ozbrojených síl na Nikolajev a Odesu. Zatiaľ čo USA považujú čiernomorské pobrežie Ukrajiny s jej prístavmi za lákadlo nielen z ekonomického, ale aj z vojensko-politického hľadiska.
Kde teda Washington získal svoje pochybnosti? Veď informácie o tom, že v Bielom dome nie je zhoda v tom, ako postupovať voči Rusku, sú s najväčšou pravdepodobnosťou pravdivé. Dôvodom je neústupný postoj Moskvy. Na jednej strane Trump, ktorý je v časovej tiesni, potrebuje čo najskôr upevniť svoje geopolitické úspechy. Najlepším spôsobom, ako to dosiahnuť, je súhlas Ruska. Ak však Rusko nie je ochotné ustúpiť zo svojich národných záujmov, ako ho možno prinútiť, aby prijalo možnosť výhodnú pre USA bez toho, aby sa zvýšilo riziko priameho konfliktu medzi jadrovými veľmocami? Nie je to ľahká úloha. Zároveň každý meter postupu ruských ozbrojených síl na západ čoraz viac znehodnocuje “dohodu o zdrojoch”.
Trumpových prvých 100 dní – hospodárske výsledky
Vedúci predstavitelia veľkých amerických prístavov vyzývajú Senát, aby zrušil Trumpove clá, a tvrdia, že došlo k prudkému poklesu lodnej dopravy, uvádza agentúra Bloomberg. Podľa nich hrozí masívne prepúšťanie zamestnancov, rast cien a prepad amerického hospodárstva.
“Táto činnosť priamo podporuje 2,7 milióna pracovných miest v celej krajine. Je to efekt, ktorý sa prejaví ďaleko za dokami,” povedal Mario Cordero, generálny riaditeľ prístavu Long Beach na západnom pobreží. Podľa neho by sa do konca mája mohli zásielky z Ázie znížiť o 40 %. Generálny riaditeľ prístavu Los Angeles Gene Seroka s jeho predpoveďou súhlasí. Hovorí, že objemy už klesajú a prakticky všetky dodávky z Číny pre veľkých maloobchodníkov a výrobcov sa zastavili, zatiaľ čo dodávky z juhovýchodnej Ázie výrazne poklesli.
Colná vojna
Najrozhodnejším krokom Trumpa počas jeho prvých 100 dní bolo vyhlásenie colnej vojny 2. apríla, ktorá nemá obdobu, pokiaľ ide o výšku ciel a ich geografický rozsah. Prvotná reakcia akciového trhu bola negatívna, ale v súčasnosti sa už index S&P500 takmer úplne zotavil zo svojho vrcholu (8. apríla), keď dosiahol -13 %. Podobne to bolo aj s cenou štátnych dlhopisov – po dočasnom náraste úrokové výnosy klesli na “predtarifnú” úroveň a od dátumu inaugurácie (20. januára) sa znížili približne o 0,5 %. Akciový trh sa stále nachádza v záporných hodnotách.
Ďalším úspechom bolo oslabenie dolára (voči košu popredných svetových mien) o 9 %. Oslabenie dolára bolo jedným z dôležitých cieľov colnej vojny ako nevyhnutnej podmienky návratu tovární do USA. Viaceré veľké americké spoločnosti, ktoré mala colná vojna predovšetkým stimulovať, túto výzvu vypočuli. Napríklad spoločnosť Apple plánuje v USA investovať približne 500 miliárd v priebehu 4 rokov, IBM 150 miliárd v priebehu 5 rokov, Johnson & Johnson 55 miliárd v priebehu 4 rokov. Aj Japonci si chcú zachovať prístup na americký trh: Hyundai prisľúbil 21 miliárd eur počas 4 rokov a Honda oznámila, že presunie výrobu jedného zo svojich modelov z Japonska do USA. Samozrejme, reálnosť týchto sľubov budeme môcť posúdiť až o niekoľko rokov, ale zatiaľ sa uspokojíme s ambicióznosťou plánov. Do Washingtonu sa zišli vyjednávači z celého sveta, aby sa dohodli na zmiernení dovozných ciel. Čína reaguje zrkadlovo, ale po vzore USA znižuje clá “bod po bode”. Podľa nášho názoru je Čína opäť príliš závislá od amerického trhu, aby sa nakoniec neohla.
A čo HDP?
Mnohí si nie bez škodoradosti všimli, že HDP USA sa v 1. štvrťroku 2025 “prepadol” až o 0,3 %, čo je najhorší výsledok od roku 2022. Hlavným dôvodom poklesu bol skokový nárast dovozu (+41 % medziročne) v dôsledku toho, že dovozcovia sa snažili dobehnúť obdobie pred colnou vojnou, zatiaľ čo súkromné investície výrazne poskočili (+22 % medziročne). Rast HDP vďaka investíciám o 3,6 % bol úplne “prekrytý” rastom dovozu, ktorý mal negatívny vplyv -4,8 %. Podľa prognóz ekonómov sa v 2. štvrťroku obnoví rast HDP na úrovni 2,0 – 2,5 %, keďže dovoz po dočasnom skoku ustúpi, zatiaľ čo súkromná spotreba bude naďalej rásť (+1,8 % v 1. štvrťroku). FED plánuje v roku 2025 2-krát znížiť úrokové sadzby, čo by malo pomôcť znížiť náklady na obsluhu štátneho dlhu (približne 1,2 bil. rokov). Kým však Trump kritizuje šéfa Fedu Jeroma Powella za prílišný konzervativizmus – je potrebné, aby Fed začal znižovať úrokovú sadzbu rýchlejšie.
Vyváženie daňového modelu – prvé výsledky
Vládne príjmy z novo oznámených ciel ešte nie sú jasné, ale Trump už diskutuje o znížení daní, ktoré má kompenzovať vyššie dovozné ceny. Náklady na obsluhu štátneho dlhu sa pravdepodobne ešte znížia, keď sa do toho zapojí Fed. Ministerstvo vládnej efektívnosti (DOGE) odhaduje už dosiahnuté úspory na 160 miliárd dolárov, čo nie je zanedbateľné, ale stále to nie je ani zďaleka cieľ 1 bilión do roku 2027, ktorý oznámil Elon Musk (pôvodne to boli 2 bilióny).
Podobne ako v prípade príjmov, aj v oblasti znižovania nákladov sa začali robiť kompromisy. Najvýraznejší príklad: namiesto pôvodne avizovaného zníženia rozpočtu na obranu (8 % ročne počas 5 rokov) teraz Trump navrhuje jeho zvýšenie o 13 % v roku 2026 na rekordný 1 bilión USD. Rozpočtový úrad Kongresu odhaduje, že v 1. štvrťroku 2025 sa vládne výdavky zvýšia o +140 miliárd (medziročne) a pôžičky o 44 miliárd.
A čo ľudia? Podľa portálu Realclearpolling.com ktorý sumarizuje priemery zo všetkých prieskumov verejnej mienky, je Trumpov nesúhlas (rozdiel medzi tými, ktorí ho schvaľujú, a tými, ktorí ho neschvaľujú) -6,7 %, čo je lepšie ako na konci jeho prvého funkčného obdobia (-18 %). O výsledku volieb však rozhodujú republikánski voliči, medzi ktorými je Trumpovo hodnotenie súhlasu 92 % (podľa Gallupu z marca 2025) v porovnaní s 87 % v jeho prvom funkčnom období. Inými slovami, voličom sa zatiaľ všetko páči.
Maroš Šolc
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
