Irán a umenie asymetrickej moci: Stratégia, nástroje, výsledky
Irán, 30. apríla 2025 – Moc v medzinárodnom systéme bola tradične spájaná s počtom tankov, lietadiel a lodí. V 21. storočí sa však stále viac ukazuje, že schopnosť ovplyvňovať nepriateľa nemusí nutne prameniť z priamej sily. Irán patrí medzi štáty, ktoré tento posun nielen pochopili, ale doviedli ho do systematickej a účinnej praxe. V situácii medzinárodnej izolácie, pod tlakom sankcií a bez porovnateľnej konvenčnej armádnej sily voči USA alebo regionálnym rivalom, rozvinul Irán celú škálu asymetrických nástrojov: od proxi skupín až po kyberútoky a hybridné vojny.
Asymetrické bojovanie označuje formu konfliktu, v ktorom slabší aktér využíva netradičné taktiky na vyrovnanie nerovnováhy síl voči silnejšiemu protivníkovi. Typické sú útoky na zraniteľné body, využitie nevojenských prostriedkov a pôsobenie v šedých zónach konfliktu. Pre Irán je asymetria nie núdzovým riešením, ale vedomou voľbou. Izolovaný štát s obmedzenými konvenčnými možnosťami pretvoril svoje slabiny v prednosti: naučil sa pôsobiť veľké strategické efekty s relatívne malými nákladmi, často nepriamo a bez priamej konfrontácie.
Historické korene iránskeho asymetrického myslenia
Korene iránskeho asymetrického prístupu k moci siahajú do obdobia po islamskej revolúcii v roku 1979. Nový režim ajatolláha Chomejního čelil bezprostredne existenčným hrozbám, a to ako vnútorným, tak vonkajším. Vojna s Irakom, vyprovokovaná Saddámom Husajnom v roku 1980, bola kľúčovou skúsenosťou: Irán v nej čelil agresorovi, ktorý mal modernejšiu výzbroj a priamu podporu západných i arabských štátov. Nedostatok technológií a izolácie prinútili Teherán k improvizácii – od ľudských vĺn útokov po využívanie partizánskej taktiky v hlbokom tyle nepriateľa. Vojna Irán naučila, že vytrvalosť, ideologická mobilizácia a neortodoxné metódy môžu kompenzovať technickú zaostalosť.
Asymetria v iránskom myslení nie je len pragmatická; je hlboko ideologická. Chomejního doktrína kládla dôraz na “obranný džihád” – právo a povinnosť moslimov brániť sa voči agresii, a to všetkými dostupnými prostriedkami. Irán sa profiloval ako obranca utláčaných proti “arogantným mocnostiam”, čo legitimizovalo asymetrické metódy nielen voči USA a Izraelu, ale aj voči regionálnym rivalom. Tento rámec je dodnes pevnou súčasťou iránskej zahraničnopolitickej rétoriky a poskytuje morálne zázemie pre operácie, ktoré by inak boli vnímané ako akt agresivity.
Významnou inštitúciou zrodenou z týchto skúseností sa stali Islamské revolučné gardy (IRGC), najmä ich zahraničná zložka – jednotky Quds. Tie sa špecializujú na podporu proxi skupín, šírenie ideologického vplyvu a realizáciu operácií za hranicami Iránu. IRGC sa od svojho založenia profilujú ako strážcovia revolúcie nielen doma, ale aj v širšom regionálnom kontexte, čím sa stávajú hlavným nástrojom iránskeho asymetrického pôsobenia.
Nástroje asymetrického vplyvu
Jedným z najviditeľnejších nástrojov iránskej asymetrickej stratégie je podpora a vybudovanie proxi skupín po celom Blízkom východe. Najstarším a najúspešnejším príkladom je Hizballáh v Libanone. Od svojho založenia v 80. rokoch, s pomocou iránskych revolučných gárd, sa Hizballáh stal nielen hlavnou vojenskou silou v južnom Libanone, ale aj politickým aktérom, ktorý kombinuje vojenskú, sociálnu a ideologickú činnosť. V Iraku Teherán podporil vznik šiitských milícií združených v rámci Hashd al-Shaabi, ktoré zohrali kľúčovú úlohu v boji proti Islamskému štátu, ale zároveň slúžia ako nástroj iránskeho vplyvu v Iraku. V Jemene Irán podporuje Húthíjskych povstalcov, ktorí sú schopní vykonávať raketové útoky na saudské územie, a tým viazať pozornosť a zdroje hlavného regionálneho rivala.
Popri fyzických proxi skupinách investoval Irán aj do kybernetických schopností. Skupiny ako APT33 (alias Elfin) a APT34 (alias OilRig) sú pripisované iránskym štátnym štruktúram a vykonávajú špionážne, sabotážne a dezinformačné operácie. Významným príkladom je útok vírusu Shamoon na saudskú ropnú spoločnosť Aramco v roku 2012, ktorý spôsobil masívne výpadky a finančné straty. Iránske kybernetické aktivity sú zacielené nielen na vojenské ciele, ale aj na civilnú infraštruktúru, bankový sektor či energetiku, čím rozširujú pojem vojny ďaleko za tradičné bojové polia.
Irán tiež využíva hybridné taktiky, ktoré kombinujú vojenské, informačné a ekonomické nástroje. V informačnej sfére Irán prevádzkuje rozsiahle informačné siete, zamerané na ovplyvňovanie verejnej mienky v regióne aj v západných krajinách. energetické projekty, aby získal prístup ku kritickým sektorom v cieľových krajinách. V neposlednom rade Irán exceluje v takzvaných operáciách “šedej zóny”, kedy vykonáva akcie, ktoré sú dostatočne závažné na to, aby poškodili protivníka, ale zároveň dostatočne zastreté, aby nevyprovokovali otvorenú vojnu1 – napríklad útoky na tankery v Perzskom zálive.
Redefinícia vojenskej moci v praxi
Podľa tradičných merítok vojenskej sily — veľkosti tankových divízií, počtu lietadiel či vojnových lodí — by Irán nemohol konkurovať Spojeným štátom, Saudskej Arábii ani Izraelu. strategické záujmy svojich protivníkov. Prostredníctvom siete proxy skupín, kybernetických operácií a hybridnej taktiky rozšíril svoje pôsobenie ďaleko za hranice, pričom náklady na tieto operácie sú neporovnateľne nižšie ako náklady na konvenčné vojenské kapacity.
Irán si uvedomuje, že nemôže v priamom strete poraziť technologicky vyspelejšie armády, a preto investuje do prostriedkov, ktoré majú protivníkom sťažiť alebo znemožniť operácie v blízkosti jeho územia. Vývoj širokej škály balistických a riadených striel – napríklad Fateh-110, Shahab-3 alebo Khorramshahr – umožňuje Teheránu zasiahnuť ciele vo vzdialenosti stoviek až tisícov kilometrov Rovnako tak masívne nasadenie bezpilotných prostriedkov, vrátane útočných saudské ropné zariadenia v Abkajku v roku 2019
Irán ukazuje, že v moderných konfliktoch nie je rozhodujúci počet tankov, lietadiel či nosičov lietadiel, ale schopnosť strategicky kombinovať asymetrické nástroje. pôsobiť efektne s obmedzenými prostriedkami – teda kvalít, ktoré tradičné vojenské analýzy často podceňujú.
Iránska redefinícia moci má širšie dôsledky ako len pre Blízky východ. odstrašenie a obrany, pretože hrozby sa čoraz častejšie odohrávajú mimo tradičného bojiska – v informačnom priestore, v ekonomike, v kybernetickej sfére. pozerať na Teherán nielen ako na problém pre Západ, ale ako na priekopníka novej éry konfliktov, kde víťazstvo nebude určené podľa toho, kto vlastní viac stíhačiek – ale kto lepšie ovláda neviditeľné línie vplyvu.
Adam Čaloud
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
