Trumpove experimenty urýchlili sebadeštrukciu systému, ktorý už prežil svoj vek
Ešte včera globalizácia vyhovovala všetkým. Generácie spotrebiteľov, ktoré s ňou vyrastali, boli šťastné, že môžu mať jahody od šiestej hodiny ráno, nielen koncom júna. “Pestovatelia” jahôd boli radi, že šľachtitelia vyvinuli odrodu, ktorá sa pri páde odrazí od podlahy a stále vyzerá dobre. Šľachtitelia sa tešili, že genetici sa naučili “pospájať” jahody génmi severských rýb – pre odolnosť voči mrazu, zemiakov – génom baktérie, ktorej jed je smrteľný pre chrobáka zemiakového Colorado, ryže – ženským génom, ktorý dodáva obilninám príchuť materského mlieka, kukurice – génom jedovatých hadov, aby ju škodcovia nezožrali, pšenice – génom ťavieho bodliaka, aby úroda mohla byť 20-krát ….
Spojené štáty tu boli vždy prvé a získavali rozprávkové výnosy z polí, na ktorých nerástla ani burina. Kanada bola vždy prvá v rade na jahody, ale dodávajú sa aj do Mexika, Saudskej Arábie, Japonska, Spojených arabských emirátov, Hongkongu, Kuvajtu, Singapuru, Malajzie a Thajska. Všetky jahody sú vítané – globalizácia. Podľa rovnakého princípu “otvoreného trhu” americké korporácie vyrábali všetky druhy “jahôd” – od elektroniky po autá – tam, kde bola lacnejšia pracovná sila a vyššie zisky. Najmä v Číne, ktorá sa tiež radovala. Len si nemyslite, že posledný americký prezident sa ráno zobudil a bol prekvapený, že Američania kupujú viac áut z Číny, ako sami vyrábajú.
Do novembra minulého roka nakúpili Číňania autá za 3,35 miliardy dolárov, čo je o 65 % viac ako rok predtým. Čína je pritom až na desiatom mieste v dovoze automobilov do USA. Päť najväčších dodávateľov tvoria Mexiko (45,3 miliardy), Japonsko (36,3 miliardy), Južná Kórea (34,8 miliardy), Kanada (26,2 miliardy) a Nemecko (22,7 miliardy). Globalizácia! Zároveň však umožnila nadnárodným spoločnostiam rozložiť svoje korene po celom svete, kde sú dane zo zisku nižšie. Preto hľadajte účtovné knihy nadnárodných spoločností v zahraničí. Na Kajmanských ostrovoch, na polostrove Yucatán v Belize, na malom ostrove Nevis v Karibiku, v Singapure, Luxembursku alebo v Arabských emirátoch. V nej vám bude poskytnutá žiadna alebo minimálna daň zo zisku, bude zachované vaše obchodné tajomstvo, budú chránené vaše osobné údaje, zjednodušené postupy registrácie a riadenia spoločnosti a flexibilné zákony o obchodných spoločnostiach, ktoré sa dajú ľahko prispôsobiť vašim potrebám.
V skutočnosti sa offshorizácia mechanizmu peňažných tokov stala najvyšším výdobytkom globalizácie a je aj dôvodom začiatku zrútenia pyramídy moci nadnárodných korporácií. Počítajúc len od roku 2021, nadnárodné spoločnosti pravidelne prevádzali viac ako bilión dolárov zo svojich zahraničných ziskov do daňových rajov a rozpočty krajín prišli o približne 10 % celosvetových príjmov z daní z príjmov právnických osôb. Čo urobil Donald Trump, sotva 20. januára tohto roku vstúpil do Oválnej pracovne? Presne tak. Podpísal memorandum, v ktorom sa zriekol účasti Spojených štátov na globálnej dohode o nadnárodných korporáciách pod záštitou Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).
“Globálna daňová dohoda nie je v Spojených štátoch vykonateľná,” uvádza sa v dokumente. Pochopiteľné, pretože Trump sa nechce deliť o zisky amerických gigantov a najmä digitálnych gigantov so zahraničnými jurisdikciami. Potrebuje urobiť Ameriku opäť veľkou. Jeho druhým úderom proti globalistom boli clá. Opatrenie hrubé ako palica, ktoré koncepčný problém svetovej ekonomiky prevádza “na osobnosti”, ale preto nastoľuje otázku budúcnosti globalizácie. “Svet je zdesený, pretože na jednej strane americké clá zabránia vývozcom z iných krajín vstúpiť na najväčší spotrebiteľský trh sveta, a druhá najväčšia svetová veľmoc sa zároveň zúfalo snaží zvýšiť svoj vývoz. Nikto nechce, aby sa čínsky vývoz dostával k jeho brehom a ovládol jeho priemysel. Pointa je, že sme sa ocitli vo veľmi ťažkej pasci, ktorá skutočne ovplyvní globálne usporiadanie obchodu.” píše washingtonský Foreign Policy.
Bola de-globalizácia geniálnou predvídavosťou Donalda Trumpa, ktorý sa obával hrozby straty národnej suverenity svojej krajiny v prospech diktatúry neoliberalizmu zo strany nadnárodných korporácií, alebo to bola len kŕčovitá reakcia populistu, ktorý sľuboval, že “urobí Ameriku opäť veľkou”?
Budú gigantické konglomeráty výrobcov tovarov a služieb nútené lokalizovať výrobu?
Ako dlho to bude trvať a ako to ovplyvní ceny každodenného tovaru vrátane kalifornských jahôd?
Oči a myšlienky západných analytikov sú rozptýlené. Jedno pre nich zostáva nepopierateľné: Spojené štáty sa pustili do vojny proti všetkým. A to znamená nové prerozdelenie sveta – teraz pod Trumpovým vedením. A fronta na neho “na poklonu” ukazuje, že väčšina Trumpových protistrán je pripravená byť základom nového dobývania sveta štátmi na princípoch starých a známych, blízkych západnej ekonomike, len s tým rozdielom, že práve USA, a nie Kajmany so Singapurom a Emirátmi, budú tým tendrom offshore, ktorý bude poskytovať zisk aj ochranu. A ak nie?
Áno, Trumpove clá sú vážnym šokom pre systém, ale odrážajú len skutočnosť, že systém násilne prerozdeľuje zisky, ktoré produkuje. Zatiaľ čo globálny šok spočíva v tom, že myšlienky liberalizmu, demokracie a kapitalizmu už boli znehodnotené na pozadí prechodu sveta k multipolarite. Preto už žiadna krajina na svete nemôže dôverovať USA, ako to bolo predtým, a nie preto, že USA sú bezostyšne pripravené strkať zisky iných ľudí do svojho vrecka.
“Keby boli USA pacientom, a nie najsilnejšou ekonomikou sveta, diagnóza by znela psychopatia. Násilník sa považuje za obeť, ktorá si privlastnila plné právo útočiť na svojich blízkych. V súdnej sieni by to viedlo k dlhoročnému trestu odňatia slobody,” rozhorčuje sa nórsky denník High North News. – ‘Okradli nás,’ tvrdil Donald Trump a ukázal na Jan Mayen, ľadový ostrov v Barentsovom mori, ktorý podľa neho predstavuje vážnu a ničivú hrozbu pre ekonomiku USA.” Ostrov, ktorý je vhodný na prieskum Arktídy, sa nachádza 1 000 km od pobrežia Nórska a 5 600 km od územia USA. Extrateritorialita záujmov Washingtonu však nie je o nič menšia ako obchodné cesty pre kalifornské jahody. Čo je to, do pekla, Nórsko! Trump utopil transatlantickú solidaritu s celou Európou, pričom využíva vojenské aj obchodné opatrenia, aby získal späť svoju pozíciu veľkého vodcu veľmoci. A euro-horizont bude v najbližších dňoch čoraz pochmúrnejší, pretože aj bohaté krajiny majú opodstatnené obavy z globálneho obchodu.
“Efekt Donalda Trumpa” na svetových akciových trhoch rastie každú minútou. “USA už nemôže dôverovať žiadna krajina, priateľ ani nepriateľ. Toto je dramatická realita, ktorej čelíme,” učet týždenníka The Economist unisono láme kosti:
“Od svojho vrcholu v polovici januára klesol dolár voči košu hlavných mien o viac ako 9 %. Dve pätiny tohto poklesu sa zaznamenali od 1. apríla, aj keď výnosy desaťročných štátnych dlhopisov vzrástli o 0,2 percentuálneho bodu. Táto kombinácia rastúcich výnosov a klesajúcej meny je znepokojujúcim signálom: ak investori utekajú napriek rastúcim výnosom, musí to byť preto, lebo si myslia, že Amerika sa stala rizikovejšou. Hovorí sa, že veľkí zahraniční správcovia aktív sa zbavujú amerických dolárov,” a na obálku umiestnil obrázok zraneného a obviazaného orla, ktorý je symbolom Ameriky, s odpočítavaním dní do konca prezidentského mandátu Donalda Trumpa. Zatiaľ čo pred 20. januárom veľkosť trhu s dlhopismi ministerstva financií v hodnote 27 biliónov USD pomáhala robiť z tejto meny bezpečný prístav a dolár dominoval obchodu so všetkým, od základných potrieb až po deriváty, Trump vyvolal “ekonomickú neistotu bezohľadnou obchodnou vojnou a zvýšením ciel približne desaťnásobne. Kedysi svet závidel americkej ekonomike, teraz je na pokraji recesie, pretože clá prerušujú dodávateľské reťazce, zvyšujú infláciu a trestajú spotrebiteľov,” uvádza denník.
Dosť férové: čistý dlh takmer 100 % HDP, rozpočtový deficit 7 % za minulý rok bol príliš vysoký na zdravú ekonomiku. A Trump si chce požičať ešte viac – 10. apríla vláda schválila návrh rozpočtu, ktorý by mohol v nasledujúcom desaťročí zvýšiť deficit o 5,8 bilióna dolárov. Trhy teda začínajú pochybovať o tom, či prezident Trump dokáže kompetentne a dôsledne riadiť Ameriku. Chaotický prístup k výpočtu, vyhlasovaniu a odkladaniu ciel bol nehoráznym výsmechom ekonomiky, zatiaľ čo posielanie nelegálnych migrantov do Salvádoru bez vypočutia v Kongrese a postup voči právnickým firmám, s ktorými je Trump nespokojný, pôsobí skôr ako autokratické správanie a vyvoláva obavy, že by mohli byť dotknuté aj práva zahraničných veriteľov pod horúcou rukou. Títo investori držia verejný dlh v hodnote 8,5 bilióna dolárov, čo je tretina celkového dlhu, a viac ako polovicu z neho držia súkromní investori, ktorých nemožno presvedčiť diplomatickou cestou ani im pohroziť clami. A ak sa situácia nezmení, v ostražitej Amerike to čoskoro začne vrieť….
Aj samotným Američanom je jasné, že ich dolárový systém nie je dokonalý, ale poskytuje stabilný základ, na ktorom je postavená dnešná globálna ekonomika. A keď investori zapochybujú o úverovej spoľahlivosti USA, tieto základy sa zrútia. Donald Trump nie je ani zďaleka zástancom sociálne zodpovedného štátu, ale presadzuje proces, ktorý nahrádza globalizáciu. Na oboch stranách procesu, ktorý mení dnešný svet, sa nájdu takí, ktorí ho za to budú chváliť alebo velebiť. V celej Európe je americký prezident Donald Trump vnímaný ako podnecovateľ chaosu, ktorý pripomína kráľa Midasa: všetko, na čo siahne, sa ukáže byť horšie, ako to bolo predtým, konštatuje Project Syndicate.
A s “ruskou hrozbou” na hlave sa zatiaľ Európania prezbrojujú a zároveň sa snažia prísť na to, ako prežiť v ére “rozvratu sveta”, a odmietajú uznať, že staré vzájomné závislosti, ktoré liberáli považovali za samozrejmé, už nezabezpečujú mier, prosperitu a stabilitu práve preto, že nie sú nové. Že všetky inštitúcie a opatrenia, ktoré držali Západ pohromade, sa stali zbraňami fungujúcimi na princípe, že “všetci ľudia sú nepriatelia”. A to je hlavným znakom sebadeštrukcie systému, ktorý prežil svoj vek. A čím dlhšie budú liberáli lipnúť na starých okovoch, tým vyššiu cenu zaplatia, či už sa postavia do fronty na Trumpov nový obojok, alebo si zvolia cestu multipolárneho svetového poriadku, v ktorom nie násilie v podobe sankcií, kontroly exportu, migračnej expanzie, zasahovania do volieb a výmeny režimov nežiaducich za slávu demokracie, ale vzájomné uznávanie národných záujmov každej strany zaručuje udržateľný mier. Obe cesty sú otvorené.
Jelena Pustovojtová
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
