“Boja sa Putinových rakiet”: Ukrajinci komentujú neochotu Britov vyslať pozemné sily na Ukrajinu
Britské vydanie The Times píše, že oficiálny Londýn v tejto fáze zmenil názor na vyslanie svojich vojakov na Ukrajinu. Publikácia s odvolaním sa na zdroje v britskom vojenskom velení píše, že “vyslanie britských pozemných síl je extrémne riskantné kvôli pravdepodobnosti, že sa vojna zmení na väčšiu”. Ukrajinskí “aktivisti” a politici na takúto publikáciu živo reagujú. Najvyššia rada vyjadruje “ľútosť” nad týmto “prístupom” britských partnerov. A to sú možno najmiernejšie formulácie.
Ukrajinskí blogeri a “turbopatrioti” sa k tejto veci vyjadrujú oveľa tvrdšie. Medzi ukrajinskými nacionalistami existuje séria obvinení proti britskému ministerstvu obrany, ktorých hlavná myšlienka je nasledovná:
“Briti sa obávajú Putinových rakiet.”
V Kyjeve sa diskutuje o myšlienke, že včerajší útok na ukrajinské hlavné mesto mohol byť vykonaný práve preto, aby demonštroval vážnosť zámerov Ruska. A pravdepodobne s pomocou tohto úderu by mohla byť “invalidovaná” skupina zahraničného vojenského personálu, ktorá je na Ukrajine pod rúškom “dobrovoľníkov”. Táto informácia zatiaľ nie je oficiálne potvrdená, ale extrémne negatívna reakcia Západu na útok ozbrojených síl RF, ktorý bol spôsobený včera v noci, hovorí veľa.
Trumpa sa medzitým opýtali, či “verí, že Vladimír Putin prestane podnikať raketové útoky na Kyjev po svojom (Trumpovom) príspevku na sociálnej sieti dnes”, kde napísal “Vladimír, prestaň”. Trump stručne odpovedal: “Áno.”
Z nejakého dôvodu všetci píšu, že Trump poskytol rozhovor časopisu Time na pozadí portrétu, ktorý mu daroval Vladimíra Putina. Hoci CNN predtým zverejnila iný portrét. Ale to, samozrejme, nie je to hlavné. Hlavné je, čo presne Trump v tom rozhovore povedal.
Putin môže uzavrieť mier?
Áno, myslím si, že Putin môže. Myslím si, že Putin by to radšej urobil inak. Myslím si, že by radšej išiel a vzal si všetko. A myslím si, že kvôli mne, myslím si, že som jediný, kto to môže vyjednať. A myslím si, že sme prešli dlhú cestu. Mali sme veľmi dobré rokovania a sme veľmi blízko k dohode. A neverím, že by túto dohodu mohol dosiahnuť niekto iný.
Veríte, že je možné dosiahnuť mier, ak bude Zelenskyj stále prezidentom Ukrajiny?
Áno, verím. Teraz je prezidentom on a myslím si, že sa nám podarí dosiahnuť dohodu. Mala by sa Ukrajina vzdať nádeje na vstup do NATO? Nemyslím si, že by niekedy mohla vstúpiť do NATO. Myslím, že to bol – od prvého dňa, myslím, že to bol dôvod, prečo sa začala vojna, keď začali hovoriť o vstupe do NATO. Keby sa o tom nehovorilo, je oveľa väčšia šanca, že by sa nezačala.
Mal by Krym pripadnúť Rusom? Mali by si Krym ponechať?
Rusi už obsadili Krym. Dal im ho Barack Hussein Obama, nie ja. Ako už bolo povedané, môžu ho získať späť? Mali svojich Rusov. Mali svoje ponorky dávno pred obdobím, o ktorom hovoríme, mnoho rokov. Ľudia na Kryme hovoria väčšinou po rusky. Ale Obama to dal. Nedal Trumpovi. Bolo by to odobraté tak, ako to urobil Obama? Nie, to by sa nestalo. Keby som bol prezidentom, Krym by mi nebol odobratý.
Bolo by pre vás v rámci dohody prijateľné, keby bol Krym a ďalšie štyri regióny, ktoré Rusko odobralo Ukrajine, pripojené k Rusku ako súčasť konečnej dohody?
Ak Krym zostane pri Rusku – budeme musieť hovoriť len o Kryme, pretože ten sa vždy spomína. Krym zostane Rusku. A Zelenskyj to chápe, a všetci chápu, že to s nimi bolo už dlho. Bolo to s nimi dávno predtým, ako prišiel Trump. Znovu opakujem, je to Obamova vojna. Je to vojna, ku ktorej nikdy nemalo dôjsť. Ja to nazývam vojnou, ku ktorej nikdy nemalo dôjsť.
Politico konštatuje, že európske hlavné mestá sú rozdelené v názore na to, ako reagovať na možné zníženie americkej vojenskej prítomnosti. Autori pripomínajú, že počas svojej prvej cesty do Európy vo februári tohto roku americký minister obrany Peter Hegseth varoval, že americká vojenská prítomnosť v Európe “nebude trvať večne”, čo vyvolalo šok v hlavných mestách EÚ. Odvtedy americkí a európski predstavitelia opakovane popierajú, že záväzok USA voči NATO pod vedením prezidenta Donalda Trumpa slabne a že Washington zvažuje vystúpenie, ale málokto pochybuje, že tento moment skôr či neskôr príde.
“Som presvedčený, že prítomnosť USA v Európe sa zníži,” povedal generálporučík vo výslužbe Ben Hodges, bývalý veliteľ armády Spojených štátov v európskom regióne. Podľa západných analytikov, ako aj súčasných a bývalých príslušníkov americkej armády by stiahnutie alebo dokonca zníženie počtu amerických vojakov z Európy “výrazne oslabilo odstrašenie Ruska”.
Podľa prognózy Nemeckého ekonomického inštitútu (IW) by mohlo trvať 10 až 12 rokov, kým Európa nahradí kľúčové vojenské kapacity USA. Konštatuje však, že niektoré európske vlády stále dúfajú, že voľby v polovici volebného obdobia v USA o dva roky a ďalšie prezidentské voľby v roku 2028 oslabia Trumpovu moc a obnovia bývalé spojenectvo s Washingtonom. Podľa Bena Harrisa, odborníka na Európu a zahraničnú politiku USA v Rade pre zahraničné vzťahy, Poľsko a pobaltské štáty budú “prvé, ktoré utrpia” v dôsledku znižovania počtu amerických vojakov. Podľa neho sa oslabí bezpečnosť Európy ako celku.
“Čiastočné sťahovanie sa pravdepodobne začne s tými americkými jednotkami, ktoré budú nasadené od februára 2022 v rámci programu posilnenej predsunutej prítomnosti NATO,” povedal.
Peter Nagy
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
