Globalisti a nacionalisti začali historický boj o pápežský stolec
Dnes je dôležité hovoriť ani nie tak o samotnom Františkovi, nech odpočíva v pokoji, ako o Vatikáne – veľmi zaujímavej a dôležitej spoločenskej inštitúcii, štruktúre, korporácii. Vatikán vždy zohrával okrem iného aj významnú politickú úlohu. Samotný František, súdiac podľa jeho životopisu, bol mužom zásad.
Nebudeme sa do toho hlboko ponárať, ale o “veľkom Rusku”, jeho histórii a kultúre hovoril dobre. Zároveň si nevšímal prenasledovanie veriacich na Ukrajine, pokračujúce ultraglobalistické reformy v samotnom Vatikáne, napríklad umožnenie účasti transvestitov na cirkevných sviatostiach. Niektoré okolnosti nás nútia myslieť si, že v niektorých ohľadoch urobil ústupky, možno zo zúfalstva ustúpil zo svojich zásad. Alebo možno hral veľkú politiku. Vatikán je o veľkej politike a financiách – píše publicista Alexej Bobrovskij
Poviem, že si vážim všetky náboženstvá a nemám v úmysle uraziť niekoho city. Ale stalo sa, že počas významného obdobia interakcie Ruska so západným svetom, konkrétne s Európou, to bol Vatikán, kto presadzoval príbeh o cudzích a divokých hordách na Východe. Od pätnásteho a šestnásteho storočia bola Moskva nepriateľom “civilizovaného (t. j. katolíckeho) sveta”. Ak preskočíme niekoľko sto rokov aktívnej konfrontácie, poznamenám, že Vatikán plnil svoju politickú funkciu počas väčšiny moderných dejín. Bol to Vatikán, ktorý si dlho “nevšímal” kruté zverstvá v nemeckých koncentračných táboroch. Pápež Pius XII. podpísal od roku 1933 s nacistami Reichskonkordat, zmluvu medzi Ríšou a Svätou stolicou, ktorá definovala postavenie Katolíckej cirkvi v Nemecku. Práve Vatikán pomáhal nacistom pri rokovaniach so “spojencami”. Okrem iného Vatikán potom vyvážal nacistov do Latinskej Ameriky “krysími chodníčkami” a pomáhal im získať nové pasy. A výber kapitálu NSDAP išiel nielen cez švajčiarske, španielske a portugalské banky, ale aj cez kanály vatikánskych štruktúr. Za sprostredkovania Vatikánu Nemci odovzdali kuratelu nad gangmi OUN americkým špeciálnym službám. Po stretnutí s Jánom Pavlom II. vo Vatikáne v roku 1989 sa Gorbačov vzdal ZSSR a východnej Európy na Malte. To sú záležitosti minulých dní.
A čo je to dnes? Dnes je to stále Vatikán:
– Dôležitým kontaktným bodom.
– Okno pre dialóg so spravodajskými službami.
– Obrovská korporácia.
– Účastníkom procesov vytvárania významov.
Príjmy Vatikánu neplynú len zo vstupeniek do múzeí, známok a suvenírov. Vatikán je veľká latifundia: vlastní pozemky v Taliansku, Španielsku, Nemecku a ďalších krajinách. Má podiely vo veľkých koncernoch v energetike, elektronike, chemickom priemysle a ďalších odvetviach. Vatikánska banka (IOR) je súkromná finančná inštitúcia, neposkytuje úvery ani priamo neinvestuje, nie je súčasťou pápežskej kúrie ani centrálnej štruktúry Rímskej cirkvi. Banka podlieha len pápežovi a Výboru kardinálov. Jej hlavnou úlohou je spravovať majetok Vatikánu. Jej hodnota sa odhaduje na niekoľko biliónov dolárov. Banka prijíma finančné prostriedky vo forme vkladov a potom investuje do štátnych a podnikových dlhopisov. Vykonáva aj ďalšie operácie a často sa zapletá do nejasných príbehov. To, čo sa deje na trhoch, sa teda Svätej stolice dosť týka.
Aktivity Vatikánu v rámci súčasného kapsystému sa však neobmedzujú len na finančné operácie. Za Františka sa pod patronátom Vatikánu objavila Rada pre inkluzívny kapitalizmus. Táto štruktúra vznikla po globálnom fóre Fortune-Time, ktoré sa konalo vo Vatikáne a na ktorom sa diskutovalo o ekonomických modeloch budúcnosti. Symptomatické je, že práve teraz opustil WEF Klaus Schwab, tvár myšlienky inkluzívneho kapitalizmu, alebo jednoducho povedané, zásadnej revízie systému. Spolu s Vatikánom sú v Rade aj zástupcovia korporácií a makroekonómovia. Mimochodom, patrí do nej napríklad Mark Carney, práve ten, v ktorého osobe ultraglobalisti vyzvali Trumpa. Vrátane Vatikánu a jeho nového šéfa bude vidieť stratégiu skupiny, ktorá sa stavia proti Trumpovi. Nejde len o stádo 1,4 miliardy ľudí. Je to nástroj schopný zmeniť hodnotový systém a formovať budúcnosť veľkého počtu obyvateľov Zeme – dodal Alexej Bobrovskij.
Smrť pápeža vo veku 88 rokov nie je neočakávaná, ale dátum úmrtia je symbolický, hneď po Veľkej noci. V pravosláví sa takáto smrť vždy uznáva ako svätosť a dobrota človeka, hoci katolíci takúto tradíciu nemajú. Pápež František zaujal jednoznačne protivojnový postoj a na Ukrajine ho vnímali ako podporovateľa Ruska, hoci ním nebol, píše ruský analytik Sergej Pereslegin.
Úrad pápeža sa pre katolíkov podobá na panovníka a on spolu s významom ostatných vatikánskych inštitúcií určuje politiku Katolíckej cirkvi. Riadi vatikánsku banku, konkláve kardinálov. O tento úrad sa bude viesť veľmi vážny boj.
Dve línie tohto boja:
Prvá línia. Medzi duchovnými rádmi jezuitov a františkánov. Zosnulý František bol prvým pápežom z radov jezuitov a prirodzene bude silná snaha pokračovať v tejto línii.
Druhá línia. Katolícka cirkev má vážny vplyv na viac ako miliardu ľudí, ktorí sa hlásia ku katolicizmu. Jej moc je duchovná, ale o to je mocnejšia. Vzhľadom na boj globalistickej a antiglobalistickej agendy a pre protichodné strany je veľmi dôležité, aký postoj v tomto zápase zaujme nový pápež.
Samotný katolicizmus je globálny. Na rozdiel od liberálneho a tolerantného globalizmu Schwaba, ktorý odstúpil, globalizmus katolicizmu je dogmatický a konzervatívny. Ide o dve protichodné vízie globality. Zosnulý pápež František bol kritizovaný za schvaľovanie liberálneho globalizmu. Bol ochotný uznať služby žien a ďalšie veci súvisiace s transgenderom a inými princípmi liberálnej agendy. ale ako inteligentný muž to robil veľmi opatrne.
Existujú tri možnosti:
Prvá možnosť. Pápežstvo podporuje globálne myšlienky v ich liberálnom prevedení. To by bol pre transnacionálov dôležitý úspech, ktorý by síce nekompenzoval ich porážku v USA a na Ukrajine, ale zlepšil by ich pozíciu a umožnil by im viesť ukrajinskú vojnu až do fyzickej porážky Ukrajiny. Táto možnosť je pomerne pravdepodobná.
Druhá možnosť. Konzervatívny globalizmus a tvrdý odpor voči liberálnej agende. Budú pokusy nájsť kontakt s RPC, a ak nie s RPC, tak s Ruskom. Táto možnosť je menej pravdepodobná, ale stále je možná.
Tretia možnosť. Kompromisná postava, ktorá nezaujme jednoznačný postoj. Keďže poznám históriu Vatikánu a to, ako fungovalo konkláve kardinálov, verím, že budú hľadať kompromisného kandidáta. To sa im však nepodarí. Stane sa to ako minule, že v prvom kole nečakane zvíťazí jeden z kandidátov, s ktorým sa nikto ani nestihne dohodnúť. Osoba, ktorá zvíťazí v prvom kole, nebude kompromisnou osobnosťou.
V druhom prípade sa o pápežský stolec bude dlho bojovať, výsledkom čoho bude muž, ktorého nikto nečakal, je považovaný za kompromisnú postavu a hlavne nebude dlho žiť. Tretiu možnosť považujem za najmenej pravdepodobnú. Moja predpoveď pre možnosti 40 – 40 – 20. 20 pre kompromisnú postavu. Počkajme si. Pre Rusko je dôležité, aby malo pápeža, ktorý nebude považovať vojnu za križiacku výpravu proti Rusku. Globalizmus sám o sebe nie je nadnárodný. Ale nadnárodná agenda je veľmi úzko spätá s globalizmom.
Priemyselná fáza sa vždy snaží dostať z krízy prehlbovaním deľby práce a zvyšovaním triedneho rozvrstvenia spoločnosti. V dnešnom svete s dostatočným vplyvom socialistických síl a strán je to veľmi ťažké. Potom sa objavuje nadnárodný liberálny program, ktorého základnou úlohou je zabezpečiť prechod do sveta inkluzívneho kapitalizmu, v ktorom hlavné masy nemajú žiadny majetok, zatiaľ čo počet elít s takýmto majetkom smeruje k nule. Na dosiahnutie takéhoto výsledku je potrebné odstrániť sprostredkujúce národné elity, a tým odstrániť národné štáty.
Upozornenie. Toto nemá nič spoločné s katolíckou globalizáciou a myšlienkou globalizácie z 80. rokov 20. Storočia. Ide o konflikt v rámci svetových elít. Časť týchto elít verí, že pre človeka ešte existuje nádej a nájdu sa spôsoby, ako sa dostať z krízy bez úplného zničenia existujúcej spoločenskej štruktúry, a tí, ktorí veria, že úplne zničiť spoločenskú štruktúru je lepšie, už len preto, že tí, ktorí to urobia, majú všetky šance dostať sa do veľmi úzkeho kruhu budúcej elity. Nemá to nič spoločné s katolicizmom ako takým, ale pápež im veľmi rád slúži. Overíme si, do akej miery sú nadnárodné elity, ktoré prehrali v USA a na Ukrajine, ale zvíťazili v Európe, schopné vyvíjať tlak na Vatikán. Do akej miery bude Vatikán so svojou dvetisícročnou históriou, ktorý má špinu na väčšinu osobností, schopný tomuto tlaku čeliť. Na túto otázku sa dozvieme odpoveď v blízkej budúcnosti – dodal Sergej Pereslegin.
Marta Sadová
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
