Ako sa darí Európe v oblasti protivzdušnej obrany?
Vojna na Ukrajine dramaticky premenila európske bezpečnostné prostredie. Jedným z najvýraznejších momentov tejto zmeny je návrat dôrazu na protivzdušnú obranu, dlho marginalizovanú disciplínu, ktorá bola po konci studenej vojny považovaná za nevyhnutnú. Útoky ruských balistických striel, striel s plochou dráhou letu a bezpilotných prostriedkov na ukrajinské mestá aj vojenské ciele ukázali, že vzdušná dominancia nie je samozrejmosťou. Zatiaľ čo ešte na začiatku 21. storočia bola väčšina európskych štátov presvedčená, že vojny vysokej intenzity sú v Európe minulosťou, dnes sa PVO opäť ocitá v centre pozornosti obranných plánovačov.
Rýchly vývoj raketových technológií, šírenie bezpilotných prostriedkov a schopnosti viesť saturované útoky kombinovanými vlnami rôzneho typu munície predstavujú zásadnú výzvu. Účinná protivzdušná obrana musí byť viacvrstvová, pokrývať tak nízke, ako aj stredné a vysoké hladiny letovej prevádzky, a zároveň byť schopná detekovať a neutralizovať rýchle, nízko letiace ciele aj balistické strely. Tieto schopnosti pritom v súčasnosti dosahuje len hŕstka európskych štátov, často navyše iba v úzkej spolupráci so Spojenými štátmi. Schopnosť európskych krajín samostatne chrániť svoj vzdušný priestor proti moderným hrozbám zostáva obmedzená.
Súčasná situácia vedie k snahám o väčšiu európsku koordináciu v oblasti PVO. Vznik iniciatív ako European Sky Shield Initiative (ESSI), záujem o systémové riešenie viacvrstvovej obrany a tlak na posilnenie obranného priemyslu ukazujú, že politická vôľa existuje. Otázkou však zostáva, či bude sprevádzaná aj zodpovedajúcimi investíciami, technickou integráciou a strategickou konzistenciou. Európa sa nachádza v prechodnom období, keď sa rozhoduje, či sa dokáže stať plnohodnotným hráčom v oblasti vzdušnej obrany – alebo zostane závislá od externých partnerov.
Súčasné schopnosti európskej protivzdušnej obrany: systémy a rozmiestnenie
Európske štáty NATO v posledných rokoch významne investujú do posilnenia svojich protivzdušných schopností, ale úroveň vybavenia a rozsah kapacít sa medzi jednotlivými krajinami výrazne líšia. Nemecko, ako jedna z kľúčových obranných mocností kontinentu, prevádzkuje sedem systémov MIM-104 Patriot modernizovaných na štandard PAC-3, pričom tri z týchto batérií boli odovzdané Ukrajine v rámci podpory jej obrany proti ruským raketovým útokom. Nemecká armáda má k dispozícii ako strely PAC-2 GEM-T, tak najmodernejšie PAC-3 CRI, a objednala tiež PAC-3 MSE. K tomu Berlín prikročil k nákupu izraelského systému Arrow 3, ktorý predstavuje schopnosť protiraketovej obrany proti balistickým strelám dlhého dosahu. Prvé dodávky sa očakávajú v roku 2025. Na pokrytie nižších výškových hladín potom Nemecko investuje do systému IRIS-T SLM, ktorého prvá batéria už bola zaradená do výzbroje, a ďalších šesť je vo výrobe. V roku 2024 Berlín tiež objednal 19 mobilných systémov Skyranger 30 na kolesovej platforme GTK Boxer, ktoré budú dodávané od roku 2025 a budú slúžiť na ochranu pohyblivých jednotiek proti bezpilotným prostriedkom a riadeným strelám.
Aj Holandsko výrazne posilňuje svoju PVO. Disponuje štyrmi batériami Patriot vybavenými strelami PAC-2 aj PAC-3 MSE a dvoma batériami NASAMS II, ktoré používajú radary AN/MPQ-64 Sentinel a strely AIM-120B. Holandská armáda plánuje v rámci programu NOMADS zaobstarať 18 systémov krátkeho dosahu na vozidlách ACSV G5, ktoré budú vybavené strelami AIM-9X Block II Sidewinder. Tieto systémy majú byť zavedené do výzbroje do roku 2028. Ďalej je plánované zaobstaranie 22 systémov Skyranger 30 na rovnakej pásovej platforme, čo ukazuje na spoločný trend s Nemeckom smerujúci k vyššej mobilite a schopnosti obrany na taktických úrovniach.
Poľsko patrí k najambicióznejším európskym štátom v oblasti PVO. V rámci programu Wisła dostalo prvé batérie systému Patriot a plánuje ich rozšírenie na osem. Zároveň rozvíja systém stredného dosahu Narew, ktorý využíva strely CAMM-ER a radary Sajna. Na taktickej úrovni potom Poľsko modernizuje systémy Pilica+ prepojené s radarmi Bystra a tiež strelami CAMM, čo ukazuje na dôraz na viacvrstvovú obranu a interoperabilitu s ďalšími spojencami. Francúzsko sa spolieha predovšetkým na európsky systém SAMP/T s raketami Aster 30, ktorý je schopný ničiť ciele na vzdialenosť až 120 km a výšky 20 km. Tento systém bol už úspešne exportovaný napríklad do Talianska alebo na Blízky východ. Na nižších hladinách spolieha Francúzsko na prenosný systém Mistral a na samohybný systém krátkeho dosahu Crotale NG, aj keď ich modernizácia zostáva predmetom diskusií v rámci francúzskych obranných plánov.
V prípade Českej republiky bola doteraz protivzdušná obrana dlhodobo podfinancovaná a zastaraná, ale v roku 2021 došlo k zásadnému obratu, keď vláda podpísala zmluvu na nákup štyroch batérií izraelského systému SPYDER. Tento systém kombinujúci rakety Python-5 a Derby ponúka schopnosť pokrytia ako veľmi nízkych, tak aj stredných výškových hladín. Dodávky prebiehajú v rokoch 2025–2026. Doplnením zostávajú prenosné systémy RBS-70, ktoré slúžia na obranu pozemných jednotiek a dôležitých objektov. Česká armáda tiež plánuje modernizáciu a reorganizáciu jednotiek PVO tak, aby boli schopné spolupráce v rámci aliančných štruktúr. Severské štáty, predovšetkým Nórsko, prevádzkujú systém NASAMS, ktorý sa stal exportným štandardom vďaka svojej flexibilite a schopnosti kombinovať rôzne senzory a efektory. Nórsko takisto vyvíja mobilné systémy veľmi krátkeho dosahu MGBAD. Estónsko a Lotyšsko spoločne objednali tri systémy IRIS-T SLM s dodávkami očakávanými v roku 2025, zatiaľ čo Litva zvažuje podobnú akvizíciu ako reakciu na rastúce hrozby z východu.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že európske štáty NATO postupne budujú viacvrstvové štruktúry protivzdušnej obrany kombinujúce systémy veľmi krátkeho, krátkeho, stredného i dlhého dosahu. Rastie dôraz na interoperabilitu, mobilitu a schopnosť reagovať na komplexné hrozby, vrátane bezpilotných prostriedkov a riadených striel. Napriek tomu zostávajú významné medzery – nielen v pokrytí teritória, ale aj v logistike, počtoch kusov a schopnosti systémov odolávať saturovaným útokom. Mnohé štáty navyše spoliehajú na americké technológie a kapacity, čo môže byť limitujúcim faktorom v prípade krízy širšieho rozsahu.
Európske integračné iniciatívy v oblasti protivzdušnej obrany
Vzhľadom na roztrieštenosť európskych protivzdušných systémov, nedostatok interoperability a často poddimenzované pokrytie vznikla v roku 2022 z iniciatívy Nemecka platforma “European Sky Shield Initiative” (ESSI), ktorej cieľom je vytvoriť spoločnú, viacvrstvovú protivzdušnú a protiraketovú obranu európskeho priestoru. K iniciatíve sa doteraz pripojilo viac ako 20 štátov NATO a EÚ, vrátane Českej republiky, Poľska, Fínska, Estónska, Holandska, Maďarska alebo Veľkej Británie. ESSI má podľa deklarácií zvyšovať schopnosť spoločných akvizícií, zdieľanie senzorových a komunikačných sietí a spoločný výcvik. Základným pilierom majú byť tri systémy: IRIS-T SLM ako vrstva krátkeho/stredného dosahu, americký Patriot ako stredný/dlhý dosah a izraelský Arrow 3 ako strategická obrana proti balistickým strelám. Nemecko sa už v roku 2023 stalo prvým európskym užívateľom systému Arrow 3 mimo Izraela, pričom hodnota zákazky dosiahla takmer 4 miliárd eur.
Jedným z kľúčových problémov, ktoré má ESSI riešiť, je nejednotnosť nákupných politík členských štátov. Mnoho armád operuje s rôznymi generáciami systémov od rôznych výrobcov, čo komplikuje logistiku, interoperabilitu aj spoločné plánovanie. ESSI preto sleduje trend konsolidácie systémov a preferenciu osvedčených platforiem, ktoré môžu byť prevádzkované v rámci medzinárodných štruktúr. Okrem systémov samotných je pozornosť venovaná aj senzorom, veliteľsko-riadiacim systémom a sieťovej integrácii. Európska obranná agentúra (EDA) v spolupráci s NATO rozvíja projekty ako JEWCS (Joint Electronic Warfare Core Staff), ktoré zaisťujú súčinnosť senzorových systémov a elektronického boja v rámci PVO. Zásadnú úlohu zohráva aj Európsky obranný fond (EDF), ktorý podporuje vývoj technológií typu “Counter-UAS” alebo navádzacích radarov novej generácie.
ESSI však nie je jediným projektom integrácie – paralelne existujú aj snahy v rámci tzv. Permanent Structured Cooperation (PESCO), kde vznikol napríklad projekt TWISTER (Timely Warning and Interception with Space-based Theater Surveillance), ktorého cieľom je do roku 2030 vyvinúť európsky systém včasného varovania a obrany proti hypersonickým strelám. Na projekte sa podieľa Francúzsko, Taliansko, Španielsko a ďalší partneri. Dôležitú úlohu v budúcnosti európske PVO bude hrať schopnosť kombinovať pozemné senzory s dátami zo satelitného prieskumu, schopnosti raného varovania a interoperabilita s aliančnými systémami typu NATO Integrated Air and Missile Defence System (NATINAMDS). Očakáva sa tiež rastúca rola bezpilotných prostriedkov a umelej inteligencie pre predikciu a vyhodnotenie hrozieb.
Výhľadovo bude musieť Európa riešiť nielen kvantitu systémov, ale predovšetkým ich rozmiestnenie, krytie kritickej infraštruktúry a pripravenosť na viacnásobné simultánne útoky, aké možno pozorovať v prípade ruskej vojny na Ukrajine. Kľúčovou výzvou zostáva obrana proti saturovaným útokom pomocou dronov, striel s plochou dráhou letu a balistických striel v kombinácii. Skúsenosti z Ukrajiny ukázali, že tradičné systémy PVO, hoci veľmi výkonné, sa môžu rýchlo vyčerpať v prostredí dlhodobého a vysoko intenzívneho konfliktu. V reakcii na to európske štáty zvažujú zavedenie nových efektorov, ako sú lasery, mikrovlnné zbrane alebo mobilné systémy krátkeho dosahu s vysokou kadenciou paľby. Nemecko už testuje laserový systém High Energy Laser Module (HEL) integrovaný na fregatách triedy Sachsen a taktiež ako súčasť pozemných PVO jednotiek Bundeswehru.
Celkovo možno povedať, že Európa začala brať výzvu protivzdušnej obrany s narastajúcou vážnosťou, ale cesta k skutočne integrovanej a odolnej štruktúre si bude vyžadovať nielen investície, ale aj politickú vôľu a zmenu vnímania tejto domény ako jedného z kľúčových pilierov obrannej bezpečnosti. Ak bude európska iniciatíva ESSI úspešná a podarí sa ju prepojiť s aliančnými štruktúrami, môže v nasledujúcich rokoch vzniknúť robustný systém, ktorý bude schopný čeliť súčasným i budúcim hrozbám – od dronových rojov po balistické strely nesúce jadrové hlavice.
Adam Čaloud
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
