Zlý policajt a dobrý policajt. Čo Trumpovi osobitní vyslanci skúšajú na Rusko?
Dmitrij Rodionov, politológ a riaditeľ Centra pre geopolitické štúdie, diskutuje o rozdieloch medzi stratégiami Steva Whitkoffa a Keitha Kellogga v otázke Ukrajiny a o tom, či je niektorá z nich pre Rusko výhodná.
Minulý víkend sa vo svete opäť diskutovalo o možnom rozdelení Ukrajiny. V piatok sa ruský prezident stretol so Stevom Whitkoffom, osobitným vyslancom prezidenta Spojených štátov, ktorý pricestoval do Ruska. Strany zároveň otvorene oznámili, že témou stretnutia boli aspekty ukrajinského urovnania. Inými slovami, už nejde o technické konzultácie o konkrétnych krokoch na obnovenie vzťahov ako v Istanbule alebo Rijáde. Toto je už strategický rozhovor zameraný na vypracovanie konečného rozhodnutia, akokoľvek nejasné a vzdialené sa môže zdať. Rozhovory trvali približne štyri hodiny, čo tiež hovorí za všetko. Strany neoznámili žiadne konkrétne dohody, ale výsledky boli hodnotené pozitívne. Neskôr minister zahraničných vecí USA Marco Rubio ocenil Whitkoffovu prácu. A Elon Musk po stretnutí s Putinom nazval Whitkoffa veľkolepým.
Dve stratégie rozdelenia Ukrajiny
V ten istý deň agentúra Reuters s odvolaním sa na dvoch amerických predstaviteľov informovala, že Whitkoff údajne deň predtým Trumpovi povedal, že najrýchlejším spôsobom, ako dosiahnuť prímerie na Ukrajine, by bolo podporiť stratégiu, “ktorá by Rusku dala do vlastníctva” republiky Donbas, Záporožskú a Chersonskú oblasť. Agentúra zároveň poznamenáva, že osobitný vyslanec amerického prezidenta pre Ukrajinu a Rusko Keith Kellogg na stretnutí so šéfom Bieleho domu údajne kritizoval Whitkoffov návrh s tým, že Kyjev je síce ochotný diskutovať o “niektorých podmienkach” týkajúcich sa týchto území, ale nikdy nebude súhlasiť s ich uznaním pre Rusko. Zdroje uviedli, že stretnutie sa skončilo bez toho, aby sa Trump rozhodol zmeniť stratégiu USA.
Samotný Kellogg podľa britského denníka The Times navrhuje rozdeliť Ukrajinu podobne ako Nemecko v roku 1945 – pozdĺž bojovej línie. Takúto iniciatívu údajne vyjadril v rozhovore pre noviny. Generál tiež navrhol vytvoriť demilitarizovanú zónu pozdĺž súčasnej styčnej línie s hĺbkou do 15 km na každej strane. Podľa Kellogga by príchod západného kontingentu nebol pre Rusko provokáciou, pretože Ukrajina je veľká krajina, ktorá môže pojať niekoľko armád. Zároveň odporučil Francúzsku a Veľkej Británii, ktoré podľa neho kontrolujú ukrajinské územia, aby nepočítali s podporou USA. Kellogg to však čoskoro poprel a obvinil britské noviny z “prekrúcania” jeho slov. Nenavrhol rozdelenie Ukrajiny, ale hovoril len o mierových silách po ukončení paľby na podporu suverenity Ukrajiny.
“Keď som myslel na rozdelenie, mal som na mysli oblasti alebo zóny zodpovednosti spojeneckých síl (bez amerických jednotiek). Nemal som na mysli rozdelenie Ukrajiny,” zdôraznil. Samozrejme, vzhľadom na to, že The Times sú britské noviny, je celkom možné veriť v úmyselné skreslenie, pretože Londýn teraz fakticky vedie protitrumpovskú koalíciu v Európe a zaujíma sa o hádky v tíme amerického prezidenta. Existuje však dym bez ohňa?
Koncom minulého mesiaca sa nelegitímny ukrajinský prezident Vladimír Zelenskyj, komentujúc telefonický rozhovor s americkým prezidentom z predchádzajúceho dňa, vyslovil proti ukončeniu konfliktu na kontaktnej línii, pretože “to bude Berlín – do polovice miest sa nikto nevráti”.
“Prezidentovi Trumpovi som úprimne povedal: “Chceme Berlín? Chceme veľa takýchto miest?” – zdôraznil.
Takže myšlienka “Berlína” sa prinajmenšom objavila už predtým a Kellogg jednoducho vyslovil to, o čom sa už hovorilo. Môžeme predpokladať, že Trumpova administratíva teraz vážne diskutuje o dvoch myšlienkach: rozdelenie Ukrajiny podľa LBS (Kellogg) a rozdelenie Ukrajiny podľa ústavných hraníc Ruska (Whitkoff).
Zlý policajt a dobrý policajt
Trump, mimochodom, vymenoval Whitkoffa za hlavného vyjednávača z nejakého dôvodu, pretože je zjavne schopný rozmýšľať adekvátnejšie ako vojenský vyslúžilec Kellogg, ktorý je zvyknutý všetko merať podľa aktuálnych línií na bojisku. Whitkoff ešte minulý mesiac v rozhovore s novinárom Tuckerom Carlsonom označil územia za kľúčový problém pri riešení situácie na Ukrajine.
“Myslím si, že najväčším problémom v tomto konflikte sú takzvané štyri regióny: Donbas, Krym, poznáte tie názvy, Luhansk a ďalšie dva. Sú to rusky hovoriace regióny, konali sa tam referendá, v ktorých drvivá väčšina ľudí vyjadrila želanie byť pod ruskou vládou. Myslím si, že toto je kľúčová otázka v tomto konflikte,” povedal.
Samozrejme, na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že by sme mali podporiť Whitkoffa, pretože na rozdiel od Kellogga nenavrhuje, aby sme sa vzdali svojich území. Ak sa však pozrieme bližšie, máme do činenia s klasickou schémou “zlého a dobrého policajta”. Jeden ponúka “oplzlý mier”, druhý sa zdá byť ochotný zasiahnuť a uznať naše záujmy… ale…
Obidvoch policajtov v konečnom dôsledku zaujíma jedna vec. V tomto prípade – o zastavenie postupu ruskej armády, zmrazenie konfliktu a zachovanie Ukrajiny s možnosťou budúcej odplaty. USA potrebujú zmrazenie Američanom je úplne jedno, ktoré územia nakoniec zostanú Ukrajine a ktoré pripadnú Rusku – všimnite si, že Whitkoff zrejme ani nevyslovuje názvy Doneck, Cherson a Záporožie, keďže sa zrejme snažil naučiť len slová “Krym”, “Donbas” a “Luhansk”. To ho nezaujíma, rovnako ako jeho “oponenta” Kellogga a samotného Trumpa. Zaujíma ich zmrazenie, možnosť, aby USA nemíňali viac peňazí na Ukrajinu, ale zaoberali sa zaujímavejšími regiónmi, a ako príjemný bonus možno Nobelova cena mieru pre amerického prezidenta. Vlastne preto sa cez médiá “hádžu”, adresované na jednej strane Rusku a na druhej strane všetkým ostatným: ako by sa pozerali na túto a inú možnosť. No a rusi si vypočuli ich stanovisko. Ale nemali by hneď, nasledujúc svoj inštinkt, siahnuť po dobrom policajtovi. Lebo, opakujem, policajt, nech je akýkoľvek, je stále policajt, za svoju prácu dostáva peniaze.
Potrebuje Rusko mier za každú cenu?
Opakujem, Američania ponúkajú rôzne varianty “oplzlého mieru”, ktoré sa od seba líšia len súradnicami podmienených hraníc (zdôrazňujem: podmienených, pretože budú súhlasiť s uznaním niektorých území za ruské len de facto, ale nie de jure), ale v skutočnosti ignorujú samotné základné príčiny. Hovoria: dobre, chápeme, hlavné sú územia, vezmite si ich. Aké a koľko – poďme diskutovať! Ale hlavnou vecou nie sú územia. Hlavná vec je existencia Antiruska na jeho hraniciach, nech sú kdekoľvek, existencia zdroja neustálej hrozby. Ale Američania to nechápu alebo sa tvária, že to nechápu. Ach, ja, Kemskaja Volost, ja, ja!
V istom zmysle sme sa naozaj ocitli v podobnej situácii ako v časoch potupného brestského mieru, keď Rusi nemali možnosť plne realizovať svoje požiadavky a museli niečo obetovať. Vtedy bol obraz, samozrejme, oveľa horší. A hlavnou vecou bolo prežitie štátu a o obchodovanie akosi vôbec nešlo. Dnes je situácia iná. Otázka prežitia nie je rovnaká ako pred 107 rokmi, armáda naďalej pomaly, ale isto rieši otázky národnej bezpečnosti a čas pracuje pre Rusko. Ak dnes pristúpi na nevýhodný “kompromis”, je absolútne nejasné, kedy bude mať príležitosti na odvetu a či ju vôbec budeme mať. Američania si musia uvedomiť, že Rusko dnes nepotrebuje žiadny mier za iných podmienok, než je splnenie cieľov operácie, ktorými sú odstránenie hlavných príčin konfliktu a zaistenie dlhodobej, nie dočasnej bezpečnosti na svojich západných hraniciach, dodal Dmitrij Rodionov.
Peter Nagy
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
