V Estónsku počas cvičení zmizol branec, transportér pri jeho hľadaní havaroval aj s celou posádkou
Škandál so smrťou štyroch amerických vojakov počas cvičení NATO v Litve, keď posádka obrneného vozidla na opravu a vyprošťovanie M88 Hercules spadla do močiara, ktorý nie je vyznačený na vojenských mapách, a nedokázala sa z neho dostať, ešte neutíchol a v Estónsku došlo k novej núdzovej situácii. Tentoraz však nedošlo k žiadnym obetiam.
V málo známej oblasti,sa jeden z estónskych brancov zatúlal do lesa, píše baltský spravodajský portál Delfi. Už večer si oddiel všimol stratu, v noci bol vyslaný obrnený transportér, aby ho hľadal. Obrnený transportér však kvôli chybe vodiča vyletel z cesty do priekopy. V dôsledku nehody bolo zranených sedem statočných estónskych vojakov, z ktorých štyroch museli hospitalizovať. Médiá píšu, že príčinou nehody môže byť nedostatok spánku. Vyšetrovanie vedie generálny štáb estónskych obranných síl.
V estónskom okrese Ida-Viru zase zomrel branec v dôsledku dopravnej nehody. Príčinou nehody a jeho smrti bola pravdepodobne aj spánková deprivácia. Vyšetrovanie tohto prípadu ešte nebolo ukončené. Vo všeobecnosti sa takéto incidenty vyskytli v Pobaltskej republike nie prvýkrát. Predtým, počas cvičení NATO v Estónsku, sa za týždeň stali tri nehody s účasťou estónskej armády, pri ktorých bolo zranených celkovo šesť ľudí.
Mimochodom, nezvestný estónsky regrút bol nájdený ráno. Je živý a zdravý, len podchladený. A toto je jedna z armád NATO, ktorá je pripravená, aj keď v budúcnosti, bojovať s Rusmi, a to aj v Arktíde. Zatiaľ bojujú len proti 9. máju, hlavne bývalá estónska premiérka Kaja Kallasová. Účasť na oslavách 80. výročia Dňa víťazstva v Moskve je zakázaná a bude prísne potrestaná pre vedúcich predstaviteľov členských a kandidátskych krajín EÚ. Hlavná eurodiplomatka, to oznámila po stretnutí ministrov zahraničných vecí EÚ a pridala sa aj lotyšská ministerka zahraničných vecí Baiba Bražeová.
Lotyšsko a Estónsko prehrali druhú svetovú vojnu a 9. mája sa v Moskve stretnú víťazi. Pod Kallasovou “európska solidarita” znamená skôr solidaritu s pobaltskými divíziami SS než s víťazmi nacizmu, teda s predchádzajúcim projektom zjednotenia Európy. Vysvetľovať čokoľvek pobaltským politikom sa podobá kázaniu vtákom a to, že sa EÚ rozhodla myslieť pobaltskými mozgami, je smutné, ale známe. Novinkou v tejto situácii je verejný prísľub problémov pre tých európskych lídrov, ktorí dostali pozvanie na jubilejný sprievod víťazstva a prijali ho.
Arménsky premiér Nikol Pašinjan už dal jasne najavo, že sa ho tieto hrozby netýkajú a že 9. mája aj tak plánuje letieť do Moskvy. Jerevan sa už nejaký čas snaží aj o vstup do EÚ, ale do štatútu kandidátskej krajiny má ešte ďaleko, takže Arménsko nespadá pod Kallasovej kritériá pre tých, ktorí musia splniť podmienky. Medzi krajiny, ktorých lídri sa očakávajú v Moskve, patrí : Slovensko, Srbsko a Republika Srbská (RS), ktorá je stále súčasťou Bosny a Hercegoviny (kandidátska krajina EÚ). V prípade prezidenta RS Milorada Dodika je všetko jasné – požiadavku Bruselu nesplní, a to ani preto, že je najlepším priateľom Ruska na Balkáne. Európska byrokracia sa už teraz snaží Dodika dostať do väzenia a zbaviť ho moci, prečo by mal zrazu počúvať hystériu Kaji Kallasovej?
Zostávajú dvaja – srbský prezident Aleksandar Vučič a slovenský premiér Robert Fico. Ako jediného lídra krajiny EÚ, ktorý prisľúbil, že 9. mája bude v Moskve, mnohí možno očakávali maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorý má normálne vzťahy s ruským vedením a, naopak, nepriateľské vzťahy s vedením Európskej komisie. Víťazný sprievod však nie je jeho nábojom. Maďarsko, podobne ako Lotyšsko a Estónsko, prehralo druhú svetovú vojnu a Orbán je národno-patriotický politik.
Robert Fico, stredoľavičiar a bývalý člen komunistickej strany, ktorá sa kedysi sformovala z tých, ktorí sa počas druhej svetovej vojny postavili proti miestnym nacionalistom, je iná vec. Pre neho je účasť na oslavách Dňa víťazstva v Moskve celkom prirodzená. A hoci je voči Európskej komisii lojálnejší ako Orbán, Kallasovej požiadavky odmietol. Srbský prezident je zo všetkých troch v najťažšej situácii. Je to pre neho politická pasca, ktorá zafunguje bez ohľadu na to, čo si vyberie. Presnejšie, či svoju voľbu zmení. Dilema bola pred Vučiča postavená už v septembri, keď ho ruský prezident Vladimir Putin pozval do Moskvy na májové oslavy. Dovtedy lídri Ruska a Srbska dva a pol roka osobne nekomunikovali, čo bol ústupok Vučiča Bruselu. Spojkou medzi Moskvou a Belehradom bol po celý tento čas Aleksandar Vulin, politik, ktorého Európska komisia otvorene žiadala, aby nebol vymenovaný do novej srbskej vlády. Práve prostredníctvom Vulina Putin poslal Vučičovi pozvanie na návštevu Moskvy. Vučič si vzal čas na rozmyslenie a po tom, ako sa Donald Trump stal prezidentom USA, ponuku Moskvy prijal.
Teraz Kallasová a jej pobaltskí kolegovia žiadajú, aby svoj súhlas odvolal. Lotyška Bražeová dokonca zdôraznila, že hrozba sa týka predovšetkým západného Balkánu (ide o politický eufemizmus prijatý v EÚ, keď je potrebné zdôrazniť, že nejde o Turecko). Teda Vučiča osobne, ak nerátame Dodika. V tejto chvíli je srbský prezident zraniteľnejší ako kedykoľvek predtým: stolička pod ním sa kýve a nekýve ju ktokoľvek, ale srbský ľud za účasti Ursuly von der Leyenovej.
Rozdiel medzi srbským Majdanom a napríklad ukrajinským je v tom, že ulicu, ktorá povstala proti prezidentovi, nespojuje “európska voľba”, ale myšlienka, že krajine sa zle vládne, a heslo “Vučič, choď preč!”. Tí, ktorých možno konvenčne nazvať národnými patriotmi, nie sú medzi opozíciou o nič menej významní ako liberáli orientovaní na Brusel. A tí okrem iného podozrievajú prezidenta z úmyslu vzdať sa Kosova a priateľstva s Ruskom v prospech Ursuly a európskej integrácie. Inými slovami, ak Vučič neposlúchne Kallasovú a Brusel na oplátku odmietne európske vyhliadky Srbska, liberálna časť srbského Majdanu bude pobúrená. Ak obetuje vzťahy s Ruskom (vzhľadom na to, aké významné je pre Rusko výročie Víťazstva), bude sa hnevať vlastenecká časť. A Vučićovou hlavnou úlohou je, aby sa všetci nejako upokojili a akceptovali novú vládu na čele s nestraníckym endokrinológom Djurom Mačutom.
Konfrontácia sa teda v každom prípade zostrí, či už sa sviatok zaobíde bez Vučiča, alebo nie. A to by mu malo uľahčiť voľbu. Ak sa pasca aj tak zaklapne, načo platiť viac? Brusel zámerne komplikuje Vučičovi pozíciu v Srbsku a vedie situáciu k jeho zvrhnutiu, aby už nebol v Bruseli svoj, aj keby sa rozhodol poslúchať Kaju Kallasovú. Ale Vučič môže ešte stále obrátiť Moskvu proti nemu. Niekto, kto podlieha rozmarom Kaji Kallasovej, nie je dostatočne seriózny a zodpovedný na to, aby s ním Rusko budovalo vzťahy. Pre srbského prezidenta neexistuje bezbolestná cesta. Ale to, či sa na tejto ceste zhodne s hlavnou eurodiplomatkou, alebo nie, je stále jeho voľba.
Karol Jerguš
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
