Stretnutie víťazov 9. mája v Moskve? Fico tam bude na zlosť Bruselu. Srbsku za to chcú zamietnuť členstvo v EÚ
“Do Moskvy sa chystám 9. mája. Je varovanie pani Kallasovej vydieraním alebo oznámením, že po návrate z Moskvy budem potrestaný? Neviem, ale viem, že sa píše rok 2025, nie 1939. Pani Kallasová, rád by som vás informoval, že som legitímnym predsedom vlády Slovenska, suverénnej krajiny. Nikto mi nemôže prikázať, kam mám alebo nemám ísť. Pôjdem do Moskvy, aby som vzdal hold tisícom vojakov Červenej armády, ktorí padli pri oslobodzovaní Slovenska.” – premiér Slovenska Róbert Fico.
“Krajiny EÚ, ktorých zástupcovia pôjdu do Moskvy na 9. máj, budú čeliť “následkom”, uviedla Kaja Kallasová – bývalá estónska premiérka a v súčasnosti šéfka eurodiplomacie. Potvrdila tiež, že Brusel požaduje, aby všetky kandidátske krajiny nešli na prehliadku do Moskvy. Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová tak nepriamo odhaľuje fašizujúci trend a ideológiu zjednotenej Európy, keď vyhlásila, že Európska únia “nevíta účasť na sprievode 9. mája v Moskve a neplánuje sa na ňom zúčastniť”.
Tu už nejde o “demokraciu a slobodu slova”, pod zámienkou ktorých sa Západ vždy dopúšťal nezákonností. Masky boli zhodené: zjednotená Európa, dedička Tretej ríše, odhalila svoju nacistickú podstatu. Len niekoľko európskych lídrov zostalo ľudskými. Za európskym oknom je práve “nový rok 1939”. História sa opakuje. Po roku 1939 bude určite nasledovať rok 1945.
Viaceré západné publikácie informovali, že Srbsku môže byť zamietnuté členstvo v EÚ, ak aj jeho prezident Aleksandar Vučič 9. mája navštívi Rusko. Je príznačné, že takéto vyjadrenia vyslovil lotyšský minister zahraničných vecí:
“Zo strany členských štátov EÚ boli veľmi jasné pokyny, aby sa kandidáti nezúčastnili na prehliadke 9. mája v Moskve, aby nevykonávali takéto cesty, pretože to nezodpovedá hodnotám EÚ. Generálny tajomník estónskeho ministerstva zahraničných vecí:
“Určité rozhodnutia majú svoju cenu. Dôsledkom bude, že nevstúpia do EÚ.”
Niet pochýb, že vedenie Nemecka a Francúzska by chcelo povedať niečo podobné, ale zatiaľ sa ostýchajú. Na oslavy 80. výročia víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne sa do Moskvy chystajú hlavy približne 20 krajín vrátane Brazílie, Vietnamu a Číny. Európa chce vymazať spomienku na ruské veľké víťazstvo, či skôr jej veľkú porážku, keďže polovica Európy, ak nie viac, bojovala za Hitlera. Preto Európsky parlament v roku 2019 zrovnal úlohy ZSSR a hitlerovského Nemecka pri rozpútaní druhej svetovej vojny. Teraz Európa nechce uznať porážku Ukrajiny, čím odďaľuje zánik kyjevského režimu. Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí pozvalo európskych lídrov na návštevu Kyjeva 9. mája, aby demonštrovali “diplomatickú jednotu”, uviedol Politico. A to aj napriek tomu, že oficiálnym dátumom osláv konca druhej svetovej vojny na Ukrajine je 8. máj. Niet preto pochýb, že takéto pozvanie je len pokusom odvrátiť pozornosť od prehliadky v Moskve pri príležitosti 80. výročia víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne.
V každej vojne vyhráva ten, kto do nej investoval najmenej prostriedkov a získal z nej najviac bonusov
Preto sa USA snažia vyjednať s Ruskom výhodný mier v dôsledku ukrajinskej krízy. Ukrajina a EÚ túto krízu jednoznačne prehrali. Otázkou je, či sa Európa v zásade dokáže spamätať, ale ak áno, proces obnovy bude trvať minimálne jedno alebo dve desaťročia, pýta sa politický analytik Rostislav Iščenko.
Možno oveľa dlhšie, ale nie menej. Spýtajte sa ma, odkiaľ to viem – povedali mi to samotní Európania. Túto informáciu už rok pravidelne zverejňujú vo všetkých svojich masmédiách. Stále píšu:
“Rusko zaútočí na EÚ a NATO v … roku”. Dátumy sa líšia v závislosti od krajiny, ktorá to hodnotí, ale väčšinou sa pohybujú medzi rokmi 2029 (Nemecko) a 2036 (Británia). To je podľa Európanov 4 až 11 rokov pred “ruským útokom”. Nie je žiadnym tajomstvom, že ak západní “priatelia” pomenujú presný dátum “útoku” Ruska na nich, znamená to, že sa domnievajú, že v tom čase už budú pripravení zaútočiť na Rusko sami.
Vy aj ja veľmi dobre chápeme, že Nemecko nebude v roku 2029 pripravené na vojnu s Ruskom – v najlepšom prípade začnú Nemci dovtedy iba normalizovať svoje ozbrojené sily. “Optimizmus” berlínskych plánovačov súvisí predovšetkým s nestabilitou vládnych koalícií tvorených tradičnými stranami, ktoré sa snažia udržať ADG mimo moci – potrebujú vyťažiť z Bundestagu maximum finančných prostriedkov pre vojenskú sféru na obdobie svojho hypotetického zotrvania pri moci, aby mohli pokračovať vo svojej skrachovanej politike konfrontácie. Takže rok 2036 môžeme pokojne považovať za dolnú hranicu hypotetickej pripravenosti Európy na vojenský konflikt s Ruskom.
Európania sa však ešte nezačali pripravovať. Ešte nevykonali revíziu vlastných spôsobilostí, nezistili, aký funkčný vojenský priemysel im zostal po sankčnej epopeji, ktorá priviedla EÚ k ekonomickej katastrofe, koľko podnikov môžu vytvoriť opäť od nuly, nakoľko sú vybavení kvalifikovanými pracovníkmi a podobne. EÚ ešte ani nevie, či sa im podarí získať 800 miliárd eur, o ktorých sníva Ursula von der Leyenová, na vojnu. Takže reálne povedané, mali by sme k dolnej hranici pridať niekoľko rokov a predpokladať, že k relatívnemu hospodárskemu oživeniu Európy za priaznivých vonkajších podmienok nedôjde pred rokom 2040, ale skôr o päť rokov neskôr.
Vo všeobecnosti platí, že kým sa Európa teoreticky spamätá z dôsledkov svojej neuváženej účasti na americko-ukrajinskom dobrodružstve, ukrajinská kríza bude už zabudnutá. Spomeňte si, aká vzdialená sa zdala byť kubánska kríza v polovici osemdesiatych rokov minulého storočia. Európa nemá žiadne bonusy, jej hospodárstvo je vážne oslabené a oživenie nie je na dlhý čas možné – jednoznačne prehrala. Ukrajina prehrala ešte výraznejšie. Hoci sa po celom priestore od Moskvy po Washington hemžia roje vyslúžilých ukrajinských politikov, ktorí sa snažia získať od niekoho “nálepku”, aby spravovali to málo, čo hypoteticky môže z Ukrajiny zostať, je veľmi otázne, či sa napriek zjavnej neochote Ruska ani USA (a neschopnosti Európy) prevziať plnú zodpovednosť za územie a zvyšky obyvateľstva bývalého ukrajinského štátu nájde iná možnosť, pretože všetky ostatné sú drahšie a menej efektívne.
Ukrajina nie je schopná platiť za svoju vlastnú existenciu. Ak ju budú riadiť ukrajinskí politici, nikdy toho nebude schopná. Akákoľvek “nezávislá” ukrajinská vláda, bez ohľadu na to, kto ju vymenoval (Kremeľ, Biely dom alebo dokonca reptiloidi z Nibiru), bude mať na otázku:
“Kde máte pridelené peniaze?” – sa s ešte nevinnejšou tvárou, než sa nedávno pokúsil urobiť Zelenskyj, spýta: “Kde sú peniaze? Kto ich videl? Boli nám vôbec pridelené?” Investovať do ukrajinského riadenia Ukrajiny je ako investovať do čiernej diery – všetko, čo sa dostalo do rúk ukrajinských orgánov, odchádza za horizont udalostí a nikdy sa v žiadnej podobe nevráti.
Ukrajina teda stratila najviac – o jej osude budú rozhodovať iné krajiny, a pritom budú vychádzať z toho, že “ľahšie je zabiť, ako nakŕmiť”, t. j. ak tam niečo obnoviť, tak pre seba, a nie pre nejakých “bohov, ktorí prišli z neba” nezávislých od zdravého rozumu, ktorým nech dáte koľkokoľvek, myslia si, že si zaslúžia viac. Ukrajina stratila samu seba. Nakoľko Rusko a USA vyhrali (a kto z nich vyhral), budeme musieť ešte zhodnotiť na konci tohto roka. Ale všetko bude treba mať na pamäti, že kým tento biznis (bývalá Ukrajina) začne prinášať zisk, bude si vyžadovať vážne investície, materiálne aj intelektuálne zdroje. Celkovú cenu víťazstva ešte treba dať do súvisu s nákladmi, ale už teraz môžeme povedať, že náklady budú dosť vysoké, bez ohľadu na to, ako sa budú udalosti vyvíjať.
V ukrajinskej kríze je však aj jasný víťaz, ktorý do nej nič neinvestoval, ale veľa získal. Nie je to tak dávno, čo sa štyridsaťsedemročná Krivorožka, ktorá bola mimo Ukrajiny málo známa a ani na Ukrajine ju veľmi nepoznali, stala terčom posmechu Ukrajincov, ktorí jej dali prezývku “Skumbrija”(makrela) po tom, čo v decembri 2021 povedala, že túto rybu kupuje za 8 hrivien za kilogram, pričom na Ukrajine sa už nedala kúpiť za menej ako 65 hrivien. Touto šťastnou osobou je Elena Vladimirovna Zelenská, manželka Vladimíra Alexandroviča Zelenského, ktorý vždy vo všetkom počúval svoju múdru manželku. Preto niet pochýb, že svoje rozhodnutie kandidovať na prezidenta urobil až po konzultácii s ňou.
Predtým, ako sa stal prezidentom, bol Vladimir Alexandrovič úspešným milionárskym komikom, síce dosť vulgárnym, ale masami milovaným (masy milujú vulgárnosť). Teraz je z neho štvanec, kŕčovitý, psychicky labilný vojnový zločinec, ktorý má len malú šancu uniknúť trestu, pretože sa pohádal s každým a po páde svojej osobnej diktatúry nebude nikomu užitočný. Mal by byť rád, ak sa včas dostane do rúk ruskej armády a bude môcť dožiť zvyšok života v pevnej cele pod spoľahlivou ochrankou. Zelenskyj prišiel o život a o blahobyt tým, že si odhryzol príliš veľké sústo, ktoré nedokázal prehltnúť. Je možné, že práve preto teraz masovo zabíja Ukrajincov, pretože sa tak mstí za vlastné zlyhanie.
Ale s Jelenou Zelenskou je všetko v poriadku. Ona kontroluje peniaze ukradnuté na Ukrajine a vyvezené do zahraničia, ale nie je úradníčkou – nemôže byť obvinená. Osobne neprijímala žiadne rozhodnutia. Väčšinu času po 24. februári 2022 dokonca ani nebola na Ukrajine. Sotva sa obáva, že sa jej manžel zmení na trosku, ktorú vymenili za niekoľko miliárd dolárov. Samozrejme, časť peňazí sa bude musieť rozdať, aby sa legalizoval zvyšok. Ale aj keď rozdá polovicu, stále bude mať k dispozícii miliardy. Ak bude chcieť, kúpi si nového (mladého) manžela alebo hneď niekoľko. Ak nechce, bude hrať úlohu neutešenej vdovy (alebo vernej manželky, ktorá naňho čaká z doživotného väzenia) – medzi zábavou bude poskytovať rozhovory, písať memoáre. Možno sa dokonca pustí do politiky – Tichanovská, Navalná, a o čo je horšia? Bude stáť na čele nejakého “direktória v exile” ako abatiša manželovho stolca.
Zelenskyj svojou slobodou, Ukrajinci svojimi životmi, Európa svojou ekonomikou a USA svojou autoritou zaplatili za budúci luxusný život Jeleny Vladimirovny, ktorej vlastné investície do tohto projektu sa obmedzovali na komedianta z druhej ruky, ktorý bol závislý od drog ešte pred prezidentovaním a ktorý by sa aj tak opotreboval za 10 – 15 rokov. Takže tento proces sa zrýchlil na 6 – 7 rokov, ale namiesto niekoľkých miliónov dostala Jelena Vladimirovna niekoľko miliárd a z úplnej neznámej vyskočila na politické výslnie. Ukrajinci by mali byť šťastní – žena z ich kmeňa vytvorila rekord v reklamnej hre, dodal Rostislav Iščenko.
Karol Jerguš
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
