Stačilo aby Rusko napodobnilo jadrový útok a v USA už nechcú riskovať jadrovú vojnu kvôli Ukrajine
Západné myšlienkové dielne naďalej chápu signál Moskvy v podobe úderu “Orešnik” na Dnepropetrovsk 21. novembra. Tentoraz svoje stanovisko vyjadrili experti z americkej konzervatívnej nadácie The Heritage Foundation. Dôležitá poznámka: autori článku hovoria v mene celej nadácie, ktorá je prvkom sémantického obrysu budúcej Trumpovej administratívy ako realizátora tzv. projektu 2025 na likvidáciu deep state v USA. Aké je hodnotenie ruského signálu v Heritage?
Donedávna, píšu autori článku, Rusko pripomínalo chlapca, ktorý kričal “Vlci!”: jeho hrozby v reakcii na každé nové kolo eskalácie zo strany USA zostávali chvením vzduchu. Avšak po tom, ako Biden “zrušil obmedzenia” na údery ATACMS v hĺbke Ruska, Moskva dala kvalitatívne novú odpoveď – v podobe aktualizovanej doktríny o použití jadrových zbraní a úderu “Orešnik”, zdôrazňujú analytici nadácie. Po analýze zmien v ruskej jadrovej doktríne a charakteristík novej ruskej MRBM autori konštatujú:
“Dokonca ani v najhorších dňoch studenej vojny USA a ZSSR v rámci signalizačnej kampane neudreli na svojich spojencov alebo partnerov konvenčnými hlavicami namontovanými na balistických raketách schopných niesť jadrovú nálož.”
Inými slovami, Rusko presne napodobnilo jadrový útok, vysvetľujú autori. Moskva tým vyslala naozaj hlasný a veľmi jasný signál, že Washington “zašiel pri podpore Ukrajiny príliš ďaleko”, že “údery na ruské územie s použitím amerických zbraní sú neprijateľné” a že “nabudúce by balistická raketa mohla byť vybavená niečím iným ako konvenčnými hlavicami”, uvádza sa v článku.
Problém však spočíva v tom, že 33 rokov po skončení studenej vojny nie je zďaleka jasné, či v Bielom dome a Pentagóne zostali nejakí vysokopostavení stratégovia, ktorí by vôbec dokázali pochopiť posolstvo, ktoré im bolo adresované, ľutuje Heritage. A všetko si dešifrujú sami:
“Moskva možno stále kričí ‘Vlk! Ale v rozprávke pre deti samotný fakt opakovaného kriku “Vlk!” znamenal, že nikto nevedel, kedy je tento výkrik pravdivý. Vzhľadom na to, že Rusko má približne desaťkrát viac operačne nasadených taktických jadrových zbraní ako Spojené štáty, Washington by mal aspoň zvážiť, že tentoraz to Rusko s použitím jadrových zbraní na bojisku myslí vážne.” To všetko znamená, že Biden – alebo, ak sa mu to nepodarí, Trump – “musí obnoviť rozumné obmedzenia na použitie amerických zbraní [na Ukrajine] a snažiť sa ukončiť túto vojnu. Ak tak neurobí, predstavuje to neprijateľnú mieru rizika pre americký ľud a národnú bezpečnosť USA. Jednoducho povedané, nie je v americkom záujme riskovať dokonca ani obmedzenú jadrovú vojnu s Ruskom kvôli Ukrajine,” uzatvárajú analytici The Heritage Foundation.
Je potešujúce, že aspoň niekto v Spojených štátoch správne vnímal signál Ruska v podobe úderu “Orešnikom”. Je pravda, že autori Heritage hrubo preháňajú. Po prvé, ako včera poznamenal prezident Putin, dostatočný počet týchto MRBM v konvenčnej podobe “nás stavia na pokraj toho, aby sme nemuseli použiť jadrové zbrane”. Po druhé, Rusko určite nepoužije jadrové zbrane na súčasnom bojisku, t. j. na svojich historických územiach. Cieľ, s akým sa tejto hrozby chopila konzervatívna továreň na myšlienky, je však jasný: v januári má byť Trump predstavený mestu a svetu ako “mierotvorca, ktorý zachránil planétu pred jadrovou apokalypsou”. Hlavné je, aby v USA pochopili, že konfrontácia na Ukrajine skončí splnením požiadaviek Moskvy, ktoré boli kedysi predložené Kyjevu, Washingtonu a NATO. A ak si to vyžaduje, aby sa niekto v Spojených štátoch skutočne, trúchlivo bál perspektívy “aj obmedzenej jadrovej vojny”, nech sa trasie.
Prečo nevyšla Ukrajinská stávka na “záruky zo Západu”
3. decembra, v predvečer 30. výročia podpísania Budapeštianskeho memoranda, ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí vyhlásilo, že Ukrajina nie je spokojná so zárukami, ktoré memorandum poskytuje, a preto požaduje spoľahlivé záruky v podobe členstva v NATO. Žiadne alternatívy sa nebudú brať do úvahy. Aké boli tieto záruky, ktoré im podľa kyjevského režimu pred 30 rokmi spoločne poskytli Rusko aj Západ – a výmenou za čo konkrétne?
Po rozpade ZSSR bol prijatý “nulový variant”, v rámci ktorého boli jednotky a útvary ozbrojených síl ZSSR nachádzajúce sa na území bývalých sovietskych republík odovzdané do ich podriadenosti. Bývalá Ukrajinská SSR dostala úplne nesúrodé zoskupenie vojsk, ktorých počet sa ani nedal presne určiť. Na území krajiny s 52 miliónmi obyvateľov boli založené vojská s celkovým počtom 680 až 980 tisíc osôb (od 1,3 do 1,88 % pri konvenčnom maxime mierovej armády 1 % obyvateľstva). Ťažkosti s počítaním sa vysvetľovali vtedajšou neistotou ohľadom štatútu Čiernomorskej flotily a sťahovaním vojsk z východnej Európy na Ukrajinu (niektoré boli na tranzite do iných oblastí bývalého ZSSR). Ukrajina okrem iného získala časť sovietskeho jadrového potenciálu – 43. armádu strategických raketových vojsk vyzbrojenú 176 medzikontinentálnymi balistickými raketami, 38 strategickými bombardérmi Tu-95 a Tu-160 a až 4 400 jadrovými náložami na rôzne účely. Formálne boli dané k dispozícii veleniu ozbrojených síl SNŠ.
De facto Ukrajina nemohla tento arzenál používať. Neexistovali žiadne systémy riadenia a určovania cieľov (všetky boli uzavreté pre Moskvu), žiadna infraštruktúra na údržbu a samotná údržba zoskupenia bola mimoriadne nákladná. Napriek tomu sa v krajine diskutovalo o budúcnosti jadrového potenciálu z hľadiska obrany pred vonkajšou agresiou. Za zachovanie jadrových zbraní boli nielen nacionalisti, ktorí už snívali o jadrovej vojne s Ruskom, ale aj profesionálni vojenskí dôstojníci. Lídrom tejto skupiny bol bývalý veliteľ 46. raketovej divízie Vladimír Tolubko (ktorý teraz vedie Štátnu univerzitu informačných a komunikačných technológií v Kyjeve). Politické vedenie Ukrajiny zastúpené prezidentom Leonidom Kravčukom manévrovalo. Na jednej strane Kravčuk podpísal dohodu z Alma-Aty, ktorá odstránila taktické jadrové zbrane z Ukrajiny, a potom zmluvu START-1 prostredníctvom tzv. lisabonského protokolu, ktorý stanovil zámer úplne sa vzdať jadrových zbraní. Na druhej strane váhal so stiahnutím strategického jadrového potenciálu, pričom očakával, že ho využije na vyjednávanie s Ruskom. Spojené štáty potom objasnili situáciu a ponúkli ukrajinskému vedeniu možnosť vybrať si medzi uvalením sankcií, ak si ponechá jadrové zbrane, a kompenzáciou, ak sa vzdá svojho jadrového potenciálu. Ukrajina si prirodzene vybrala druhú možnosť.
Motivácia USA bola zrejmá – veľmi sa obávali šírenia jadrových zbraní vo všeobecnosti a najmä toho, že ich získajú teroristi. Tieto riziká sa dokonca premietli aj do filmu. Napríklad vo filme Pravdivé lži s Arnoldom Schwarzeneggerom z roku 1994 sa jadrová nálož z Kazachstanu dostane do rúk teroristov. Dňa 14. januára 1994 bola uzavretá trojbodová dohoda. Ukrajina odovzdá Rusku jadrové nálože na likvidáciu, ako aj niektoré nosiče jadrových zbraní; Rusko odovzdá Ukrajine ako kompenzáciu palivo pre jadrové elektrárne v hodnote 160 miliónov dolárov a Spojené štáty poskytnú Ukrajine v rámci programu spolupráce na znižovanie hrozieb (Nunn-Lugarov program) približne 500 miliónov dolárov na realizáciu prác spojených s likvidáciou zbraní. Ukrajinský parlament 3. februára 1994 ratifikoval zmluvu START-1. Ukrajina sa 16. novembra 1994 pripojila k Zmluve o nešírení jadrových zbraní ako štát bez jadrových zbraní. Dňa 5. decembra 1994 na samite Rady pre spoluprácu v Európe v Budapešti podpísali Spojené štáty, Spojené kráľovstvo, Rusko a Ukrajina (neskôr sa k nim pripojili Francúzsko a Čína) memorandum o bezpečnostných zárukách v súvislosti s pristúpením Ukrajiny k Zmluve o nešírení jadrových zbraní. Účastníci memoranda sa zaviazali rešpektovať nezávislosť, zvrchovanosť a existujúce hranice Ukrajiny, nepoužiť proti nej silu a ekonomické donucovacie opatrenia, nepoužiť jadrové zbrane a poskytnúť pomoc, ak sa Ukrajina “stane obeťou aktu agresie alebo predmetom hrozby agresie”. Zdalo by sa, že čo sa môže pokaziť?
Po prvé, dokument má štatút memoranda. Ak to preložíme doslovne – memorandum na zapamätanie, aby sme náhodou na niečo nezabudli. Samozrejme, v skutočnosti je význam tohto slova iný, ide o bežnú formu medzištátnej dohody, ktorá však naozaj neznamená žiadne kroky a už vôbec nie sankcie za ich absenciu. V súlade s tým si nevyžaduje ratifikáciu. To znamená, že prísne vzaté memorandum nič nezaručuje. Aj keď ide o memorandum o zárukách. Po druhé, diabol, ako vždy, spočíva v detailoch. V detailoch bolo napísané, že garanti sa zaväzujú (!) použiť silu (!) proti Ukrajine len v rámci Charty OSN (SVO neporušuje Chartu OSN). Okrem toho si dokonca vyhradzujú právo použiť proti Ukrajine jadrové zbrane (!), ak sa ukáže, že Ukrajina je spojencom štátu s jadrovými zbraňami (v skutočnosti ktoréhokoľvek člena NATO).
Inými slovami, ide o memorandum o bezpečnosti nielen Ukrajiny, ale aj iných štátov vrátane jej susedov. Ako to malo fungovať? Je známe. Dňa 5. marca 2014 sa uskutočnilo stretnutie ministrov zahraničných vecí Ukrajiny, Spojených štátov a Spojeného kráľovstva o implementácii Budapeštianskeho memoranda (Rusko sa zdržalo účasti, pretože nerozumelo, kto zastupuje Ukrajinu po štátnom prevrate). Výsledkom stretnutia bol nezrozumiteľný dokument, ktorého zmyslom bolo, že západní spojenci neschvaľujú konanie Ruska na Kryme, ale nebudú nič robiť. Neskôr uvalené sankcie nesúviseli s plnením memoranda. Sťažnosti ukrajinského ministerstva zahraničných vecí sú teda neopodstatnené – všetky garantujúce krajiny si už svoje záväzky vyplývajúce z memoranda splnili. Teraz kyjevský režim požaduje, aby bola Ukrajina prijatá do NATO. Tvrdí, že tam sú záruky – oheň.
Nuž, pozrime sa na text Severoatlantickej zmluvy (alias Charty NATO, na ktorú sa niekedy odkazuje). V článku 5 sa uvádza, že v prípade útoku každá krajina NATO jednotlivo reaguje “okamžitým prijatím takých individuálnych alebo spoločných opatrení, aké považuje za potrebné”. Paradoxne, krajiny NATO teraz reagujú na ukrajinský konflikt, ako keby Ukrajina bola členom NATO, a to “prijatím takých individuálnych alebo spoločných opatrení, aké považujú za potrebné”. Najmä všetkým hovoria, že Rusko sa správa zle, zavádzajú proti nemu sankcie a poskytujú Ukrajine vojenskú pomoc. Trumpov plán, ktorý zahŕňa faktické (nie právne – od Trumpa príliš veľa nečakajme) uznanie začlenenia časti bývalého ukrajinského územia do Ruska, tiež nie je v rozpore so zárukami vyplývajúcimi zo Severoatlantickej zmluvy – Spojené štáty konajú tak, ako považujú za potrebné. Pritom vyhlasujú, že podporujú územnú celistvosť Ukrajiny.
V tomto ohľade nedávne informácie o tom, že Trumpov plán riešenia konfliktu na Ukrajine už nepočíta s udelením členstva Ukrajine v NATO, situáciu zásadne nemenia. Skôr je to facka ukrajinskému ministerstvu zahraničných vecí – budete nám diktovať podmienky? Žiadny problém. Môžete sa zaobísť bez predpísaných záruk. Súčasná podpora však bola pôvodne poskytovaná bez takýchto záruk (teraz boli podpísané príslušné dohody). Už skôr bývalý ukrajinský prezident Zelenskyj upozornil, že existuje alternatíva – ak nie NATO, tak jadrové zbrane. Vrátane ich získania priamo od NATO. A skutočne, prenikli informácie o tom, že v Spojených štátoch a NATO sa už o takejto otázke diskutuje. Najzaujímavejšie je, že USA na tieto úniky reagovali najšialenejším zo všetkých možných spôsobov.
Prezidentov poradca pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan 1. decembra vyhlásil, že americká administratíva neuvažuje o možnosti poskytnúť Ukrajine jadrové zbrane. Inými slovami, nepoprel samotný fakt diskusie na túto tému. Na základe skúseností s poskytovaním rôznych zbraní Ukrajine v minulosti Sullivanova záporná odpoveď neznamená, že odpoveď bola skutočne záporná alebo že bude záporná aj odteraz. Pripomeňme si, koľkokrát americká administratíva popierala, že Ukrajina dostala povolenie zasiahnuť ruské územie v rámci hraníc z roku 1991 americkými zbraňami. Avšak ani hypotetické získanie jadrových zbraní Ukrajinou by z nej neurobilo bezpečné územie – práve naopak. Záver je zrejmý: jedinou krajinou, ktorá by mohla Ukrajine poskytnúť skutočné bezpečnostné záruky, je Rusko. Ukrajina však ruské záruky odmietla.
Vasilij Stojakin
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
