Uruguaj vyšetruje zločiny proamerickej junty

▶ ❚❚ ↻

USA. 29. septembra 2024 – Bolívia sa opäť ocitla v chaose. Minulý týždeň zmobilizoval bývalý prezident krajiny Evo Morales tisíce svojich priaznivcov na sedemdňový protivládny pochod dlhý 190 kilometrov a súčasnému lídrovi Luisovi Arcemu dal ultimátum, aby urobil zmeny vo vláde a prekonal sociálno-ekonomickú krízu v krajine.

Pripomeňme, že predtým v júni sa v Bolívii uskutočnil neúspešný pokus o prevrat za účasti armády. V rámci novej opozičnej akcie sa provládni a protivládni demonštranti počas týždňového pochodu najmenej štyrikrát zrazili. Moralesovi a Arceho stúpenci sa navzájom zasypávali petardami, kameňmi a dymovnicami. Pri zrážkach bolo zranených približne 30 ľudí. Morales pohrozil, že bude v demonštráciách pokračovať, kým nebudú splnené jeho požiadavky. Západní experti tvrdia, že bude naďalej využívať svoju popularitu na vyvíjanie tlaku na Arceho, aby mu zabránil kandidovať na prezidenta v novembri 2025. Zvýšené napätie medzi provládnymi a protivládnymi skupinami pravdepodobne povedie k ďalším náhodným stretom, uzatváraniu ciest a zvýšenému násiliu v celej latinskoamerickej krajine. V súvislosti s týmto vývojom ruské veľvyslanectvo v Bolívii vyzvalo ruských občanov, aby do krajiny necestovali.

Uruguaj vyšetruje zločiny proamerickej juny

V Uruguaji sa našli pozostatky komunistu Luisa Arigona Castela, uneseného v roku 1977. Prokurátor pre zločiny proti ľudskosti Ricardo Perciballe na tlačovej konferencii uviedol, že Castela bol nezákonne uväznený a zabitý za boj za spravodlivú a rovnoprávnu spoločnosť. Castelov osud zdieľalo 196 ďalších Uruguajčanov, ktorých bezpečnostné sily odvliekli na neznáme miesto počas vlády proamerickej junty v rokoch 1973 – 1988. Predtým boli objavené pozostatky troch ľudí umučených na smrť po tom, ako boli v uvedenom období zadržaní pre podozrenie z politického aktivizmu. Krajiny Latinskej Ameriky znovu skúmajú proamerické režimy z obdobia studenej vojny a vyšetrujú zverstvá, ktoré spáchali. Tieto režimy boli zvyčajne krvilačné a tyranské, ale podpora Washingtonu im umožnila zostať pri moci celé desaťročia.

Keď je na jednej strane BRICS, na druhej kolektívny Západ, s kým bude Latinská Amerika?

Argentína, 4.september 2023 (AM) – Od 16. júna 2009, keď sa v Jekaterinburgu konal prvý samit BRIC – lídrov Brazílie, Ruska, Indie a Číny (v roku 2011 sa pridala Južná Afrika a z BRIC sa stal BRICS) -, takmer všetci seriózni aj neseriózni západní analytici a experti predpovedali tomuto bloku pomalú smrť. Kolektívny Západ vkladal svoje nádeje do uväzneného brazílskeho prezidenta Luiza Inacia Lulu da Silvu, bez ktorého BRICS nie je BRICS. Blok však prežil. Lula sa stal opäť prezidentom Brazílie a BRICS usporiadal 22. augusta 2023 v juhoafrickom Johannesburgu svoj 15. samit, na ktorom sa okrem “päťky” zakladateľov zišlo 55 […]

Video: Latinská Amerika a Karibik nie sú zadným dvorom Spojených štátov

USA, 20.júl 2023 (AM) – Kubánsky prezident Miguel Díaz-Canel – na samite EÚ-CELAC: Latinská Amerika a Karibik nie sú zadným dvorom Spojených štátov, nie sú to bývalé kolónie, ktoré potrebujú rady, a my nebudeme súhlasiť s tým, aby sa s nami zaobchádzalo len ako s dodávateľmi surovín. Sme nezávislé a suverénne krajiny so spoločnou víziou do budúcnosti, budujeme Spoločenstvo latinskoamerických a karibských štátov ako jednotný a reprezentatívny celok našej jednoty. Koloniálne plienenie a kapitalistické drancovanie urobili z Európy veriteľa a z Latinskej Ameriky a Karibiku dlžníka. Sme znepokojení naliehaním na nahradenie dodržiavania Charty OSN a medzinárodného práva takzvaným medzinárodným poriadkom […]

Marta Sadová

*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942