Nebezpečné a nie bezpečné ruské improvizácie, protitanková mína TM-62 v pouličných bojoch
V uplynulom období sa objavili informácie o improvizovaných zbraniach, ktoré sú aktívne používané ruskými vojskami, pravdepodobne ako racionalizačné opatrenie s cieľom využiť nadbytočné skladové zásoby komponentov zbraní a munície.
1. Hybridné lafety poľného kanónu M-46 a hlavne námorného kanónu AK-130
Až po dva a pol roku bojov Rusi nasadili “námorný” kaliber 130 mm. Doteraz museli stačiť delá kalibru 122 a 152 mm, resp. 203 mm, s núteným nasadením 100 mm protitankových kanónov a mínomety. Najprv bol nasadený 130 mm samohybný delostrelecký komplex pobrežnej obrany A-222 Bereg a neskôr aj početnejšie poľné kanóny M-46. Muníciu pre ne môžu Rusi získať aj v zahraničí, konkrétne v KĽDR, prípadne Iráne.
O tom bol spísaný samostatný článok dňa 2.7.2024.
Nečakane rýchlo, už o mesiac neskôr sa objavila improvizácia. Na lafete kanóna M-46 bolo možné vidieť hlaveň námorného kanóna AK-130, ktorý používa vyššie zmienený komplex pobrežnej obrany A-222 a je aj súčasťou hlavných delostreleckých veží veľkých námorných plavidiel.
Samohybný delostrelecký komplex pobrežnej obrany A-222 Bereg má kaliber 130 mm:
Svoju muníciu A-222 Bereg zdieľa s námorným dvojkanónom AK-130, ktorý používajú krížniky triedy Slava a Kirov a torpédoborce triedy Sovremenny a Udaloy II:
Pred troma rokmi sa začala výroba jednohlavňovej námornej veže A-192M s kanónom kalibru 130 mm, ktorú ako prvé dostali fregaty triedy Admiral Gorškov:
Výroba poľných kanónov M-46 bola v ZSSR ukončená v roku 1971, stále ho ale používajú desiatky krajín. Výroba kanónov AK-130 pre jedno a dvojhlavňové veže prebieha doteraz. Tak sa mohlo stať, že Rusi niektoré horšie hlavne kanónov M-46 vymenili za rezervné AK-130.
Streľba z kanóna M-46 nedlho po návrate do prvej línie. Treba si všimnúť delenú muníciu kanóna (najprv sa nabije granát potom samostatne nábojnica, ktorá obsahuje najmä hnaciu prachovú náplň). To, že sú delostrelci so starým kanónom spokojní a okamžite dosiahli výsledky nie je veľké prekvapenie. Jeho dostrel starou sovietskou trieštivotrhavou muníciou bol vyše 27 km, s aktívno-reaktívnou pod 40 km. Moderná ťahaná húfnica MSTA-B kalibru 152 mm má dostrel 24,7 km trieštivotrhavým granátom a 29 km s granátom s dnovým výtokom.
Zaznamenaný hybrid lafety M-46 a hlavne AK-130, treba si všimnúť jednotný trieštivotrhavý náboj, pravdepodobne typu F-44 nabitý ručne dvoma vojakmi. Takýmto spôsobom môže Rusko okrem hlavní využiť aj muníciu pre kanóny AK-130, ktorú má v rezerve, resp. plne vyťažiť existujúcu linku na výrobu jednotnej námornej 130 mm munície v pozemných bojoch.
2. Ľahké poľné delo kalibru 73mm 2A28 Grom
Rozširuje sa prax recyklácie kanónov 2A28 Grom, ktoré boli hlavnou zbraňou sovietskych bojových vozidiel pechoty BMP-1 a slovenských BVP-1 (na ukrajinskom bojisku v dosť veľkom počte). Tieto práce svojpomocne vykonávajú poľné opravárenské roty ruských útvarov, ktoré získavajú kanóny z poškodených bojových vozidiel alebo pri zámene veží na BMP-1/BVP-1 na modernejšie veže vyzbrojené automatickými rýchlostrelnými kanónmi kalibru 30 mm. Výhodou je dostupnosť munície a pravdepodobne aj nepoužitých rezervných kanónov Grom na ruských skladoch, prípadne možnosť ich dovážať v neobmedzenom množstve od spojencov. Delo je lafetované na dvojkolesové podvozky, je veľmi kompaktné a manévrovateľné, má veľmi krátky záklz len 152 mm. Nebude sa dať účinne použiť na boj proti moderným tankom. Je ale malé, ľahké a praktické, vhodné do pouličných bojov. Neskôr sa dá predvídať jeho inštalácia na podvozky vozidiel 4×4 a pod.
Vyčerpávajúca ruská správa o novom dele a jeho munícii:
3. TM-62 ako satchel charge s granátovou poistkou?
V posledných týždňoch sa medzi vojakmi ruskej útočnej pechoty rozšírila prax použitia protitankovej míny TM-62 ako satchel charge. To je anglický názov pre prenosnú demolačnú nálož. Doslova to znamenalo silnú nálož prenášanú v batohu, brašni alebo taške a zahrňovalo to rovnako improvizované, ako aj továrenské výbušné zariadenia.
Nemci v tom mali poriadok a nemali satchel charge ale geballte Ladung, zväzok granátov ovinutý okolo jedného granátu s rukoväťou – Stielhandgranate. To používali v pouličných bojoch a v núdzi proti obrnenej technike.
Rusi teraz používajú rovno protitankovú mínu TM-62 prinajlepšom s minimálne 7,5 kg TNT, v horšom prípade 7,5-8 kg trhaviny TGA (flegmatizovaná zmes tritolu, hexogénu, práškového hliníka) alebo MS (morská zmes, vojnovým námorníctvom vylepšená TGA). To by nebol sám osebe problém, tým je časovanie nálože. Vyzerá to tak, že Rusov najviac bavia zhruba tri sekundy, potom dlho nič a ruská ruleta.
S improvizovaným výbušným zariadením v tejto konfigurácii útočia spravidla jednotlivo alebo vo dvojici ruskí vojaci útočnej pechoty – šturmovici na oporné body ukrajinských vojsk počas pouličných bojov. Často sa pritom sami ocitnú v zóne ohrozenia priamo výbuchom míny alebo jeho následkami. Jedno z prvých vidí sa objavilo pred mesiacom, ruský vojak odpáli skelet zničenej jednoposchodovej budovy a tesne uniká:
Útok dvojice šturmovikov na odolnú nízkopodlažnú stavbu bol už pre vojaka vľavo dramatickým zážitkom:
Horší prípad na začiatku druhého videa. Ruský vojak odpáli malý dom alebo chatu, ktorá netlmí výbuch míny a jeho osud ostáva neznámy:
Prípady použitia míny TM-62 boli zaznamenané aj na ukrajinskej strane, mína však mal poistku nastavenú na zhruba 20 sekúnd. Na tomto videu je už ale mína v brašni a je časovaná na podstatne viac než 3 sekundy. Ruský vojak odpálil podzemný priestor, v ktorom sa mali skrývať ukrajinskí vojaci:
Improvizácie sú vždy, otázka je, či Rusi sú na ne v pouličných bojoch odkázaní, alebo intendanti šetria vhodnú výzbroj na horšie časy.
MK
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
