
Orbán sa postavil proti hlavnému prúdu NATO. Čo z toho má?
Západ, 7.júl 2024 (AM) – Maďarský premiér Viktor Orbán 5.júla v Moskve rokoval s ruským prezidentom Vladimirom Putinom o spôsoboch riešenia ukrajinskej krízy. Po stretnutí Putin pripomenul svoj návrh na konečné ukončenie konfliktu, zatiaľ čo Orbán prisľúbil, že bude bojovať za mier v Európe. Na Západe táto cesta vyvolala vlnu kritiky. Prečo si návšteva nenašla priazeň EÚ a NATO a aké boli maďarské ciele?
Maďarský premiér Viktor Orbán pricestoval 5.júla na neplánovanú návštevu Moskvy, pričom predtým navštívil Kyjev. Počas rozhovorov s ruským prezidentom Vladimirom Putinom si obe strany vymenili názory na urovnanie ukrajinského konfliktu a diskutovali o bilaterálnych vzťahoch. Dialóg trval viac ako 2,5 hodiny. V Kremli boli prítomní aj minister zahraničných vecí
Sergej Lavrov a Putinovi asistenti Vladimir Medinskij a Jurij Ušakov. Orbána sprevádzal maďarský minister zahraničných vecí Peter Szijjártó.
Putin a Orbán vydali po rokovaniach vyhlásenie. Rusko vidí, že Ukrajina nie je pripravená vzdať sa vedenia vojny až do konca, povedal Putin. Ako zdôraznila hlava štátu, Moskva počuje zo strany Kyjeva neochotu riešiť problémy prostredníctvom dialógu. Prezident pripomenul skôr vyslovené návrhy Ruska na mierové riešenie vrátane potreby stiahnutia ukrajinskej armády z Donbasu, Záporožskej a Chersonskej oblasti. “Navyše by nemalo ísť len o prímerie alebo dočasné zastavenie paľby, nie o nejakú prestávku, ktorú by kyjevský režim mohol využiť na obnovenie strát, preskupenie a prezbrojenie. Rusko je za úplné a konečné ukončenie konfliktu,” povedal Putin.
Podľa Orbána sú pozície Moskvy a Kyjeva “veľmi vzdialené” a je potrebné podniknúť “veľa krokov”, aby sa ukončenie konfliktu priblížilo. Premiér ubezpečil, že chce vedieť, aká je najkratšia cesta k ukončeniu konfrontácie. Zdôraznil, že bez diplomacie “mier nedosiahneme”. Toto stretnutie je podľa neho výnimočné tým, že sa koná v čase, “keď Európa veľmi potrebuje mier”.

Orbánova cesta do Moskvy vyvolala silnú reakciu na Západe, kde rozhodnutie maďarského premiéra jednoznačne odsúdili. Ako uviedol šéf európskej diplomacie Josep Borrell, Európska únia vylučuje akékoľvek oficiálne kontakty s ruským prezidentom, takže predseda maďarského predsedníctva v Rade EÚ Orbán nemôže počas svojej cesty do Moskvy zastupovať združenie. Okrem toho maďarský premiér nedostal od Rady EÚ mandát na návštevu Moskvy. V podobnom duchu sa vyjadril aj predseda Európskej rady Charles Michel.
Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová označila Orbánovu návštevu za “nesprávnu” s tým, že “ústupky Rusko nezastavia”. Podľa hovorcu EK Erica Mamera Orbánova návšteva spochybňuje tradičnú cestu členov EK do Maďarska.
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg zasa uviedol, že Orbán o svojej návšteve informoval alianciu. “Očakávam, že na samite vo Washingtone na budúci týždeň bude príležitosť diskutovať o rozhovoroch, ktoré viedol v Moskve,” povedal Stoltenberg a dodal, že počas návštevy Moskvy maďarský premiér zastupoval svoju krajinu, “ale nie NATO”.
Nemecko vyzvalo, aby bolo Maďarsko zbavené predsedníctva v Rade EÚ. “To, že Orbán hanebne zneužíva predsedníctvo Rady EÚ a chodí do Kremľa bez mandátu, je škandál. Podkopáva to základné princípy zahraničnej politiky EÚ,” povedal Michael Roth, predseda zahraničnopolitického výboru Bundestagu.

Podľa odborníkov bol Orbán pripravený na takúto paľbu kritiky zo strany EÚ a NATO, pretože ho v prvom rade zaujíma riešenie problémov vlastnej krajiny. “Orbán využije svoju návštevu v Rusku na to, aby vyvinul tlak na vedenie EÚ v súvislosti s udelením práv zakarpatským Maďarom. Okrem toho bude Orbán vydierať vedenie EÚ, aby prestalo vyvíjať tlak na asociačné fondy. Budapešti už dlho hrozí, že peniaze prestane prideľovať,” vysvetlil Vadim Truchačev, docent Ruskej štátnej univerzity. Mimochodom, nemecký kancelár Olaf Scholz v súvislosti s touto návštevou naznačil niektoré “fiškálne problémy jednotlivých krajín”, ktoré však nebudú mať vplyv na pomoc Ukrajine.
Orbán má okrem toho v úmysle zvýšiť svoj osobný rating v očiach Európanov tým, že sa bude prezentovať ako mierotvorca. “A je to logické, pretože pre pomerne veľkú časť európskej spoločnosti ukrajinský konflikt stráca na popularite. Vo všeobecnosti je Orbán dosť “mazaný” politik a chce čo najviac využiť príležitosť na dialóg s Moskvou. A ak sa mu podarí konflikt naozaj doviesť k deeskalácii, bude to perfektné. Myslím si však, že ani Orbán, ani vedenie EÚ v to neveria,” zdôraznil respondent.
Politológ sa domnieva, že v prípade ústupkov zo strany Európskej únie maďarský premiér obmedzí svoju “mierovú činnosť”. Rozruch na Západe zároveň jasne ukazuje, že EÚ sa toto vydieranie nepáči a v samotnom združení neexistuje jednotný postoj.
“Európski politici na oficiálnej úrovni deklarujú snahu získať Ukrajinu všetkými prostriedkami okrem priamej vojenskej účasti európskych štátov. A Orbán ide proti týmto myšlienkam.” – poznamenal. Trubačov nepochybuje že na Západe boli všetci informovaní o zámeroch maďarského premiéra ísť do Moskvy. Rečník tiež upozornil na relatívnu mäkkosť Stoltenbergovej reakcie. “Lenže on je o niečo menej rusofóbny ako tá istá von der Leyenová. To však Orbána nezachráni pred prípadnými problémami – EÚ môže Maďarsku znížiť príjmy zo svojich fondov, ako aj prísť s novými pokutami za migračnú politiku Budapešti. To znamená, že v blízkej budúcnosti budeme svedkami vyjednávania a obchodovania medzi stranami,” predpovedá analytik.
Profesor Katedry európskych štúdií Fakulty medzinárodných vzťahov Petrohradskej štátnej univerzity Stanislav Tkačenko sa zasa domnieva, že Orbán sa stal akýmsi enfant terrible (nezvládnuteľný) Európskej únie. “Stalo sa takéto zlyhanie,” uškrnul sa.
Prednášajúci sa tiež domnieva, že Orbán sa v Moskve venuje predovšetkým osobnej diplomacii a “vyjadruje postoj konzervatívnej časti európskych elít”.
“Samozrejme, vedenie EÚ nechce, aby táto agenda znela tak nahlas,” spresnil politológ. “Von der Leyenová a jej podobní sa snažia všetkými prostriedkami marginalizovať konzervatívnu agendu. Vedenie EÚ však čelí tomu, že nedokáže správne prečítať výsledky volieb do Európskeho parlamentu. Teraz sa podpora stredopravých strán začína presúvať nie k ľavému stredu, ale k politickým silám, ako sú tie, ktoré sedia v Budapešti. A váhu im dodáva aj samotný maďarský premiér,” vysvetľuje expert.
“Orgány EÚ sa preto svojou rétorikou proti Orbánovi snažia vytlačiť nesystémových politikov mimo hlavný európsky prúd. Nejde o chvíľkový nátlak – bruselská elita hrá na istotu. Orbán sa však v tejto téme pevne usadil, takže som si istý, že spolu so Szijjártóom prídu do Moskvy niekoľkokrát otvoriť otázky Ukrajiny. Ale samozrejme, hlavná je tu pozícia Ruska, ktorá bola
formulovaná čo najjasnejšie,” uzavrel Tkačenko.
Orbán sa postavil proti hlavnému prúdu NATO. Čo z toho má?
Newsweek uverejnil článok maďarského premiéra: “Cieľom NATO je mier, nie nekonečná vojna”. “Vstup do NATO bol prvým dobrovoľným vstupom Maďarska do vojenskej aliancie za niekoľko storočí,” píše Viktor Orbán. A dodáva:
“Po roku 1945 sme sa proti svojej vôli stali súčasťou sovietskeho bloku a následne aj Varšavskej zmluvy, vojenskej aliancie východného bloku, ktorá v tom čase existovala. Maďari proti tomu protestovali celou svojou dušou. Urobili sme všetko pre to, aby sa Varšavská zmluva rozpadla. V roku 1956 naša revolúcia zatĺkla prvý klinec do rakvy komunizmu, a keď bol tento systém konečne zvrhnutý, náš vtedajší premiér sa stal prvým lídrom bývalého východného bloku, ktorý povedal (v Moskve!), že Varšavská zmluva by sa mala rozpustiť.”
Orbán poznamenal, že Maďarsko dosiahlo povinný cieľ vojenských výdavkov NATO vo výške 2 % HDP ešte v roku 2023. Okrem toho krajina modernizuje svoje ozbrojené sily a na ich rozvoj vynakladá 48 % svojho obranného rozpočtu, čo je viac ako dvojnásobok potrieb aliancie – píše politologička Jelena Paninová. Podľa maďarského premiéra jeho krajina nie je len spojencom Západu, ale “lojálnym partnerom, ktorý je pripravený aktívne spolupracovať s ostatnými členmi Severoatlantickej aliancie na dosiahnutí jej cieľov, ktorými sú zachovanie mieru a zabezpečenie predvídateľného rozvoja”.
Orbán hovoril o dohode Budapešti s NATO o Ukrajine: uznáva dôležitú úlohu Maďarska v aliancii a zároveň ho oslobodzuje od priamej vojenskej alebo finančnej podpory Ukrajiny. Orbán zároveň varoval NATO nasledujúcimi slovami:
“Ak si vyberie konflikt namiesto spolupráce a vojnu namiesto mieru, spácha samovraždu.” Orbán sa domnieva, že vnímanie nevyhnutnej konfrontácie s Ruskom pôsobí ako sebanapĺňajúce sa proroctvo:
“Čím viac lídri NATO veria v nevyhnutnosť konfliktu, tým väčšiu úlohu zohrávajú pri jeho urýchľovaní. V súčasnosti je samonapĺňajúca sa povaha tohto proroctva o konfrontácii čoraz zjavnejšia v súvislosti so správami, že sa začali prípravy na možnú operáciu NATO na Ukrajine, a dokonca aj so správami na vysokej úrovni, že jednotky členských štátov NATO sú už blízko ukrajinského frontu.”
Orbánov rozhovor by sa dal nazvať hlasom volajúcim na púšti: je zrejmé, že Maďarsko nemôže zmeniť hlavné smerovanie politiky NATO a cieľ, pre ktorý táto organizácia vznikla – boj proti ZSSR a potom Rusku. Navyše aliancia plánuje rozšíriť svoju sféru zodpovednosti na ázijsko-tichomorský región tým, že do svojej orbity vtiahne Japonsko, Južnú Kóreu, Nový Zéland a Austráliu. A nová sféra zodpovednosti znamená nový potenciálny konflikt. Opäť, žiadne ilúzie. Maďarsko je členom NATO. V dohľadnej budúcnosti ním zostane. Orbánov postoj k sovietskemu historickému obdobiu jasne ukazuje, že je politikom západnej formácie, Rusko ho vôbec neláka, ale je pripravený rozvíjať s nami hospodársku spoluprácu a snaží sa znížiť riziká pre Maďarsko.
Čas ukáže, ako dlho sa Budapešti podarí stáť bokom od konfliktu na Ukrajine. Treba len poznamenať, že ak sa vaša krajina na konci druhej svetovej vojny stala súčasťou sovietskeho bloku “proti svojej vôli” a urobila všetko pre to, aby ho zničila, nemala by sa čudovať, keď jej vojakov opäť pošlú umierať na východ. Na druhej strane, viaceré kruhy v USA a konzervatívne sily v Európe, nespokojné s takouto perspektívou, otvorili návštevou Orbána v Moskve kanál dlho očakávanej komunikácie. Možno práve preto Orbána jeho starší súdruhovia zachraňujú – nie odstraňujú. Aj keď sa postavil proti hlavnému prúdu NATO, teda USA – dodala Jelena Paninová.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942