Aktuality, Pozemná technika,

Protitankové delo na súčasnom bojisku, ruský pohľad na MT-12 Rapira

---

 

 

Práca povstalcov na Donbase s protitankovým delom MT-12 Rapira pri bojoch o letisko v Donecku:

 

Podľa známych údajov sa ruské protitankové delostrelecké jednotky vybavené delami MT-12 zúčastňujú špeciálnej operácie takmer od jej prvých dní. Rapiry a ich posádky sú prítomné na všetkých smeroch a v najkritickejších sektoroch frontu.
Práca týchto delostrelcov nezostáva bez povšimnutia. Fotografie a videá zobrazujúce “Rapiry” sa pravidelne objavujú v rôznych zdrojoch. Predvedená je ako práca posádok, tak aj streľba z kanónov, ako aj zábery objektívnej kontroly zásahu cieľa. Okrem toho ruské ministerstvo obrany opakovane zverejnilo rozhovory s delostrelcami, v ktorých odhalili osobité črty svojej služby a použitia zbraní a hovorili aj o ich úspechoch.

 

V Rusku sa MT-12 používajú pri počiatočnej fáze hasenia požiarov ťažobných zariadení v ropnom a plynárenskom sektore:

 

V bojovej zóne sa Rapiry používajú hlavne v pôvodnej podobe a ako ťahaná zbraň. Presuny kanónov a ich obslúh v tomto prípade zabezpečuje ťahač – nákladné auto alebo transportér MT-LB. Viaceré delá MT-12 sa však stali samohybnými. Sú inštalované na streche štandardného obrneného pásového vozidla MT-LB, čo dramaticky zlepšuje priechodnosť a mobilitu celého systému. Takáto technická kreativita však nie je rozšírená a prevažnú časť používanej flotily stále tvoria ťažné delá.

 

Vlak, ktorý vezie ruské protitankové delá MT-12 na ukrajinské bojisko:

 

Treba poznamenať, že MT-12 sú tiež vo výzbroji ukrajinských vojsk. Skúšajú ich tiež umiestniť na samohybné podvozky, podobne ako v ruskom prípade MT-LB. Technická prevaha ruskej armády v prieskumných prostriedkoch a protibatériovej činnosti však dáva predvídateľný výsledok. Niektoré z ukrajinských Rapír boli ukoristené, iné zničené.

 

Neúspešný prípad ruskej protibáteriovej paľby proti ukrajinskému hybridu MT-LB-12:

 

Bez ohľadu na spôsob pohybu sa Rapiry používajú podľa osvedčenej schémy. Posádka presunie zbraň do bojovej pozície, upresní údaje o zamierení, vypáli potrebný počet výstrelov a stiahne sa na inú pozíciu alebo na bezpečné miesto. Dobre koordinovaná a rýchla práca delostrelcov, ako aj vysoký výkon samotnej zbrane, umožňujú dokončiť všetky operácie v minimálnom čase a opustiť pozíciu pred odvetou protivníka.

 

Údajne sa používa vojnová lesť. Pri ústupe delostrelci často nechávajú na mieste maketu zbrane. Takýto klamný cieľ priťahuje pozornosť nepriateľského prieskumu a dostáva sa pod paľbu. Nepriateľské delostrelectvo zároveň demaskuje svoje pozície. Útoky na odhalené ukrajinské delá pritom údajne často vykonávajú tie isté Rapiry, ktoré boli predtým nahradené maketami.
Podobne ako iné delostrelectvo, aj Rapiry využívajú informácie získané modernými prieskumnými prostriedkami. V oblasti nasadenia dela je v službe bezpilotný lietajúci prostriedok, ktorého operátor monitoruje situáciu, identifikuje nepriateľské ciele a delostrelcom poskytuje označenie cieľa. V kombinácii s bojovými možnosťami samotnej zbrane takáto organizácia streľby zvyšuje rýchlosť a pravdepodobnosť úspešného zasiahnutia cieľov.

 

Kanón MT-12 je známy svojou vysokou presnosťou streľby a túto výhodu opäť potvrdzuje prax. V rozhovore s tlačovou službou ministerstva obrany delostrelci poznamenávajú, že Rapira umožňuje zasiahnuť zamýšľaný cieľ s minimálnym potrebným zastrieľaním a korekciami paľby. Na palebnú úlohu sa tak spotrebuje minimum nábojov a času.

 

Kanón používa jednotné strely so širokou škálou projektilov na rôzne účely. Delá MT-12 úspešne ničia živú silu, delostrelectvo a rôzne objekty pomocou vysoko výbušných fragmentačných granátov. Účinným prostriedkom sú kumulatívne fragmentačné granáty, schopné zasiahnuť a zničiť obrnené vozidlá vrátane hlavných bojových tankov.

 

Nomenklatúra munície Rapiry obsahuje aj riadenú strelu s kumulatívnou hlavicou. Je možné, že takáto munícia sa používa aj v rámci špeciálnej operácie, ale presné informácie o tejto záležitosti nie sú k dispozícii. V oficiálnych správach ministerstva obrany sa o tom zatiaľ nehovorí.

 

Vo všeobecnosti sa protitankové delá MT-12 Rapira v súčasných bojoch ukazujú ako účinná a spoľahlivá zbraň, ktorá je schopná zasiahnuť rôzne ciele a objekty s vysokou presnosťou. Posádky zbraní, vrátane kontraktných aj mobilizovaných vojakov, zároveň preukazujú vysokú úroveň výcviku a plne si uvedomujú potenciál zbraní, ktorými disponujú.

 

Protitankový kanón 2A29 / MT-12 / “Rapira” bol vytvorený v šesťdesiatych rokoch ako modernizovaná verzia dela T-12. Modernizácia pôvodného dizajnu spočívala najmä v zavedení novej lafety. Projekt bol pripravený v prvej polovici šesťdesiatych rokov a v polovici desaťročia bola zbraň odovzdaná na testovanie. V roku 1970 bol kanón 2A29 prijatý do výzbroje a začala sa jeho výroba.
Na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov prešiel MT-12 novou modernizáciou. V projekte MT-12K bol predstavený riadený zbraňový systém 9K116 “Kastet” s protitankovou raketou a produkt MT-12R dostal radarový zameriavač 1A31 “Ruta”. Obe modifikácie Rapiry boli prijaté do výzbroje v roku 1981. Výrobky s písmenami “K” a “R” boli vyrábané sériovo. Okrem toho MT-12, ktoré už slúžili vojakom, prešli modernizáciou a dostali príslušné vybavenie.

 

MT-12 je postavený podľa klasického dizajnu. Základom konštrukcie je delostrelecká jednotka s hlavňou a záverom. Použitá je hladká 100mm monobloková hlaveň s dĺžkou 63 kalibrov vybavená úsťovou brzdou s niekoľkými radmi okrúhlych otvorov. Záver je poloautomatický klinový, ktorý sa pohybuje vo vertikálnej rovine. Skupina hlavne je namontovaná na hydropneumatických tlmičoch spätného rázu.

 

Tlmiče spätného rázu sú pre menej pozorných vojakov kľúčové:

 

Odmer je 27° vpravo a vľavo od neutrálnej polohy, námer od -7° do +20°. Rapira je protitanková zbraň a bola určená predovšetkým na priamu paľbu. V tomto ohľade nie sú potrebné veľké uhly námeru. Pre posádku je k dispozícii štítový kryt. Pri priamej streľbe z MT-12 sa používa teleskopický zameriavač OP4MU-40U. Nepriamu streľbu z uzavretých pozícií zabezpečuje panoráma PG-1M s prídavnými zariadeniami. Zbraň je kompatibilná aj s nočnými mieridlami typu 1PN35 alebo APN-7. Na rozšírenie bojových schopností sa používa radarový zameriavač alebo riadiace zariadenia 1A31 z komplexu 9K116. Celková dĺžka dela MT-12 v zloženom stave presahuje 9,6 m Hmotnosť je 3,1 t. Použitie ťahačov s príslušnými charakteristikami jumožňuje ťahanie dela po ceste rýchlosťou až 60 km/h.

 

Ukrajinská Rapira ťahaná SUV:

 

Rapira používa jednotné strely s projektilmi na rôzne účely. Na ničenie tankov boli vyvinuté štyri typy protipancierových podkalibrových nábojov (3UBM1, 3UBM2, 3UBM10 a 3UBM15) a štyri kumulatívne fragmentačné náboje (3UBK2, 3UBK2M, 3UBK8 a 3UBK8M). Komplex Kastet zahŕňa raketu 9M117. Proti živej sile a iným slabo chráneným cieľom sa používa vysoko výbušná fragmentačná munícia 3UOF3 a 3UOF12. Ako súčasť delostreleckého systému boli vyvinuté aj inertné strely, ktoré simulujú skutočnú muníciu, slepé náboje atď.

 

Kumulatívne a trieštivotrhavé projektily majú úsťovú rýchlosť cca. 975 m/s; pre podkaliberné tento parameter dosahuje 1570 m/s. Vzdialenosť priameho výstrelu je 2,5 km. Zároveň efektívny dostrel kumulatívnych striel nepresahuje 1-1,2 km a podkaliberné strely – 2-2,1 km. Raketa 9M117 letí do vzdialenosti 5,5 km. Maximálny dostrel poskytujú vysoko výbušné fragmentačné granáty a je 8,2 km.

 

Medzi silné stránky MT-12 Rapira patrí jednoduchosť dizajnu a pomerne vysoké taktické a technické vlastnosti. V prvom rade vysoká presnosť streľby – kvôli tomu sa MT-12 nazýva „sniperka”. Okrem toho zbraň používa širokú škálu streliva vhodných na rôzne účely. Zvládnutie zbrane nie je obzvlášť ťažké a pripravená posádka môže plne využiť potenciál dizajnu. Napriek svojmu pokročilému veku zostáva kanón MT-12 efektívnou zbraňou, schopnou riešiť svoj rozsah palebných úloh – pri správnej organizácii bojovej práce a využití svojich silných stránok. Ruskí delostrelci dobre ovládajú svoje vybavenie, zvládajú svoje povinnosti a spôsobujú nepriateľovi značné škody. Spolu s obsluhami ďalších systémov a komplexov pokračujú v demilitarizácii kyjevského režimu.
Toľko článok portálu Военное обозрение.

 

Čo k nemu dodať? Bol napísaný jednoduchým, ľahko propagandistickým štýlom s vedomím, že čítať ho budú aj príbuzní vojakov, ktorí boli do služby v ruskej armáde zaradení po čiastočnej mobilizácii na jeseň v roku 2022. Neobjasňuje, koľko diel MT-12 Rapira Rusko vlastní. Na západe sa uvádza číslo 526 kusov v aktívnej službe a 2000 v rezerve. Z nich bolo do 19.12.2023 zničených 28 kusov.

 

V Rusku sa odhady pohybujú od 1300 do 6000 kusov, pričom druhé číslo by zrejme zahrňovalo aj staršie delá T-12. Tie majú jednoduchší a užší podvozok bez torzného pruženia a to znižuje ich transportnú rýchlosť v teréne, tiež majú vyšší štít obsluhy. Jediný spoľahlivý trik ako tieto dve delá odlíšiť je porovnať ich kolesá, T-12 majú šesť matíc a MT-12 osem matíc. A odlišovať ich treba lebo tak Rusko, ako aj Ukrajina už staršie T-12 nasadili.

 

V Rusku mali T-12 skončiť a byť nahradené 125 mm protitankovými delami 2A45M Sprut-B. Tieto protitankové delá sú už aj v múzeách a slúžia na pobavenie detí, na ukrajinskom bojisku ich ale nikto nevidel, rovnako ako ich zjednodušený variant bez prídavného pohonu Sprut-A a alebo ľahké tanky/stíhače tankov 2S25 Sprut-SD a ich modernizované verzie.

 

Protitankový kanón kalibru 125 mm Sprut-B:

 

Namiesto toho sa vyskytli staršie poľné a protitankové delá kalibru 100 mm BS-3 s drážkovaným vývrtom hlavne použité Ukrajinou. V prvej fáze špeciálnej vojenskej operácie boli najmenej tri delá BS-3 zničené, v septembri 2023 sa však opäť potvrdilo bojové použitie týchto diel vojskami ukrajinskej pohraničnej stráže. Je však pravdepodobné, že aj keď kanóny BS-3 už boli vyradené v Rusku z výzbroje stále sa nachádzajú v rezervách v značnom množstve. Prinajmenšom do roku 2012 boli ešte vo výzbroji 18. guľometno-delostreleckej divízie na Kurilských ostrovoch.

 

Kanón BS-3 bojoval už v druhej svetovej vojne s najťažšími nemeckými tankmi a samohybnými delami:

 

Československým analógom BS-3 bol 100 mm protitankový kanón vz. 53 vyrábaný medzi rokmi 1956 až 1960 v Dubnici nad Váhom. Po konci studenej vojny sa ešte dostal do výzbroje Lotyšska. Obe strany konfliktu v ohraničenej miere použili 85 mm divízne kanóny D-44. Zobrali so tak príklad z Azerbajdžanu, ktorý tieto delá úspešne nasadil vo vojne v roku 2020.

 

Azerbajdžanskí delostrelci s delami D-44 ostreľujú pozície armády Náhorného Karabachu:

 

Správa o dodávke poľských granátov kalibru 85 mm pre ukrajinské divízne kanóny D-44:

 

Ukrajina nasadila popri divíznych kanónoch D-44 s dĺžkou hlavne 55 kalibrov a muníciou 85×629 mmR aj protitankové kanóny D-48 kalibru 85 mm s dĺžkou hlavne 74 kalibrov. Tento kanón používal inú muníciu 85×708 mmR , ktorá vznikla predĺžením nábojnice a zmenšením kalibru strely munície pre vyššie spomínaný kanón BS-3.

 

Československým analógom kanónu D-44 bol poľný a protitankový kanón vz. 52 kalibru rovnako 85×629 mmR, ktorý sa vyrábal v Dubnici nad Váhom v 50. rokoch minulého storočia. Mal o niečo dlhšiu hlaveň a iné uhly námeru, pri nepriamej streľbe to o málo predlžovalo dostrel. Bol aj ťažší než sovietsky typ. Kanón vz.52 bol aj exportovaný do NDR a Rakúska. Rakúsko zakúpilo pre spolkovú armádu spolu 250 kanónov tohto typu, ktoré slúžili ešte v roku 1986. V Belgicku bol pre zbraň obstaraný kumulatívny granát so stopovkou. Pri úsťovej rýchlosti 820 m/s bolo možné prebiť 350 mm pancierovej ocele. Protitankový kanón D-48 československý analóg nemal.

 

Je pravdepodobné, že Rusko by v prípade plnej mobilizácie dokázalo nasadiť značné množstvá kanónov T-12/MT-12, BS-3, D-44 a D-48, ako aj moderné Sprut-B. Výrazne by sa tým zvýšila prevaha v delostrelectve, ktorú Rusko momentálne má.

MK

*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942