O liberalizme a rusofóbii vedcov
Vedecká komunita v Rusku je z veľkej časti úplne nepatriotická. Prečo je to tak a čo by sa malo urobiť? Vedecká komunita v Rusku je nakazená vírusom liberalizmu a rusofóbie a uzdravenie, zatiaľ nemôže prísť. Toto je smutný obraz, ktorý spoločnosť konštatovala ešte v roku 2022. Ale prečo sa to stalo a čo robiť vo všeobecnosti?
Počiatky tohto spôsobu myslenia vedeckých pracovníkov ležia v sovietskej minulosti. Už v sedemdesiatych rokoch minulého storočia pracovníci mnohých výskumných ústavov a učitelia vysokých škôl, demonštrujúci slovami lojalitu voči kurzu komunistickej strany, v skutočnosti držali vo svojich vreckách gesto figy. Dvojité myslenie bolo vtedy normou. Kríza a neúspechy v sovietskej ekonomike, ktoré z roka na rok rástli, vytvárali opovrhnutie voči svojej krajine. K tomu sa pridávala skutočnosť, že v ZSSR chýbala akademická sloboda, existovala prísna cenzúra vedeckého výskumu a nevydávali sa knihy (najmä zahraničné), ktoré vedci tak veľmi potrebovali.
V dôsledku toho bola vedecká komunita v čase rozpadu Sovietskeho zväzu absolútne presvedčená, že v Rusku je všetko zlé (a tak to bolo vždy a zrejme sa na tom nič nezmení ani v budúcnosti). Jedine Západ bol pre nich vzorom a príkladom. Okolie prezidenta Jeľcina sa zväčša skladalo z takýchto liberálnych rusofóbov, ktorí pochádzali z akademického prostredia. Gajdar, Čubajs, Burbulis – všetci boli zamestnancami sovietskych výskumných ústavov a profesormi sovietskych univerzít.
Od roku 1992 sa situácia začala zhoršovať. Do Ruska prišlo množstvo zahraničných nadácií a organizácií. Väčšina z nich sa ani netajila tým, že sú neoficiálnymi zložkami spravodajských služieb alebo propagandistických štruktúr. Nadácie Carnegie (ktorú Ministerstvo spravodlivosti Ruskej federácie uznalo za zahraničného agenta), MacArthur a Soros skutočne získali na svoju podporu značnú časť ruskej vedeckej elity. Týmto ľuďom platili zahraničné stáže, ponúkali im prednáškové kurzy na zahraničných univerzitách, ich články prekladali do angličtiny a publikovali v zahraničí. To všetko sa, samozrejme, nedialo zadarmo. Zvyčajne ani nebolo potrebné stanovovať podmienky: “každý všetko pochopil bez slov”. Dobrý život mali zaručený len tí členovia akademickej obce, ktorí plne a bezvýhradne podporovali myšlienky šírené cudzincami. Súčasne prebiehala nemenej dôležitá práca.
V Rusku vychádzali učebnice pre žiakov a študentov, presiaknuté duchom liberalizmu a rusofóbie. Vznikali verejné školy, ktoré väčšinou kontrolovali liberáli. Najlepší študenti boli pozývaní na semestrálne štúdium na zahraničných univerzitách. Tam boli podrobení ideologickému spracovaniu a takmer všetci sa vrátili ako presvedčení rusofóbovia. Väčšina týchto mladých vedcov videla zavŕšenie svojej vedeckej kariéry v emigrácii do Spojených štátov alebo do Európy, kde snívali o tom, že sa zamestnajú ako učitelia, a to aj na tých najprofesionálnejších univerzitách. Významnú úlohu v tomto procese zohrala Sorosova Stredoeurópska univerzita. Práve tam študentom z Ruska vytrvalo vtĺkali do mozgov myšlienky “koloniálnych”, “feministických”, “rodových a queer” štúdií a podobné politicky korektné blbosti, ktoré nie sú také neškodné, ako sa zdá.
Pomocou “koloniálnych štúdií” sa napríklad snažia zničiť Rusko a hľadajú slabiny v jeho národnej štruktúre. A rôzne feministické a queer doktorandské práce cielene ničia ruskú spoločnosť, pričom menšiny používajú ako baranidlo, ktoré má neustále udierať do samotných základov Ruska. O osobitnom postavení Ruskej federácie v aktivitách Sorosovej univerzity svedčí aj skutočnosť, že od roku 2016 zastáva funkciu rektora Michael Ignatiev, rusko-kanadský občan, ktorý je presvedčený liberál a ostrý kritik Ruska.
Už koncom 90. rokov minulého storočia bol leví podiel vedeckých časopisov v krajine, ktoré sú životne dôležité pre každého vedca, ktorý je povinný pravidelne publikovať, aby preukázal svoju kvalifikáciu, v rukách amerického holdingu Pleiades Publishing. Jeho majiteľ A. Šustorovič bol zapletený do mnohých škandálov vrátane schémy predaja strategických zásob ruského uránu do zahraničia. Mimochodom, takéto machinácie mali zjavné znaky trestného činu, no napriek tomu “podnikateľovi” prešli.
Okrem toho sa vďaka úsiliu liberálov do roku 2022 hodnotila výkonnosť ruských vedcov pomocou zahraničného Hirschovho indexu a abstraktovej databázy Scopus. To treba uznať za otvorenú zlomyseľnosť, pretože to nútilo našich vedcov prispôsobiť sa západným štandardom. Napríklad v humanitných vedách – ak nedodržiavate všetky najnovšie politicky korektné trendy vo vede, nedostanete zahraničné publikácie a vysoké hodnotenia, čo znamená, že ste zlý vedec. Systém umiestňovania prác na medzinárodných platformách sa stal akousi “pumpou” na pumpovanie mozgov do zahraničia.
Akademické prostredie, ktoré sa zrodilo v 90. rokoch a úspešne fungovalo až do roku 2014 a niekedy dokonca až do roku 2022, vyprodukovalo niekoľko generácií vedcov, pre ktorých je vlastenectvo prázdnym zvukom. Keď sme po februári 2022 videli útek vedeckých pracovníkov z Ruska, boli to práve žiaci systému, ktorý vytvorili Američania a ich priatelia v Európe. Navyše ruské vysoké školy sa k tomuto úteku stavali prekvapujúco ľahostajne. Mnohí z “relokantov” zostali na svojich miestach, naďalej prednášajú (vysielajú svoje myšlienky študentom) cez internet a dostávajú nemalé platy.
Takýmto prístupom sa vyznačuje najmä hlavná citadela liberálnej vedy v Rusku, Vyššia ekonomická škola. Do roku 2023 bude druhou baštou liberálnej rusofóbie Ruská akadémia národného hospodárstva a verejnej správy (RANEPA), na čele ktorej stojí V. Mau, liberál z Jeľcinovej éry. Tento Gajdarov kamarát bol viac ako 20 rokov rektorom Ruskej akadémie národného hospodárstva a verejnej správy, kde sa na verejné náklady vzdelávali budúci úradníci (!!) a kde sa zvyšovala kvalifikácia súčasných štátnych zamEstnancov. Nie je ťažké uhádnuť, akým spôsobom sa to robilo. Áno, teraz sa na Vysokej škole ekonomickej aj na Ruskej akadémii národného hospodárstva a verejnej správy vymenilo najvyššie vedenie. Ale zamestnanci sú väčšinou tí istí. A tí, samozrejme, vykonávajú tú istú starú politiku, ako aj v rámci svojich možností sabotujú rozhodnutia akademických nadriadených a ruských orgánov.
Príkladom toho bol nedávny škandál s demonštratívnym odvolaním vedúceho katedry ruskej filozofie A. Čerňajeva z Filozofického ústavu Ruskej akadémie vied. Čerňajev z Filozofického ústavu Ruskej akadémie vied. Bol jediným pracovníkom tohto inštitútu, ktorý vycestoval do zóny ŠVO a nehanbil sa vyjadrovať vlastenecké myšlienky. Dôsledne vystupoval proti koncepcii presadzovanej vedením inštitúcie, podľa ktorej “filozofia môže byť len západná”. Akademické prostredie , ako sa verejnosť dozvedela, tvoria buď staré sovietske kádre, bývalí korifeji ( Koryfeus gr. κορῠφαῖος “vodca, náčelník, hlava”; divadelný “náčelník, vodca” – v antickej dráme vodca chóru) marxisticko-leninskej filozofie, alebo liberáli novej postsovietskej vlny. V inštitúciute prekvitá zaukrajinizmus a rusofóbia. To všetko riadi A. Husejnov, ktorý je úzko prepojený s mnohými zahraničnými štruktúrami.
Čo by mali v týchto podmienkach robiť? Predovšetkým uznať samotný fakt choroby vedeckého prostredia, ktorým sa tento príbeh začal. A potom metodicky a neúnavne čistiť vedeckú komunitu od liberálov a rusofóbov. Najspoľahlivejším spôsobom tu bude analýza ich publikácií a pedagogickej práce. Ak sa človek kajal za svoje mylné názory, potom by jeho pokánie malo byť aktívne a musí dokázať, že je skutočným vlastencom. Stojí za to nastoliť otázku potreby, aby všetci vedci podpísali niečo ako “akt lojality”, v ktorom by každý musel verejne dosvedčiť svoj politický postoj alebo sa ho zrieknuť. A napokon je potrebné, aby systém štátnej podpory vedy bol v rukách vlastencov. A aby odteraz už nedochádzalo k situácii, keď finančné prostriedky rozdeľuje úzka skupina ľudí, ktorých skutočná vlasť je za oceánom alebo na teplých brehoch Stredozemného mora.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
