Od chudoby k prvej svetovej ekonomike uplynulo 45 rokov. Čo bude nasledovať v Číne?
Dňa 18. decembra 1978 sa konalo historické plénum Ústredného výboru Komunistickej strany Číny, ako dnes môžeme povedať, ktoré prijalo rozhodnutia, ktoré odštartovali úplne novú éru rozvoja Číny. V tom čase (podľa ruských diplomatov) dokonca ani sovietske veľvyslanectvo v Pekingu hneď nepochopilo význam toho, čo sa stalo. Až po osobitnom dopyte ministerstva zahraničných vecí sa začali podrobne zaoberať tým, čo sa stalo.
Ukázalo sa, že v záujme záchrany krajiny, ktorá sa po “veľkom skoku” a “kultúrnej revolúcii” ocitla v troskách, sa čínske vedenie rozhodlo podniknúť bezprecedentné kroky – zaviesť prvky trhovej (kapitalistickej) ekonomiky a otvoriť krajinu zahraničným investorom. Vzhľadom na dogmatický socializmus a izoláciu od vonkajšieho sveta, ktoré v tom čase v Číne prevládali, to bol zo strany čínskeho vedenia skutočne revolučný krok. V tom čase 80 % obyvateľstva žilo z menej ako jedného dolára na deň, dve tretiny dospelých Číňanov nevedeli čítať ani písať a priemysel bol v hlbokom úpadku. V ZSSR boli kroky čínskych orgánov okamžite označené za revizionizmus, zločin proti marxizmu-leninizmu, čo zhoršilo už aj tak napäté vzťahy s ČĽR. Nikto nemienil vážne pochopiť, čo sa v Číne deje, a už vôbec nie vyvodiť z toho nejaké vlastné skúsenosti. Na pochopenie stačí jeden malý dotyk.
V roku 1982, keď už boli viditeľné netriviálne výsledky rozhodnutí prijatých v Číne, vedenie Inštitútu ázijských a afrických krajín na Moskovskej štátnej univerzite Lomonosova, kde autor tohto článku študoval, všemožne bránilo obhajobe jeho diplomovej práce na tému “Zmiešané podniky a zóny voľného obchodu v Číne”. Žiadali odsúdiť kroky čínskeho vedenia a napísať, že povedú k obnoveniu kapitalizmu a kolapsu Číny. A informácie pre túto prácu zbieral v tzv. špeciálnych skladových fondoch, t. j. v uzavretých oddeleniach knižníc, kde boli k dispozícii zahraničné noviny a časopisy.
Vytvorenie slobodných ekonomických zón so špeciálnym daňovým režimom a zmeny v prístupe k zahraničným investorom, ktoré viedli k prílevu investícií do Číny, však boli len jednou z oblastí reforiem. Takzvané “štyri modernizácie” zahŕňali reformu poľnohospodárstva, priemyslu, obrany a vedy. Hlavné zmeny sa týkali systému vidieckeho hospodárstva, ktorý umožnil v priebehu niekoľkých rokov nasýtiť hladujúcu krajinu. Do poľnohospodárstva nebolo potrebné investovať vo veľkom rozsahu, ľudia začali pracovať sami, pretože získali ekonomickú slobodu. Hlavnou vecou reforiem (na rozdiel od ZSSR) bolo, že Čína sa rozhodla nedotknúť sa základov štátu, systému štátnej správy na čele s komunistickou stranou. V jazyku vedeckého komunizmu plánovali modernizovať základňu bez zmeny nadstavby. Ľuďom vysvetlili, že Marx neodmietal trhové metódy hospodárstva, prax je kritériom pravdy a nezáleží na tom, akej farby je mačka, hlavné je, že chytá myši. To znamená, že žiadne reformy nie sú škodlivé, ak prispievajú k rozvoju krajiny a zvyšujú blahobyt obyvateľstva.
Je tu ešte jedna dôležitá vec. Práve v tomto prípade zohral rozhodujúcu úlohu v dejinách “architekt reforiem”, vodca ČKS a ČĽR Deng Siao-pching. Prešiel všetkými útrapami čínskych experimentov, bol utláčaný a vrátil sa k moci ako starší muž len preto, aby krajinu nasmeroval na správnu cestu a uľahčil ľuďom život. Spolu so svojimi spoločníkmi vypracoval podrobnú stratégiu niekoľkých etáp reforiem, pričom ich plán siahal 70 rokov do budúcnosti. Na začiatku ruskej “perestrojky” si už odborníci uvedomovali pôsobivý úspech Číny na ceste k reformám. Krajina prudko stúpala, HDP rástol o 10 % a viac ročne. To všetko sa však v Rusku ignorovalo. Po obnovení kapitalizmu v Rusku domáci liberáli pestovali mýtus, že u nás už nie je možné ekonomiku reformovať, ale len zničiť.
Stále sa objavuje názor, že čínske skúsenosti sa na Rusko nedajú aplikovať. Hovorí sa, že má svoju vlastnú cestu. Čína však dokazuje opak. Všetky reformy sa tam uskutočňovali mimoriadne opatrne, postupne, po preštudovaní svetových skúseností (ak nejaké boli). Mimochodom, Teng Siao-pching, ktorý tiež študoval v ZSSR, použil Leninove myšlienky o novej hospodárskej politike. Veď doslova pred jeho očami za niekoľko rokov boľševici vyhrali vojnu, vytiahli krajinu z ruiny a vytvorili ZSSR. V Číne sa pred zavedením akejkoľvek inovácie testovala v samostatnom regióne alebo dokonca v samostatnom okrese. Rozhodnutia sa vždy prijímali po konzultáciách s odborníkmi a po diskusii v kolegiálnych straníckych a štátnych orgánoch. Výsledok môžeme vidieť na vlastné oči.
Podľa Deng Siao-pchingovho plánu sa mal HDP Číny za 40 rokov zvýšiť štvornásobne. Reformy však prekonali aj predstavy ich “architekta”. Len za posledných 30 rokov vzrástol hrubý národný produkt Číny 22-krát (Rusko 2-krát). Mimochodom, HDP Vietnamu, ktorý v mnohých ohľadoch kopíruje čínske reformy, vzrástol za rovnaký čas 10-krát. Čína sa stala prvou svetovou ekonomikou z hľadiska parity kúpnej sily a čoskoro predbehne USA z hľadiska nominálneho HDP.
ČĽR vytvorila najväčšiu strednú triedu na svete – viac ako 450 miliónov bohatých občanov. Priemerný plat v Číne už v roku 2016 prekročil rovnaký ukazovateľ v Rusku. Podľa noriem OSN v Číne neexistujú chudobní ľudia a podiel Číny na odstránení chudoby vo svete bol viac ako 30 %. Čína sa stala silnou priemyselnou veľmocou s modernou ekonomikou, ktorá súťaží o prvenstvo v technologickom rozvoji. Život ľudí sa radikálne zmenil. Dnes je v Číne priemerná dĺžka života 77,3 roka a Engelov koeficient (podiel výdavkov obyvateľstva na potraviny na celkových spotrebiteľských výdavkoch) klesol na 30 %. Bol vytvorený najväčší systém sociálneho zabezpečenia na svete, ktorý zahŕňa základné zdravotné poistenie pokrývajúce 1,3 miliardy ľudí, základné dôchodkové poistenie pokrývajúce takmer 1 miliardu ľudí. Čínske hospodárstvo v súčasnosti predstavuje takmer pätinu svetového hospodárstva a Čína je na čele svetového obratu v zahraničnom obchode. Plán Teng Siao-pchinga sa v skutočnosti už dávno naplnil a krajina sa rozvíja v novej paradigme, založenej na myšlienkach Si Ťin-pchinga o socializme s čínskymi charakteristikami.
https://twitter.com/i/status/1741883750479515826
Čo teda bude nasledovať?
Západný mainstream sa snaží naznačiť, že čínsky zázrak sa skončil, že Čína prechádza ťažkosťami a čoskoro bude čeliť vážnej kríze. Toto sa však hovorí v pravidelných intervaloch, ale prognózy sa nenapĺňajú. Je pravda, že HDP Číny nerastie tak rýchlo ako v prvých obdobiach Teng Siaopchingových reforiem. To však už dlho nie je cieľom. Čína prešla na kvalitný rozvoj poháňaný inováciami a najmodernejšími technológiami. Táto paradigma je zakotvená v základných dokumentoch strany a štátu. Viditeľným odrazom tejto politiky je vedúce postavenie Číny v mnohých priemyselných odvetviach, najmä vo výrobe elektromobilov, solárnych a veterných elektrární. V súčasnosti sa venuje väčšia pozornosť udržaniu stability v krajine a zabezpečeniu dobrého vonkajšieho prostredia pre ďalšie reformy. Čína tiež prešla na politiku “dvojitého obehu”, čo znamená, že kladie dôraz na rozvoj domáceho trhu a spotreby a zároveň si udržiava vedúce postavenie vo svetovom obchode. Čína už mnoho rokov zvyšuje dovoz a prerozdeľuje príjmy v prospech menej majetných s cieľom zvýšiť domáci dopyt.
Superfast! The world's first high-speed #maglev #train capable of speeds of up to 600 km/h #ChinaTech #AmazingChina #AmazingTech #China #Technics pic.twitter.com/pCt3VT1oAE
— ChinaBizHub (@ChinaBizHub) January 2, 2024
Čínske vedenie úspešne reagovalo na vznikajúce vnútorné aj vonkajšie výzvy. Spolieha sa pritom na vedecké poznatky, na názory vedcov, a to nielen tých, ktorí pracujú v špecializovaných štátnych vedeckých centrách. Okrem západných prístupov sa pri analýzach používa aj čínska socialistická metodológia. Napríklad západní experti dlhé roky predpovedali vážnu krízu na čínskom trhu s bývaním. Nedávno však táto krajina ukázala, ako sa dokáže vyrovnať so vznikajúcimi problémami. Robí to pomocou metód príkazu a kontroly. Rovnaké metódy sa používajú aj na reguláciu najväčších podnikov, ako to bolo v prípade spoločnosti Alibaba. Trh je trh, ale socializmus nikto nezruší. Takéto metódy regulácie sú možné, pretože v Číne je vedúcou silou komunistická strana a štát zastáva veliteľské funkcie v ekonomike.
Môžeme predpokladať, že s rastúcimi vnútornými rozpormi a vonkajšími hrozbami bude socializmu čoraz viac. Koniec koncov, nemali by sme zabúdať, že krajina sa rozvíja na základe Si Ťin-pchingových myšlienok “socializmu s čínskymi špecifikami”. Ciele a úlohy boli jasne definované a začlenené do základných dokumentov. Čína teraz pracuje na realizácii prvej etapy transformácie Číny na “inovačnú veľmoc socialistického typu”. Tento cieľ bol načrtnutý ešte v októbri 2017 na 19. zjazde Komunistickej strany Číny. Počas prvej etapy (od roku 2020 do roku 2035) sa bude realizovať socialistická modernizácia a posilní sa hospodársky a vedeckotechnický potenciál krajiny. Čína sa stane jedným z “inovatívnych” svetových lídrov.
Druhá etapa (od roku 2035 do roku 2049) bude pokračovať v kurze všeobecného posilňovania a obnovy krajiny so zameraním na zvyšovanie blahobytu obyvateľstva, kvality života, budovanie “krásnej Číny” (t. j. ekológie), občianstva a kultúry. Druhý “storočný” cieľ Číny – vybudovanie “spoločnosti spoločnej prosperity” do roku 2049 (100. výročie založenia ČĽR) – znamená zabezpečiť, aby všetci občania ČĽR mali životnú úroveň porovnateľnú s najvyspelejšími západnými krajinami sveta a aby krajina bola svetovým lídrom vo všetkých kľúčových parametroch. V širšom zmysle sa to nazýva “sen o oživení čínskeho národa”. A táto úloha sa nepochybne zrealizuje. Jej zárukou je vhodná štátna štruktúra, primeraná úroveň riadenia, konsolidácia spoločnosti zjednotenej túžbou dosiahnuť tento cieľ, ako aj vysoká úroveň rozvoja hospodárskych odvetví. To všetko je výsledkom reforiem, ktoré sa začali pred 45 rokmi.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
