Ako sa postupne modeluje občianska vojna v USA?
Slabá vláda a ideologické rozpory v spoločnosti spolu s hromadením zbraní obyvateľstvom hrozia rozpadom krajiny Od polovice decembra má D. Trump náskok pred D. Bidenom vo všetkých siedmich “fialových” štátoch, ktoré sa tradične považujú za kľúčové. Jedenásť mesiacov pred prezidentskými voľbami to nie je kritické, ale trend pre demokratov je čoraz nepriaznivejší. Na tomto pozadí čoraz častejšie zaznieva v Amerike slovné spojenie “občianska vojna”.
A skutočne existujú predpoklady na rázne riešenie neriešiteľných rozporov. Zámorská “továreň na sny” sa už zaoberá predstavami o budúcom rozpade USA. Na jar 2024 sa do kín dostane film s hollywoodskou hviezdou Kirsten Dunstovou. Režisér – Alex Garland, známy apokalyptickými filmami ako “28 dní neskôr” a “Scorcher”. Trailer budúceho trháku o vojne amerických občanov si už pozreli milióny divákov na celom svete. Podľa scenára sa občianska vojna týka niekoľkých zväzov – Texasu a Kalifornie, ako aj Floridy – bojujúcich proti federálnej vláde USA. V podstate ide o vizuálnu simuláciu veľkých prevratov v Amerike.
Ako ukazujú sociologické prieskumy, dnes sa viac ako 40 % Američanov obáva občianskej vojny v Spojených štátoch v horizonte najbližších desiatich rokov – na pozadí rýchleho zbrojenia obyvateľstva, rozkolu elít, nefunkčnosti Washingtonu a ďalších predpokladov balkanizácie krajiny. Bývalá guvernérka Aljašky a bývalá kandidátka na viceprezidentku Sarah Palinová už priamo vyhlásila, že priamej občianskej konfrontácii sa nedá vyhnúť. Zároveň predaj zbraní a munície v USA láme rekordy, hoci obyvatelia majú v rukách už viac ako 500 miliónov zbraní. Hojne sa nakupujú najmä náboje kalibru 5,56 mm. USA ročne vyrobia 15 miliárd nábojov rôzneho kalibru a 12 miliárd z nich sa predá civilnému obyvateľstvu. Keď pomoc súčasnému režimu na Ukrajine vo forme dodávok munície spôsobila Pentagónu ťažkosti, boli prijaté opatrenia na stiahnutie munície z trhu a vyzvanie ľudí, aby muníciu darovali.
Tento plán však stroskotal už začiatkom októbra, keď vypukla kríza na Blízkom východe. Naznačujú to sociologické dôkazy: 40 % mužov v USA priznáva, že vlastní zbraň; v prípade žien je to približne 25 %. Vo vidieckych oblastiach uviedlo vlastníctvo strelnej zbrane 47 % dospelých Američanov, zatiaľ čo v prímestských oblastiach je to 30 % a v mestských oblastiach 20 %. Najvyššiu mieru vlastníctva zbraní majú bieli Američania, a to 38 %. Pre porovnanie, medzi černochmi je to 24 %, medzi Hispáncami 20 % a medzi Ázijcami 10 %. V polovici jesene bolo americké ministerstvo obchodu nútené zaviesť 90-dňovú “pauzu” na vývoz strelných zbraní, munície a súvisiaceho príslušenstva s výnimkou krajín NATO, Izraela a Ukrajiny, pričom sa odvolávalo na obavy o “národnú bezpečnosť”.
Zastavenie takmer všetkého vývozu civilných zbraní a munície všetkým mimovládnym odberateľom zo strany Washingtonu spolu s vysloveným “nedostatkom munície pre Ukrajinu” postihlo USA dosť bizarným spôsobom. Začalo sa ešte väčšie, takmer panické nakupovanie zbraní a munície medzi obyvateľstvom, ktoré sa rozhodlo, že čoskoro vypukne svetová vojna. Jedno z najväčších amerických médií zaoberajúcich sa presadzovaním práva sa vyjadrilo:
“Je to ďalší príklad toho, ako Bidenova administratíva robí všetko pre to, aby podkopala celý zmysel druhého dodatku (ústavné právo občanov držať a nosiť zbrane). Samozrejme, nebolo by dobré sa pýtať, či za tým nie je niečo viac. Koniec koncov, Bidenova administratíva nie je imúnna voči využívaniu svojich “právomocí” na samoúčelné účely.”
Počas nedávneho pochodu na Washington sa do hlavného mesta USA dostalo viac ako stotisíc demonštrantov, ktorí usporiadali rozsiahle zhromaždenie na podporu Palestíny. Protestujúci obkľúčili Biely dom a dokonca sa pokúsili o útok, keď preliezli plot a hádzali kamene na agentov tajnej služby a bezpečnostné sily. Aj samotný plot bol pokrytý červenou farbou, ktorá obviňovala Bidena a jeho sprievod z podpory genocídy.
Vlaky a iné vozidlá sa naďalej vykoľajujú. Nehody sprevádzajú úniky nebezpečných chemikálií. Len v tomto roku sa počet takýchto “vykoľajení” a iných nemenej podivných rozsiahlych katastrof a nehôd na železniciach a iných cestách, ropovodoch atď. počíta na desiatky. (Takýchto udalostí je toľko a sú také pozoruhodné, že už len táto téma si zaslúži sériu publikácií). Podľa správy SPECIAL REPORT sa v USA každý deň vykoľajia približne 3 vlaky a v roku 2022 sa v USA stane viac ako 1 000 vykoľajení vlakov….. Od jesene sa za týmito skutočnosťami skrýva sabotáž a teroristický podtón.
A to aj v tých “geograficky najpokojnejších” regiónoch, ako je napríklad hranica medzi Spojenými štátmi a Kanadou. Jasným príkladom je výbuch auta koncom novembra na moste oddeľujúcom krajiny Severnej Ameriky pri Niagarských vodopádoch (na snímke). Zahynuli pri ňom dvaja ľudia a jeden príslušník pohraničnej stráže USA bol zranený. Tentoraz sa pred masmédiami nedalo utajiť, že na miesto činu prišiel protiteroristický tím FBI a auto bolo nastražené a vybuchlo priamo na kontrolnom stanovišti. Podľa denníka The Wall Street Journal do októbra 2023, teda od 30. septembra 2022, prešlo cez juhozápadnú hranicu Spojených štátov viac ako 2,4 milióna migrantov. A značná časť z nich podľa publikácie prekročila plot bez akéhokoľvek právneho dôvodu.
Presun migrantov z Latinskej Ameriky do severného Mexika a odtiaľ do Spojených štátov je už dlho veľkým biznisom a zdrojom príjmov pre miestnych obyvateľov a mafiu. Podľa štúdie OSN z roku 2021 len migranti z Guatemaly, Hondurasu a Salvádoru zaplatili prevádzačom viac ako 1,7 miliardy dolárov. Dôležitú úlohu tu zohrávajú organizované zločinecké skupiny zapojené do obchodu s drogami a iných nezákonných činností. Nielen mexické, ale aj venezuelské, ktoré za svoje “služby” účtujú migrantom až 5 000 USD na osobu. “Balík služieb” zahŕňa cestu autom z Ekvádoru, potom cestu loďou alebo lietadlom do Strednej Ameriky a odtiaľ do Spojených štátov.
Toto leto už migračná kríza viedla k skutočnému konfliktu medzi federálnou vládou USA a úradmi v Texase. Dôvod: Hispánci a ďalší nelegálni prisťahovalci búrajú hranice a Biely dom nemá politickú vôľu tomu zabrániť. V dôsledku toho sa iniciatívy musia chopiť jednotlivé štáty. Texas od minulého roka spustil vojenskú operáciu v pohraničných oblastiach s využitím jednotiek Národnej gardy, obrnených vozidiel M113, vrtuľníkov a bezpilotných lietadiel. Štát sa snaží obnoviť výstavbu takzvaného “Trumpovho múru”, ktorý nikdy nebol dokončený. Tejto činnosti však teraz bráni americká pohraničná služba, pričom bezpečnostné zložky na príkaz z Washingtonu demontovali ploty, aby do krajiny vpustili nelegálnych migrantov. V máji počet migrantov, ktorí prekročili hranice, presiahol 200 000. Texaská národná garda sa tomu snaží zabrániť tým, že stavia nové ploty a snaží sa chytiť nelegálnych migrantov skôr, ako sa dostanú do rúk pohraničnej stráže.
Podľa analytikov môže táto konfrontácia dospieť do horúcej fázy a priameho stretu medzi federálnymi a texaskými orgánmi činnými v trestnom konaní. Otvorený konflikt Texasu s vládou vo Washingtone zvyšuje secesionistické nálady. Kongres štátu už zvažuje návrh zákona o usporiadaní referenda o odtrhnutí od Spojených štátov. Týmto tempom môže Texas využiť prvú vhodnú chvíľu na vyhlásenie secesie a stať sa prvou lastovičkou budúcej ozbrojenej konfrontácie vo vnútri USA, pretože myšlienky “národného rozvodu” rýchlo získavajú na popularite. Systémová kríza v Amerike núti považovať takýto scenár za veľmi možnú “čiernu labuť”. To všetko sa deje pred 250. výročím vzniku Spojených štátov a prezidentskými voľbami.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
