.
Aktuality, História,

Prečo toľko Židov odsudzuje izraelskú vojnu v Gaze?

USA, 25. novembra 2023 (AM) – Ako vieme, “dvaja Židia – tri názory”. Izraelská operácia v Gaze prehĺbila rozpory medzi sionistami a obhajcami Izraela na jednej strane a náboženskými a sekulárnymi Židmi, ktorí odmietajú sionizmus a samotnú myšlienku samostatného štátu pre Židov, na strane druhej. Ešte viac Židov však kolíše niekde uprostred. Mnohí z nich dlhodobo kritizujú konanie Izraela, ale nespochybňujú jeho “právo na existenciu”.


 

 

Túto zvláštnu rétorickú formulku zaviedla izraelská vláda, aby čelila údajnej hrozbe fyzického vyhladenia izraelského obyvateľstva. Žiadny štát však po ňom nežiada. Dokonca aj Irán, azda najzásadnejší protivník Izraela, požaduje len vzdanie sa sionistickej ideológie, ktorá je základom jeho legalizovanej diskriminácie Palestínčanov. Medzi Stredozemným morom a riekou Jordán žije pod izraelskou kontrolou viac ako 14 miliónov ľudí: židovskí občania (7 miliónov), palestínski občania (2 milióny) a Palestínčania na územiach okupovaných Izraelom v roku 1967 (5 miliónov). Väčšina Židov na svete žije v liberálnych demokraciách.

 

 

 

Pre mnohých z nich je však tiež ťažké predstaviť si, že by Izrael mohol zmeniť svoju politickú štruktúru, ako to pred desaťročiami urobila Južná Afrika, ktorá priznala rovnaké práva všetkým svojim občanom vrátane tých, ktorí boli kedysi zaradení do “bantustanov”, akýchsi get, ktoré boli vytvorené na udržanie apartheidu. Mnohí pozorovatelia už dlho označujú Gazu za väzenie pod holým nebom. Brutalita útoku zo 7. októbra 2023 na juhu Izraela ukazuje, ako veľmi nenávisť podnecuje zúfalá situácia Palestínčanov v Gaze, ktorá je blokovaná zo všetkých strán. Izraelská akcia vyprovokovaná týmto útokom už mala za následok smrť tisícov ľudí, väčšinou žien a detí.

 

 

Na jedno z najhustejšie obývaných území na svete bolo za mesiac a pol zhodených viac ako 25 000 ton výbušnín – ekvivalent atómových bômb, ktoré zničili Hirošimu a Nagasaki v roku 1945. Tieto izraelské akcie vyvolali tisíce protestov po celom svete. Židia a organizácie židovskej občianskej spoločnosti sa na nich zúčastňujú nebývale aktívne.

 

Krátko po začatí izraelskej operácie proti Gaze stovky židovských demonštrantov, ktorí demonštrovali “Nie v našom mene”, zablokovali newyorskú stanicu Grand Central Station a žiadali okamžité prímerie. Týždeň predtým Židia zahalení do talesa (modlitebného rúcha) zorganizovali sedenie pred americkým Kongresom vo Washingtone. Vyzývali na ukončenie násilia, otvorili svoje modlitebné knižky a začali recitovať starodávne slová, ktoré Židom pomáhali v ťažkých časoch po celé generácie. Na úpätí Sochy slobody v New Yorku Židia rozvinuli transparenty s nápisom “Palestínčania musia byť slobodní”. Haredimovia (ultraortodoxní Židia), ktorí dlhodobo odmietajú sionizmus, sa tiež zúčastňujú na demonštráciách na podporu Palestínčanov.

 

 

Títo hlboko veriaci ľudia, pre ktorých zasľúbená krajina nie je len slovným spojením, považujú za svätokrádež, že sionistický štát špekuluje s náboženstvom a využíva Tóru ako nástroj na politiku a legitimizáciu záberov pôdy. Okrem toho považujú sionizmus za hlavnú príčinu krvavého konfliktu, ktorý postihol nevinných Židov a Palestínčanov. Izrael je postavený na ideológii sionizmu, čo je druh európskeho etnického nacionalizmu. Sionisti od začiatku pohŕdali tradičnými Židmi a judaizmom a snažili sa vytvoriť novú spoločnosť a nového človeka, vrátane neohrozeného židovského bojovníka. Úspech je istý: zmobilizovaná spoločnosť a impozantná high-tech armáda. Dôraz Izraela (a predtým sionistických osadníkov) na vojenskú silu je spôsobený tým, že Izrael je najnovším projektom osadníckeho kolonializmu. Kolonializmus sa vždy spoliehal na silu.

 

Pri zrode sionizmu na prelome 19. A 20. storočia nebola kolonizácia niečo odporné, ale v západnom svete sa považovala za normu. Jedna z najväčších izraelských bánk, Leumi, sa kedysi nazývala Židovský koloniálny fond. Dnes sú však Rodézia a Alžírsko minulosťou. Južná Afrika sa oslobodila od oficiáLneho Apartheidu. V Amerike a Oceánii si osadníci z Európy zabezpečili úspech svojich koloniálnych plánov tým, že už v 19. storočí prakticky vyhubili miestne obyvateľstvo. Izrael začal s masovými etnickými čistkami až v roku 1947, keď už protikoloniálne hnutie naberalo na sile. Izraelský historik Benny Morris bol jedným z prvých, ktorí zdokumentovali sionistické etnické čistky. Neskôr ľutoval, že sionisti nepostupovali tak ako bieli Američania, Argentínčania alebo Austrálčania, ktorí sa zbavili väčšiny miestneho obyvateľstva. Výsledkom je, ako už bolo povedané, že v súčasnosti žije na území kontrolovanom Izraelom približne rovnaký počet Palestínčanov a Židov, ale väčšina Palestínčanov je zbavená politických práv.

 

Pre mnohých Židov sú rozpory medzi ich judaizmom s dôrazom na pokoru, súcit a lásku a sionistickou ideológiou už dlho zjavné. Medzitým sa v Izraeli etabloval relatívne nový prúd judaizmu, národný judaizmus alebo po hebrejsky Dati Leumi. Kedysi pokojná organizácia založená vo Vilne v roku 1902 s cieľom zabezpečiť náboženské potreby Židov v Palestíne sa postupne znovuzrodila v izraelskom kontexte. Dala sionizmu náboženský význam, vychovala mladých ľudí, ktorí nechceli čakať na priazeň dejín a aktívne sa pustili do rozvoja palestínskych území, ktoré Izrael obsAdil v roku 1967. Možno povedať, že dnes sú to stúpenci národného judaizmu, hoci tvoria len asi 10 % židovskej väčšiny v Izraeli, ktorí sú predvojom izraelskej spoločnosti. Z národného judaizmu vzišlo mnoho majstrov teroru: významní členovia dnešnej izraelskej vlády, z ktorých niektorí boli dokonca izraelskou justíciou odsúdení za terorizmus, ako aj Jigal Amir, vrah kompromitujúceho palestínskeho premiéra Jicchaka Rabina, a Baruch Holstein, ktorý počas židovského sviatku Purim zastrelil desiatky moslimov ponorených do modlitby.

 

Národný judaizmus je ideológiou najodhodlanejších osadníkov na Západnom brehu Jordánu, ktorí od začiatku vojny v Gaze zintenzívnili vyvlastňovanie a dokonca vraždenie Palestínčanov. Títo ozbrojenci hrdo dopĺňajú to, čo izraelská armáda robí v Gaze pomocou tankov, bômb a rakiet. Preto sa dnes pomerne veľa Židov na celom svete pýta, či je takýto chronicky násilný štát pre Židov dobrý. Skutočnosť, že mnohí si túto otázku kladú až teraz, odráža úspech izraelskej propagácie značky “židovský a demokratický štát”.

 

V samotnom Izraeli je však vnútorný rozpor tejto formulky mnohým zrejmý: demokraciu v prospech len jednej skupiny je ťažké nazvať demokraciou. Masívne bombardovanie Gazy otvára oči tým Židom, ktorí celé desaťročia radšej ignorovali vyháňanie a útlak Palestínčanov. Mnohí Židia mimo Izraela majú zmiešané pocity. Vydesení útokom Hamasu na Izrael aj nemilosrdnou reakciou Izraela pozorujú prudký nárast protižidovských nálad a antisemitských násilných činov. Nedávne útoky na Židov a židovské inštitúcie od Machačkaly po Londýn a Montreal sú toho znepokojujúcim príkladom.

 

Terčom útokov sa stávajú aj moslimovia, čoho dôkazom je nedávna tragická vražda šesťročného chlapca palestínskeho pôvodu v Spojených štátoch. Keď Izrael tvrdí, že je štátom všetkých Židov na svete, robí z nich rukojemníkov svojej politiky a konania. Medzi Židmi sú takí, ktorí Izrael jednoznačne podporujú, ako aj takí, ktorí ho odsudzujú. Ale ani jedni, ani druhí nemajú vplyv na konanie Izraela. Sú ako fanúšikovia, ktorí sledujú vývoj udalostí zo strany. Útoky na Židov kvôli akciám izraelskej armády nie sú len prejavom antisemitizmu, ale aj silným potvrdením základného princípu sionizmu: len v Izraeli môžu Židia žiť v bezpečí. Masové protesty na celom svete na podporu Palestínčanov neznižujú intenzitu izraelskej odvety v Gaze, ani nezastavujú dodávky amerických zbraní na jej pokračovanie. Je veľa dôvodov na zúfalstvo.

 

Židovská tradícia však vyzýva k vytrvalosti aj za zdanlivo beznádejných okolností: “Nie si povinný dokončiť prácu, ale nemáš právo ju opustiť…”. Preto Židia naďalej protestujú proti izraelským akciám v Gaze. Tieto protesty ich oslobodzujú od emocionálneho zovretia Izraela, čo sa týka širokej škály židovských komunít, aškenázskych aj sefardských, od prísne dodržiavajúcich predpisy až po tie liberálnejšie. Napríklad ultraortodoxný kritik Izraela, ktorý sa zvyčajne stavia vo odmietak reformnému judaizmu, nedávno súhlasil s reformným rabínom, ktorý povedal: “Keď židovskí podporovatelia Izraela v zahraničí nevystupujú proti katastrofálnej politike, ktorá nezaručuje bezpečnosť jeho občanov ani nevytvára klímu priaznivú pre nájdenie spravodlivého mieru s Palestínčanmi… zrádzajú odveké zásady judaizmu.” Židia protestujú, pretože explózia násilia vo Svätej zemi ohrozuje nielen Židov a Palestínčanov, a dokonca nielen región Blízkeho východu.

 

Existuje izraelská vojenská doktrína, ktorá nesie meno biblického Samsona, ktorý rozobral stĺpy chrámu, zboril strechu a zabil seba i tisíce Filištíncov, ktorí ho zajali, s výkrikom: “Nechajte ma zomrieť s Filištíncami!” (Kniha sudcov 16, 30). Podľa tejto stratégie sa izraelský jadrový arzenál môže použiť, ak krajina čelí neprekonateľnej existenčnej hrozbe. Nikto presne nevie, ktorá z hrozieb by mohla byť vnímaná ako existenčná: či len fyzickvyhladenie obyvateľstva, alebo napríklad bezprecedentný medzinárodný tlak na ukončenie aj sionistických ciest Izraela. Pre mnohých Izraelčanov je už aj zrovnoprávnenie Palestínčanov ako občanov Izraela hrozbou. A čo by sa stalo, keby sa všetci Palestínčania pod izraelskou vládou stali občanmi?

 

Ale je tu nádej. Anglicko po stáročia utláčalo Írsko. Francúzsko a Nemecko medzi sebou už stáročia vedú vojnu. Čo treba urobiť, aby Izraelčania a Palestínčania žili v mieri? Mnohí Židia a ešte viac Palestínčanov je presvedčených, že je potrebné zbaviť sa izraelského sionistického usporiadania podobného apartheidu, ktoré sa od svojho vzniku spolieha na silu. Sú presvedčení, že začarovaný kruh násilia sa skončí len vtedy, keď všetci obyvatelia Svätej zeme dostanú rovnaké práva a stanú sa súčasťou budúceho politického usporiadania (jeden štát, dva štáty alebo čokoľvek iné). Práve táto nádej inšpiruje Židov, ktorí protestujú proti vojne vedenej údajne v ich mene v Gaze.

Jacob M. Rabkin, autor knihy Žid proti Židovi: Židovský odpor voči sionizmu a modernému Izraelu, emeritný profesor histórie, Centrum pre medzinárodné štúdie, Montrealská univerzita (CÉRIUM)

*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Najčítanejšie




Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov