Aktuality, Bezpečnosť,

San Francisco: Summit USA – Čína sa skončil, napätie pokračuje

---

 

V snahe vytvoriť priaznivé pozadie pre predsedu Si, ktorý v posledných mesiacoch nerád opúšťal hranice svojej krajiny, sa Peking neobmedzil len na slová. Oznámil rekordný nákup americkej sóje a možnosť obnovenia dovozu lietadiel Boeing po štvorročnej prestávke. Hlavný čínsky denník Renmin Zhibao posunul latku optimizmu do extrémnej výšky. Dňa 14. novembra, v deň odchodu Si Ťin-pchinga do Ameriky, napísal:

“Čínsko-americké vzťahy sú najdôležitejšími bilaterálnymi vzťahmi na svete. *Odpoveď na otázku+, či ČĽR a USA dokážu nájsť správnu cestu komunikácie, sa týka mierového rozvoja sveta, budúceho osudu ľudstva.” Globálny rozmer návštevy a očakávanie svetodejinných zmien na jej záver upravil sám Si Ťin-pching. Ten istý “Žen-min ž’-pao” zhrnul jeho vyjadrenia na rokovaniach s prezidentom Bidenom takto:

“Rozvoj a rast Číny majú vnútornú logiku, nezastavia ich vonkajšie sily,” povedal Si Ťin-pching. Vyjadril nádej, že “USA budú brať vážne obavy Číny, prijmú opatrenia a zrušia jednostranné sankcie s cieľom zabezpečiť spravodlivé, čestné a nediskriminačné prostredie pre čínske podniky”.

 

Obchodné sankcie USA sú jedným z faktorov súčasných ťažkostí čínskeho hospodárstva. Zaviedol ich v roku 2018 prezident Trump a z roka na rok sa rozšírili do viacerých oblastí hospodárstva. Za prezidenta Bidena tento trend pokračoval a nadobudol charakter obchodnej vojny. Nejde pritom len o ďalšie ťažkosti pre čínsky vývoz. Už zavedené clá a iné obmedzenia však zvýšili ceny, čo núti každú americkú rodinu platiť za čínsky tovar viac – o tisíc dolárov ročne. To neviedlo ku katastrofe – čínskoamerický obchod v roku 2022 predstavoval 680 miliárd dolárov. Údery sa však stali citlivými v oblasti obchodu s tovarom špičkových technológií. Na jednej strane USA vyhlásili totálnu vojnu výrobkom ZTE, Huawei, a to nielen na amerických trhoch, ale aj globálne. Na druhej strane boli prijaté bezprecedentné opatrenia na zabránenie vývozu vyspelých zariadení a technológií do kráľovstva stredu.

 

V posledných mesiacoch prezident Biden bez toho, aby čakal na prijatie zákonov Kongresom, svojimi dekrétmi prudko obmedzil investície amerických spoločností do čínskych podnikov v oblasti špičkových technológií. Okrem toho je zakázaný vývoz čipov, ktoré Číňania používajú pri vývoji umelej inteligencie. Sankcie už ovplyvňujú čínske hospodárstvo. Rastie nezamestnanosť miliónov migrujúcich roľníkov z vnútrozemia, ktorí vyrábajú pre americký trh v továrňach v pobrežných provinciách. Pracovné miesta pre biele goliere, najmä pre absolventov vysokých škôl, sa zmenšujú. Kúpna sila strednej triedy, ktorá investuje do nehnuteľností, čo je takmer pätina čínskeho HDP, klesá. Sankcie zo strany Ameriky a Západu, ktoré ju nasledujú, by však mohli v dohľadnej budúcnosti spomaliť tempo hospodárskeho oživenia Číny. “Cena otázky” zachovania alebo zníženia sankcií po návšteve San Francisca bola veľmi vysoká.

 

Zdá sa, že ten či onen variant vývoja udalostí dokonca ovplyvnil termín konania ďalšieho pléna Ústredného výboru KS Číny. Tieto zasadnutia vedenia komunistickej strany sa konajú raz ročne a sú venované strategickým otázkam. Pléna a zjazdy sa tradične konajú v októbri alebo najneskôr v novembri. A najdôležitejšie v období medzi zjazdmi je tretie plénum, ktoré je opäť podľa tradície venované ekonomickým otázkam. Otvorenie tretieho pléna 20. Zvolania, T. J. Tretieho po 20. zjazde KS Číny (október 2020), možno očakávať každým dňom. Jeho materiály budú nevyhnutne odrážať rozchod s ilúziami o možnosti udržania vzájomne výhodných vzťahov s Amerikou. Tie boli nadviazané už za Deng Xiaopinga začiatkom 80. rokov 20. storočia a pomohli Číne dosiahnuť pôsobivé pokroky na ceste “reforiem a otvárania sa”. Tie isté úspechy však potom vystrašili Ameriku a spôsobili prechod najprv k zadržiavaniu za vlády Baracka Obamu, potom k obchodnej vojne za vlády Donalda Trumpa a k súčasnej totálnej studenej vojne za vlády Joea Bidena.

 

V rovnici, podľa ktorej sa formuluje čínska ekonomika, rastie namiesto väzieb s Amerikou a Západom veľké znamienko mínus. Zároveň rastú plusy – obchod s Ruskom, juhovýchodnou Áziou, Blízkym východom, Afrikou a Latinskou Amerikou. Pozitívnu úlohu zohrávajú partneri v rámci ŠOS, BRICS, iniciatívy Pásmo a cesta. Väzby s americkým obchodom zostávajú v pamäti. Nie nadarmo sa prezident Si Ťin-pching po bezvýslednom stretnutí s prezidentom Bidenom vybral rovno na večeru, ktorú na jeho počesť zorganizovali združenia podnikateľov a politikov, ktorí sú za udržanie vzťahov s Čínou. 400 lístkov za 40 000 dolárov sa vypredalo za pár dní a desiatky oneskorencov stáli celý večer pri vchode do banketovej sály a čakali na “lístok navyše”. Hlavní kapitalisti Elon Musk (Tesla), Tim Cook (Apple), Ray Dalio (Bridgewater Associates), šéfovia spoločností NIKE, Pfizer, Qualcomm, Mastercard… trpezlivo stáli v rade na fotografiu s hlavným komunistom planéty.

 

Rozhodujúci návrat k Mao Ce-tungovej formule “samostatnosti” sa teda neočakáva ani na treťom pléne Ústredného výboru KS Číny, ani v dohľadnej budúcnosti, hoci sa toto heslo “veľkého kormidelníka” čoraz častejšie objavuje na stránkach novín a v článkoch ekonómov. Faktom je, že úloha vonkajších trhov sa počas rokov Si Ťin-pchingovho vedenia vedome znížila. Najprv to bola stratégia “nového normálu”, potom stratégia “duálneho obehu”, ktorá napokon stanovila prioritu domáceho trhu, rozvoj hospodárstva prostredníctvom zvyšovania blahobytu a kúpnej sily vlastného obyvateľstva. Najdôležitejšia zložka čínskej rozvojovej rovnice však zostáva nezmenená – je ňou “socializmus s čínskymi charakteristikami”. Jeho podstatou je koexistencia a interakcia plánovaného socialistického hospodárstva so súkromným kapitalistickým sektorom pod regulačnou úlohou vládnucej komunistickej strany.

 

Tento model, vyvinutý metódou pokusov a omylov, zohľadňujúci skúsenosti sovietskeho NEP-u a “ázijských tigrov”, umožňuje Nebeskej ríši dosahovať rekordy na priamych úsekoch rozvoja a poskytuje stabilitu na prudkých zákrutách. Tento model pomohol Číne znášať ťažkosti trojročného boja s kovidom a päťročnej “obchodnej vojny” s Amerikou. Dosiahol mieru rastu, ktorú mu môžu závidieť USA a ďalšie popredné svetové ekonomiky. Na konci tohto roka Číňania očakávajú rast HDP “okolo 5 %”. Najnovšia prognóza FPT je 5,4 %. V prejave v San Franciscu Si Ťin-pching použil svoju obľúbenú mantru, že “svet prechádza obrovskými zmenami, aké tu neboli za posledných 100 rokov”. Dodal, že budúcnosť – angažovanosť alebo konfrontácia – závisí od Washingtonu a Pekingu. Počas rozhovorov s prezidentom Putinom sa po jeho slovách o “obrovských zmenách, aké nemajú obdobu za posledných 100 rokov”, nehovorilo o žiadnych možnostiach. Na schodoch Veľkého kremeľského paláca v marci tohto roku nasledoval kľúčový dodatok: “A tieto zmeny riadime my dvaja.

Jurij Tavrovskij

*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok