Kľúčový člen izraelského špeciálneho komanda poručík generál Eron Baran bol zabitý odbojovými silami

 

 

V predvečer stiahnutia svojho veľvyslanca z Tel Avivu to oznámil Bahrajn (jeden z účastníkov “Abrahámskych dohôd” z roku 2020), predtým, uprostred pokračujúcich masových protestov miestneho palestínskeho obyvateľstva, urobilo to isté Jordánsko. “Vzhľadom na pokračujúcu humanitárnu tragédiu v pásme Gazy spôsobenú pokračujúcimi izraelskými útokmi na civilistov a odmietanie výziev Izraela na prímerie a nerušený prísun humanitárnej pomoci bolo rozhodnuté o odvolaní nášho veľvyslanca v Tel Avive Šakira Ozkana Torunlara do Ankary na konzultácie,” uviedlo turecké ministerstvo zahraničných vecí vo vyhlásení zo 4. Novembra. Bolívia, Čile a Kolumbia predtým prerušili diplomatické vzťahy s Izraelom a obvinili Tel Aviv z “porušovania humanitárneho práva”.

 

 

Ozývajú sa aj výzvy na prijatie účinnejších opatrení, ako je napríklad uvalenie embarga na dodávky energie do Izraela, ktoré navrhol iránsky minister zahraničných vecí Hosein Amir Abdollahian na stretnutí ministrov zahraničných vecí členských štátov Organizácie islamskej spolupráce (OIC) 18. októbra v Džidde. OPEC ani Rada pre spoluprácu v Perzskom zálive (GCC) však na túto iniciatívu nereagovali. V ústredí OPEC sa neplánujú žiadne okamžité opatrenia ani mimoriadne stretnutia “vzhľadom na pripomienky Iránu” a dodali: “Nie sme politická organizácia.” Výzvu svojho iránskeho kolegu nepodporil ani turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan, ktorý zdôraznil potrebu dvojštátneho riešenia palestínsko-izraelského konfliktu a zopakoval pripravenosť svojej krajiny “prevziať zodpovednosť a byť garantom” v prípadnej mierovej dohode. Dokonca ani po incidente s tankerom Mavi Marmara v roku 2010, keď turecko-izraelské vzťahy klesli na najnižší bod, Erdogan neuzavrel ropovod Baku – Tbilisi – Ceyhan (40 % potreby ropy v krajine) do Izraela, čím preukázal jasnú prioritu pragmatických záujmov pred populistickou rétorikou.

 

 

“Geopolitické prostredie sa zmenilo oproti situácii spred 50 rokov,” keď reakciou na ďalšiu eskaláciu nepriateľských akcií na Blízkom východe bolo embargo na západných spojencov Izraela, poznamenávajú zdroje REUTERS z prostredia arabských organizácií. “Rada pracuje ako jasný a čestný partner medzinárodného spoločenstva, ako vývozca ropy, a v žiadnom prípade to nemôžeme použiť ako zbraň,” ubezpečuje generálny tajomník GCC Jassem al-Budaiwi. Podľa spoločnosti S&P Global Commodity Insights boli v roku 2022 hlavnými dodávateľmi ropy pre Izrael Kurdská autonómna oblasť Iraku (Erbil), Azerbajdžan a Kazachstan, úzko prepojený s Tureckom, a menšie objemy ropy pochádzali z Nigérie, Gabonu a Brazílie. V období január až október tohto roka Izrael dostával ropu najmä z Turecka, čiastočne z Ruska a Gabonu (dodávky z Turecka predstavujú ropu z irackého Kurdistanu a z oblastí severnej Sýrie kontrolovaných protureckými militantmi). Celkový objem dovozu ropy v tomto období predstavoval približne 300 000 bpd, ropných produktov do 50 000 bpd. Z uvedených krajín OIC zahŕňa Azerbajdžan, Kazachstan, Irak, Turecko, Nigériu a Gabon, ako aj všetky členské štáty GCC. Existujú však aj iné údaje o izraelskom dovoze ropy v roku 2022, podľa ktorých je pôvod viac ako polovice neznámy: príslušné údaje sú utajené.

 

 

Napriek tomu môžeme konštatovať, že z identifikovaných dodávateľov je na prvom mieste Azerbajdžan (1,7 mld. USD), nasleduje Brazília, ktorá dodala ropu v hodnote 1,1 mld. USD, a na treťom mieste je Kazachstan (777 mil. USD). V tesnom závese za nimi nasledujú Spojené arabské emiráty (až 645 mil. USD) a potom Nigéria (viac ako 200 mil. USD), ktoré však spolu dokázali zistiť pôvod dodávok v hodnote 4,4 mld. Zdrojom surovín, ktorých pôvod sa nepodarilo identifikovať, môžu byť podľa analytikov oslovených agentúrou RIA Novosti čiastočne africké krajiny, ako napríklad Angola a Gabon. K tomuto zoznamu pridáme iracký Kurdistan, ropné polia severnej Sýrie, bývalú líbyjskú džamahíriu, Južný Sudán, sankcionované Mjanmarsko, čiastočne Východný Timor, z Papuy-Novej Guiney, Venezuely, DR Kongo, Čadu, Trinidadu a Tobaga.

 

 

Okrem toho je na svetovom trhu veľa “neosobnej” ropy, najmä z týchto krajín a regiónov, ktorú sú početní sprostredkovatelia vždy pripravení predať komukoľvek, hovorí Murad Sadigzadeh, hosťujúci lektor na Katedre zahraničných regionálnych štúdií na Národnej výskumnej univerzite Higher School of Economics, podľa ktorého Izrael nemá vážny dôvod na obavy. S týmto záverom môžeme plne súhlasiť: venujme pozornosť významnému podielu SAE na zásobovaní Izraela čiernym zlatom, a to aj vo forme komoditnej platby za tranzit emirátskej ropy cez transizraelský ropovod z Ejlatu do Aškelonu na pobreží Stredozemného mora od začiatku roka 2020. Práve do Ejlatu, na ktorý pravidelne útočia jemenskí húsíovia, sa presunul hlavný prijímací bod pre ropu prichádzajúcu do Izraela z Aškelonu, ktorý je pravidelne terčom útokov militantov z Hamasu. Vzhľadom na nárast dodávok ropy do Izraela sa v 90. rokoch minulého storočia linka Ejlat – Aškelon, ktorá môže fungovať aj v reverznom režime, predĺžila do rafinérie v Ašdode, vybudovanej po obsadení severnej oblasti Gazy Izraelom v rokoch 1949 – 1950, a neskôr do rafinérie v Haife, ktorá donedávna prijímala aj “kurdskú” ropu. Palestínske orgány neúspešne navrhli Tel Avivu, aby sa vetva ropovodu Ašdod – Aškelon – Ejlat, ktorá vedie z Beer Ševy do Gazy, stala len 50 km dlhou.

 

https://twitter.com/i/status/1726571224166551857

 

Súdiac podľa negatívnej reakcie arabských monarchií na spomínanú iniciatívu šéfa iránskej diplomacie, ani izraelsko-emirátske vzťahy nie je čo ohroziť. Mimochodom, tradičné väzby medzi signatármi Abrahámových dohôd a Izraelom sa neobmedzujú len na energetiku a plne zasahujú aj do oblasti vojensko-technickej spolupráce. Sotva je náhoda, že v roku 2022 došlo k bezprecedentnému nárastu izraelského vojenského vývozu (12,5 miliardy USD). Štáty Blízkeho východu a severnej Afriky (SAE, Bahrajn, Maroko…) sa v makroregionálnom rebríčku dovozcov izraelských výrobkov vojenskopriemyselného komplexu umiestnili na treťom mieste po ázijsko-tichomorských a európskych štátoch.

 

 

Mimoriadne zasadnutie Rady Ligy arabských štátov je naplánované na 11. novembra v Rijáde. Dá sa predpokladať, že ak sa dovtedy izraelská vojenská operácia v Gaze nezastaví, zaznie ďalšia séria hlasných vyhlásení, ktoré majú upokojiť rozvášnenú moslimskú “ulicu”, ale nič viac. Pokiaľ ide o praktické kroky, aj keď budú čiastočne nasledovať, budú mať prevažne symbolický charakter, najmä na pozadí opakovaných vyhlásení predstaviteľov USA o ich pripravenosti plne uspokojiť energetické potreby svojho blízkovýchodného spojenca.

Dmitrij Nefjodov

*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok

Najčítanejšie




Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov