Značná časť čínskych devízových rezerv je v “tieni”
Už som písal o tom, že skutočný objem čínskych zlatých rezerv je oveľa väčší, ako sú údaje zverejňované menovými orgánmi nebeskej ríše. Podľa najkonzervatívnejších odhadov odborníkov sú štátne rezervy drahého kovu v Číne približne dvakrát väčšie ako oficiálne údaje (dnes podľa oficiálnych údajov Čínskej ľudovej banky predstavujú rezervy 2215 ton). Podľa odvážnejších odhadov skutočné zlaté rezervy niekoľkonásobne prevyšujú oficiálne údaje. A veľkosťou skutočných zlatých rezerv Čína už dávno predbehla Spojené štáty (ktoré ich podľa amerického ministerstva financií majú 8133,5 tony).
Existujú dokonca odhady, podľa ktorých sú dnes čínske zlaté rezervy dvakrát vyššie ako tie americké. Zlaté rezervy každej krajiny sú súčasťou medzinárodných (alebo zlatých a devízových) rezerv. Ďalšou súčasťou medzinárodných rezerv sú devízové rezervy, ktoré sa zvyčajne nachádzajú v bilancii centrálnej banky. Niekedy aj v súvahe ministerstva financií (napríklad v USA). Podľa najnovších údajov k septembru tohto roka predstavovali devízové rezervy Číny 3 115 mld. dolárov vrátane 135 mld. dolárov v zlate a devízová časť rezerv predstavovala 2 980 mld. dolárov. Informácie o rezervách podáva Čínska ľudová banka (Čínska centrálna banka) a Štátna devízová správa (v ruskom preklade známa aj ako Štátna devízová správa).
V rámci tohto procesu by som chcel poznamenať, že devízové rezervy sú uložené na účtoch v zahraničných bankách (devízové vklady) a v cenných papieroch zahraničných emitentov – najmä v štátnych cenných papieroch USA a iných krajín. Podľa údajov amerického ministerstva financií držala Čína ku koncu júla 2023 americké štátne cenné papiere v hodnote 822 mld. Popritom ešte poznamenám, že Čína na rozdiel od mnohých iných krajín nezverejňuje štruktúru svojich rezerv podľa mien.
Len raz v roku 2019 internetový portál Renmin zhibao s odvolaním sa na vládne zdroje uviedol, že v rokoch 1995 až 2014 sa podiel amerického dolára na devízových rezervách znížil zo 79 % na 58 % v roku 2014, zatiaľ čo podiel nedolárových mien sa primerane zvýšil z 21 % na 42 %. Čína má z hľadiska oficiálne deklarovaných devízových rezerv (bez zlata) veľký náskok pred ostatnými krajinami. Na druhom mieste je Japonsko (jeho devízové rezervy sú takmer trikrát nižšie ako čínske), na treťom mieste je Švajčiarsko. Časť devízových rezerv štátov sa však v štatistike oficiálnych medzinárodných rezerv nemusí prejaviť. Niekedy sa takéto rezervy nazývajú “tieňové rezervy”.
Aj podľa mnohých odborníkov má Čína najväčší absolútny aj relatívny objem “tieňových” devízových rezerv. Môžeme to povedať aj inak: Čína je nielen nedosiahnuteľným lídrom, pokiaľ ide o oficiálne deklarované devízové rezervy, ale je aj rekordérom v podhodnocovaní hodnoty skutočných devízových rezerv. V posledných rokoch o tom hovorili mnohí odborníci. Ale akoby mimochodom. Bez uvedenia konkrétnych kvantitatívnych odhadov.
V lete tohto roku sa však objavil článok amerického experta Brada Setsera, bývalého odborníka amerického ministerstva financií a teraz vedúceho pracovníka Rady pre zahraničné vzťahy. Článok sa volá “Tieňové rezervy – ako Čína skrýva bilióny dolárov tvrdej meny”. Uverejnila ho tlačová agentúra Bloomberg a mal veľký ohlas. V súčasnosti mnohí odborníci vo svojich vystúpeniach a publikáciách uvádzajú odkazy na niektoré údaje z uvedeného článku. Keďže autor článku pracuje v Rade pre zahraničné vzťahy, veľmi vplyvnej organizácii, možno predpokladať, že prípravu a uverejnenie článku iniciovali a schválili americké orgány. Cieľom publikácie je ukázať Amerike a celému Západu hrozbu, ktorá prichádza z Číny s jej gigantickými devízovými rezervami. Autor článku vysvetľuje, že Nebeská ríša prezentuje ako medzinárodné rezervy devízové prostriedky, ktoré sú v bilancii Čínskej ľudovej banky (centrálnej banky krajiny). A Peking tieto údaje posiela Medzinárodnému menovému fondu (MMF), ktorý vedie štatistiku o svetových devízových rezervách.
Okrem meny NBK má však Nebeská ríša v súvahách čínskych štátnych bánk veľké množstvo devízových aktív. Podľa autora článku by sa mali tiež považovať za devízové rezervy čínskeho štátu. Keďže sa však neodrážajú v oficiálnych štatistikách, mali by sa nazývať “tieňové” rezervy. Článok obsahuje grafy, z ktorých vyplýva, že Čína v rokoch 2002 až 2012 aktívne zvyšovala svoje medzinárodné rezervy. A potom sa tento proces zastavil. Počas tohto obdobia mal ukazovateľ medzinárodných rezerv menšie výkyvy, ale vo všeobecnosti sa všetky medzinárodné (devízové) rezervy pohybovali v rozmedzí 3,1 bilióna USD a devízová časť rezerv – mierne pod hranicou 3 biliónov USD. Mnohí odborníci predpokladajú, že niektoré výkyvy v hodnote rezerv nie sú spôsobené menovými transakciami, ale preceňovaním jednotlivých prvkov rezerv, ktorých ceny (kurzy) podliehajú trhovým výkyvom.
Stabilita devízových rezerv je prekvapujúca vzhľadom na obrovské prebytky (prebytky) obchodnej a platobnej bilancie Číny. V roku 2010 dosiahol obchodný prebytok 183,1 mld. EUR a ďalej rástol. V roku 2014 sa tak rovnal 380,0 mld. V roku 2020 sa obchodný prebytok zvýšil na 572,5 mld. USD a na konci roka 2022 bol dosiahnutý rekordný objem 877,6 mld. Možno si predstaviť, aký silný devízový dážď sa lial na Kráľovstvo stredu. Časť tejto meny, samozrejme, opúšťala krajinu vo forme vývozu kapitálu. Ale aj keby sme predpokladali, že aj polovica z nej opustila krajinu vo forme zahraničných investícií čínskych spoločností a bánk, druhá polovica by musela zostať vo vnútri krajiny a doplniť medzinárodné rezervy. A to je len za posledné desaťročie niekoľko biliónov dolárov. Ako sa to však dá zladiť so skutočnosťou, že devízové rezervy NBK boli za posledné desaťročie zmrazené na takmer rovnakej úrovni?
A autor článku odpovedá: devíza prešla do “tieňových” rezerv, ktoré boli uložené v štátnych bankách. Autor hovorí, že v Číne je vo všeobecnosti veľa “tieňového bankovníctva”. Takzvané “tieňové bankovníctvo” nadobudlo veľký rozsah napríklad v Nebeskej ríši. Prečo by nemali existovať aj “tieňové” rezervy? “Tak ako má Čína “tieňové banky” – finančné inštitúcie, ktoré sa správajú ako banky a podstupujú riziká, ktoré by banka bežne podstupovala, ale nie sú regulované ako banky -, má Čína niečo, čo by sa dalo nazvať “tieňové rezervy”,” píše Brad Setser. Je presvedčený, že sledovanie tieňových stránok čínskej ekonomiky je pre ostatné krajiny, najmä pre USA, veľmi dôležité: “Nedostatočná transparentnosť Číny je pre svet určitým problémom.
Štrukturálne je Čína taká ústredná pre globálnu ekonomiku, že všetko, čo urobí, či už viditeľné alebo neviditeľné, bude mať v konečnom dôsledku obrovský vplyv na zvyšok sveta. Obrovské nákupy amerických agentúrnych dlhopisov Čínou pred globálnou finančnou krízou [naráža na nákup hypotekárnych cenných papierov americkej pološtátnej hypotekárnej agentúry. – V. K.] tlačili súkromných investorov do rizikovejších cenných papierov krytých hypotékami, čo pomohlo vytvoriť podmienky, ktoré viedli k šoku v roku 2008.”
Nielen Čína, ale aj viaceré ďalšie štáty ukrývajú časť svojich devízových rezerv v tzv. štátnych investičných fondoch. Čína túto “skrýšu” využíva od roku 2007, keď vytvorila Čínsku investičnú korporáciu (China Investment Corporation – CIC), ktorá má štatút štátneho fondu. Hlavným “bezpečným prístavom” devízových rezerv sú však štátne banky. V počiatočnej fáze existencie štátu “Čínska ľudová republika” bolo niekoľko štátnych bánk spolu s Čínskou ľudovou bankou (Centrálnou bankou) priamo podriadených vláde. Formálne sú teraz (okrem NBK) z tejto podriadenosti vyňaté, ale neformálna podriadenosť pretrváva. Platí to najmä pre Bank of China, ktorá v najranejšej fáze Čínskej ľudovej republiky plnila funkcie centrálnej banky a potom bola pod NBK ako jediná štátna menová banka (v tom čase mala Čína monopol na štátnu menu). Ešte v 90. rokoch minulého storočia zohrávala Čínska banka kľúčovú úlohu pri správe devízových rezerv Nebeskej ríše.
Okrem Bank of China držia “tieňové” devízové rezervy aj ďalšie tri štátne komerčné banky. Sú to Industrial & Commercial Bank of China (ICBC), China Construction Bank a Agricultural Bank of China. Autor tohto článku má k dispozícii útržkovité informácie o jednotlivých štátnych komerčných bankách za jednotlivé roky, ktoré sa týkajú prevodu devízových rezerv Číny na ne. Napríklad v roku 2003 bolo do bilancií Bank of China a China Construction Bank prevedených 45 miliárd USD. ICBC, jedna zo štyroch ďalších veľkých štátnych bánk, dostala v roku 2005 15 mld. NBK koncom roka 2005 a v roku 2006 previedla do štátnych komerčných bánk aj približne 150 mld. Autor článku “Tieňové rezervy…” odhaduje, že koncom roka 2008 mala čínska vláda celkovo približne 400 miliárd USD “skrytých” rezerv – podľa dnešných štandardov malú sumu, ktorá sa však vtedy rovnala približne 10 % čínskeho HDP.
Po globálnej finančnej kríze v rokoch 2008 – 2009 začala Čína časť svojich prebytočných devízových rezerv ukladať aj do tzv. politických bánk – Čínskej rozvojovej banky (CDB) a Čínskej exportno-importnej banky. Devízy zaslané do týchto bánk boli určené na úverovú podporu rastúcich zahraničných investícií Číny. Najmä Čínska rozvojová banka začala poskytovať obrovské objemy úverov na podporu zvýšenej svetovej produkcie ropy, aby pomohla uspokojiť potreby rastúceho čínskeho hospodárstva. Tu môžeme citovať odborníčku Ericu Downsovú, ktorá už v roku 2011 vo vydaní časopisu CHINA ECONOMIC QUARTERLY z decembra 2011 uviedla: “Od roku 2009 Čínska rozvojová banka poskytla národným energetickým spoločnostiam a štátnym subjektom v Brazílii, Ekvádore, Rusku, Turkménsku a Venezuele úverové linky v celkovej výške takmer 75 miliárd dolárov.”
Po tom, ako Si Ťin-pching v roku 2013 spustil projekt “Jeden pás, jedna cesta”, čínske politické banky začali aktívne poskytovať úvery čínskym aj zahraničným spoločnostiam zapojeným do tohto projektu. A celkový objem čínskych úverov sa do konca minulého desaťročia stal porovnateľným s úverovými aktivitami Svetovej banky. To, samozrejme, znepokojilo Washington. Ako vyplýva z článku, celkovú správu všetkých devízových rezerv (vrátane “tieňových” rezerv) vykonáva inštitúcia, akou je Štátna devízová správa (SAFE). Z otvorených zdrojov je o tejto organizácii známe len málo. Podľa Brada Setsera sa peniaze SAFE neposkytujú politickým bankám vo forme devízových vkladov alebo devízových úverov (s následným opätovným požičiavaním meny konečným dlžníkom – takmer výlučne zahraničným). Autor článku tvrdí, že politické banky sú len agentmi SAFE, ktorí sa uspokojujú s províziami za sprevádzanie takzvaných “dôveryhodných úverov” alebo “zverených pôžičiek”.
Napríklad v roku 2015 SAFE zverila Export-Import Bank úvery v hodnote 45 miliárd USD a China Development Bank 48 miliárd USD. Čínska ľudová banka a SAFE zriadili niekoľko fondov, prostredníctvom ktorých sa “prebytočné” devízové príjmy presmerujú na ďalšie pôžičky a investície v zahraničí. Ide predovšetkým o Fond hodvábnej cesty (Silk Road Fund). Bolo do neho investovaných 40 miliárd dolárov, z toho viac ako 25 miliárd dolárov. – Fondy SAFE. Medzi ďalšie významné fondy s vedúcou účasťou SAFE patria Čínsko-africký fond pre priemyselnú spoluprácu (CAFIC) a Fond pre spoluprácu Číny a Latinskej Ameriky (China-Latin America Cooperation Fund). Finančná účasť SAFE v prvom z nich predstavuje 10 miliárd USD (80 %), v druhom 30 miliárd USD (85 %). Ak vynechám mnohé údaje v článku, uvediem autorov súhrnný odhad devízových rezerv Číny vrátane ich “tieňovej” zložky. V závere uvádza: “Celkovo inštitúcie, ktoré sa hlásia čínskej ústrednej vláde, pravdepodobne držia devízové aktíva v hodnote približne 6 biliónov USD, a nie 3,12 bilióna USD, ktoré uviedla SAFE v decembri 2022.” Pre porovnanie poznamenávam, že uvedených 6 biliónov USD zodpovedá polovici celkových devízových rezerv všetkých krajín sveta (podľa MMF).
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
