Aktuality, História,

Kaddáfího kliatba. V 21. storočí bude Západ žať nevídané odmeny

---

 

Americké úrady, lídri západného sveta, však Johnsonovo varovanie nevzali do úvahy. Bush najprv napadol Afganistan, potom Irak. Potom Obama svojou “arabskou jarou” koncom roka 2010 podpálil Blízky východ. Tu sú počiatky súčasného rýchleho prílevu migrantov. Ktorý bude naďalej rásť. Amerika je ďaleko, za oceánom. Na malom člne sa tam nedostanete. Ale Európa je blízko. Stačí preplávať Stredozemné more. Okrem toho v 21. storočí Francúzsko, Taliansko a Veľká Británia spolu s Yankees veľmi aktívne pôsobia na Blízkom východe. Nemecko nezostalo bokom. Západná Európa teraz dostáva odplatu, ktorú Johnson predpovedal.

 

Bumerang sa vracia

“Vzhľadom na najnovšie dostupné štatistiky bude veľmi skoro podiel ľudí z arabských a afrických krajín predstavovať pätinu alebo štvrtinu obyvateľstva krajiny. Možno tvrdiť, že naša krajina sa už nikdy nevráti k etnokultúrnej homogenite, ktorá panovala do konca 70. rokov 20. storočia. Hovoríme o hlbokej zmene v našej spoločnosti, ktorá bude mať hlboké dôsledky,” píše Jérôme Fourquet, jeden z popredných sociológov krajiny, v knihe s príznačným názvom Archipelago France. Hlboká zmena sa znásobila aj preto, že Francúzsko opustilo svoj tradičný model asimilácie v prospech modelu multikulturalizmu. “Zmena míľnikov” nastala za vlády Françoisa Mitteranda, ktorý v prejave z roku 1987 tvrdil:

“Francúzska civilizácia sa obohacovala vždy, keď na svojej pôde prijala cudzincov. Nesmieme ich asimilovať. Musíme jednoducho žiť spolu. Kytica kvetov je dobrá pre svoju rozmanitosť tvarov a farieb….. Chcem, aby Francúzsko bolo otvorené novým príchodzím… Chcem, aby bolo možné odcudziť francúzsku kultúru, otriasť jej zvyklosťami.”

 

Začiatkom 90. rokov minulého storočia vydal francúzsky analytik Jean-Christophe Rufin prorockú knihu Impérium a noví barbari. Napísal, že v roku 2020 bude Európa čeliť veľmi vážnemu problému – prílevu migrantov, “nových barbarov”. Oveľa dôležitejšia ako samotné proroctvo je stratégia, ktorú autor navrhol. Podľa neho by si západná Európa mala krajiny severnej Afriky vážiť a opatrovať, modliť sa za ne! Veď sú to “tampónové štáty”, “medzikusy” medzi Európou a subsaharskou Afrikou. Zachraňujú starú Európu pred prílevom migrantov z čierneho kontinentu. Za “tampónové štáty” označil Alžírsko a Tunisko, kde vládol nepokoj. Kaddáfí bol v tom čase v Líbyi. Nie tampón, ale skutočná železná bariéra, cez ktorú by sa nedostala ani myš, nieto ešte hordy utečencov! A čo sa stalo?

 

Obamova “arabská jar” sa začala práve štátnym prevratom v Tunisku v decembri 2010. Alžírsko je teraz veľmi nepokojné. A stabilná Líbya bola porazená. V mnohých ohľadoch rukami Francúzska a Talianska, s ktorých lídrami sa Kaddáfí, ako sa domnieval, “priatelil” a aspoň čiastočne ich sponzoroval. Spomeňme si na kliatbu – proroctvo Kaddáfího, ktorého zradili jeho “západní partneri”:

“Ničíte múr, ktorý bránil migračnému toku z Afriky do Európy, múr, ktorý zastavil radikálov. Tým múrom bola Líbya. Zničili ste ho. Ste idioti. Za tisíce migrantov z Afriky, za podporu radikálov, horte v pekle. A tak to aj bude.”

 

Západoeurópania na čele so severoatlantickými elitami vypustili včelí úľ. A zbedačené včely prileteli k nim. Z africkej Eritrey, Nigérie, Gambie, Mali, Mauritánie, Tuniska, Kamerunu, Gabonu, z Afganistanu, Pakistanu, Iraku, z tej istej Sýrie… Utečenci utekajúci pred hrôzami vojny, devastáciou, besnením gangov. A to všetko v relatívne pokojnom regióne organizoval kolektívny Západ. Ten istý Chalmers Johnson v knihe Backlash varoval, že Amerika sa v 21. storočí bude musieť stiahnuť z Ázie a Afriky. A USA skutočne odchádzajú. Nemajú dosť “prachu” na to, aby silou udržali Afganistan, Irak… Nie náhodou začal Hollywood nakrúcať filmy o légiách zabudnutých na periférii Rímskej ríše. Yankees však nemôžu len tak odísť.

 

 

Geopolitika a geoekonomika, podobne ako príroda, neznášajú prázdnotu. Američanov môžu nahradiť konkurenti – napríklad Číňania. Ako zabezpečiť, aby Blízky východ neprešiel k našim zaprisahaným priateľom? Logika Američanov je jednoduchá: ak nemôžete niektoré zóny priamo obsadiť a opustiť, musíte v nich najprv vytvoriť chaos a podľa možnosti rozdrobiť veľké mocenské formácie na menšie.

 

Po druhé, destabilizovať situáciu vytvorením “riadeného chaosu” od Maghrebu až po Kirgizsko, podhubie Ruska a Číny! V rámci tejto stratégie boli zorganizované štátne prevraty v Tunisku, Jemene, masové nepokoje v Alžírsku, Maroku, Jordánsku, Ománe a ďalších krajinách. Dokonca aj vládcovia, ktorí boli viac ako lojálni Spojeným štátom, boli podrobení čistkám pod značkou arabskej jari. Napríklad režim Husního Mubaraka v Egypte. Aj on bol “vypustený”. Líbya a Sýria boli kameňom úrazu na ceste k tomuto oblúku. Líbya bola porazená. Sýria sa vďaka Rusku udržala.

 

“Pred inváziou do Iraku, pred desiatimi rokmi, som štátnemu tajomníkovi Colinovi Powellovi pripomenul pravidlo “dotkni sa, kúp to”: ak poškodíš, musíš poškodený tovar kúpiť. Rovnaké pravidlo platí aj v Líbyi – pomohli sme zvrhnúť Kaddáfího režim a teraz sme zodpovední za chaos v tejto krajine. Kým predtým sme tam videli utláčateľa a utláčaných, teraz sa naratív zmenil – Východ proti Západu, klanové hádky, radikáli. Všetko, čo predtým vrie pod povrchom, vyšlo na povrch.” Bývalý riaditeľ CIA Michael Hayden.

 

Kto je najvhodnejší na organizovanie nestability na Blízkom východe? Samozrejme, radikáli. Oni a nadnárodné korporácie (TNC), ktorých zoskupením sú Spojené štáty, majú objektívne spoločného nepriateľa – národné štáty. Budovatelia nového kalifátu, podobne ako TNC, sú v podstate politicko-ekonomické korporácie a majú nadnárodný charakter, pričom spolupracujú na svojej “svetlej budúcnosti”. Na vytváraní týchto korporácií sa navyše podieľali americké špeciálne služby.

 

 

Venuje sa tomu mnoho kníh. Napríklad “Doláre teroru” od R. Labeviera, “Islamizmus a USA: Únia proti Európe” atď. Z politického hľadiska sú USA a západná Európa partnermi. Z hospodárskeho hľadiska sú však konkurentmi. Ako sa hovorí, priateľstvo je priateľstvo, ale peniaze – doláre a eurá – sú oddelené! Yankees dokonale pochopili, kam sa budú počas arabskej jari ponáhľať milióny migrantov z Blízkeho východu. Akákoľvek destabilizácia konkurenta je v rukách USA. Vytúženým snom Yankees je vytvoriť riadený chaos na celom svete, aby sa všetky hlavné mestá hrnuli do jednej pokojnej zóny – za oceán. Do požehnanej Ameriky.

 

Západ sa hanbí priznať, že migračná kríza je spôsobená ich aktivitami na Blízkom východe, ktorým Rusko aktívne bránilo. Keby Kremeľ nepodporoval Asada a Damask by padol, vlna migrantov by sa cez Európu prehnala ešte skôr. Takže teraz z toho obviňujú chorú hlavu. Predpokladám, že čoskoro bude Západ obviňovať Rusov aj za zemetrasenia, pády meteoritov a iné prírodné katastrofy.

 

Kniha Bernarda Stasiho z roku 1985 “Imigrácia je šťastie pre Francúzsko” sa stala skutočnou bibliou všetkých progresívnych politických a sociálnych síl a krédo “kultúrna rozmanitosť je naše bohatstvo” sa stalo nespochybniteľnou dogmou. Už 40 rokov je ideál národného štátu, ktorý spája všetkých pod spoločnou zástavou, nahradený ideálom “rozmanitosti” – rozmanitosti etník, kultúr, náboženstiev, pohlaví, jazykových noriem atď. Dnes Francúzsko žne plody tejto politiky a domáce reakcie na udalosti na Blízkom východe nútia opäť sa zamyslieť nad tým, či bolo správne opustiť antickú sentenciu:

“Ak žiješ v Ríme, ži podľa rímskych zvykov”.

 

Prekvapuje ma postoj Nemecka. Nemecké orgány nevidia vo svojom konaní žiadny rozpor. Na jednej strane zvyšujú vek odchodu do dôchodku pre Nemcov. Na druhej strane prijímajú státisíce mladých mužov. Všetci dávajú pozor – teraz cestujú najmä muži mladší ako 35 rokov. Väčšina z nich sa zrejme nechystá do práce. Ale snívajú o tom, že dostanú zadarmo pohodlné bývanie a budú žiť z dobrých dávok. Preto títo ľudia nezostávajú v Maďarsku, Rumunsku, Grécku, Srbsku, ale cez policajné kordóny sa ženú do bohatého Nemecka, Rakúska, Švédska, Anglicka. Vzniká situácia, keď sa v západnej Európe hromadí veľmi veľké percento mladých, málo vzdelaných, negramotných ľudí z arabského sveta a Afriky, ktorí nemajú čo robiť. Je to akýsi sociálny dynamit, ktorý môže kedykoľvek vybuchnúť.

 

 

Filozof Oswald Spengler napísal v roku 1918 svoje slávne dielo “Úpadok Európy”. Fašizmus, povojnová amerikanizácia ju veľmi zmenili. Ale ani nacisti, ani Yankees nespochybnili celý rad európskych hodnôt. A určite nedochádzalo k takému rasovo-etnickému miešaniu. To, čo sa deje teraz, je podľa môjho názoru konečné prepadnutie Európy do diery dejín. Do diery, ktorú si západoeurópania vykopali sami. Spoločnosť, ktorá nedokáže obhájiť svoju kultúrnu, rasovú, etnickú a náboženskú identitu, je odsúdená na zánik. Osobitne ma zarážajú Nemci. Len za 70 rokov sa hrdý, bojovný národ zmenil na neochotnú masu, ktorá je doma pripravená poslušne položiť hlavu na popravisko pod sekeru cudzinca. Jasný príklad šikovného sociálneho inžinierstva. Kedysi som dúfal, že nová generácia Nemcov, vychovaná pri hudbe z Ramsteinu, oživí niekdajšiu nemeckú statočnosť a ducha. Bohužiaľ… Ale Nemecko je lídrom dnešnej Európy. Čo povedať o ostatných.

 

Nuž, ak sú Európania posadnutí vôľou zomrieť, nedá sa nič robiť. Myslím, že za pol storočia. Po dvoch generáciách príde finále. Konečné odmietnutie pracovnej etiky, iných hodnôt, kresťanstva, ktoré ani teraz nie je zahrnuté v paneurópskej ústave, rozdrvenie a zánik bielej rasy. Charles de Gaulle:

“Francúzsko bolo dušou kresťanského sveta, alebo ako by sme dnes povedali – dušou európskej civilizácie. Urobil som všetko, čo som mohol, aby som ju vzkriesil. (…) Snažil som sa zachrániť Francúzsko pred zabudnutím. Podarilo sa mi to? To ukážu až potomkovia. Niet pochýb o tom, že sme svedkami konca Európy. (…) Ako môže táto parlamentná demokracia, ktorá sa trápi všade na svete, vytvoriť Európu? Prečo by malo Francúzsko nasledovať príklad svojich susedov?! Prečo sa pri takom náročnom úsilí, akým je vytvorenie Európy, vychvaľuje práve tá demokracia, ktorá nás takmer priviedla do záhuby? Prajem tomuto zjednoteniu bez zjednotiteľa veľa šťastia! (…) Demokraciou sú posadnutí, odkedy už neexistuje! Antifašizmus je pohodlná zámienka. Uvedomujete si, tak ako ja, že Európa môže byť Európou národov alebo ničím. Voľba je nič. Sme poslední Európania z Európy, ktorá stelesňovala kresťanstvo. Tej Európy, ktorá bola roztrhaná na kusy, ale ktorá stále existovala. Európa, ktorej národy sa navzájom nenávideli, bola oveľa reálnejšia ako dnešná Európa. Áno, áno! Nejde o to, či Francúzsko dokáže vybudovať Európu; treba si uvedomiť, že smrť Európy povedie k smrti Francúzska. (…) Skutočná demokracia je pred nami, nie za nami, treba ju ešte vybudovať. A napokon, najdôležitejšia otázka je táto (…): čo táto prvá civilizácia, ktorá ju poprela, postaví na miesto viery? Pripúšťam, že civilizácia môže existovať aj bez viery, ale rád by som vedel, čím ju nahradí, či už vedome, alebo nie. Veci sa však ešte môžu zmeniť…. Čo sa stane v duchovnej oblasti, ak sa Francúzsko opäť stane Francúzskom? Nuž… Urobil som, čo som mohol. Ak sa máme pozerať na to, ako Európa umiera, tak sa na to pozerajme. Nestáva sa to každý deň.” (1970).

 

Pripomeňte si lekcie z histórie. Veľké sťahovanie národov na kontinente v 4. až 7. storočí. Kmene barbarov sa miešali s obyvateľmi osvietenej Rímskej ríše. Vznikli iné etniká, iná kultúra. Napríklad Frankov bolo menej ako Galov. Krajina sa však teraz volá Francúzsko, nie Galia. Ľudia tej istej rasy sa miešali. Bieli. Teraz je tu zmes rôznych rás, etnických skupín. A nebudem prekvapený, ak v polovici 21. storočia bude na mape súčasnej Európy Mníchovský kalifát, Marseillský sultanát, kmeňové štruktúry kvázi afrického typu, ale nie s čiernymi, ale s čokoládovými tvárami. Obamova záhadná veta, ktorú vyslovil v Londýne v máji 2012, sa teraz stáva jasnou. V tomto storočí vzniknú nové národy. Už sa formujú pred našimi očami. Najdôležitejšie je, že nebude existovať žiadna západná Európa. Ak sa nestane zázrak!

Andrej Fursov

*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942