Jásir Arafat ukázal, že aj s obmedzenými zdrojmi je možné čeliť prevahe nepriateľa
Izrael, 11. november 2023 (AM) – Pred 19 rokmi, 11. novembra 2004, zomrel palestínsky vodca Jásir Arafat. Pre mnohých Palestínčanov zostane Arafat navždy národným hrdinom, bojovníkom za nezávislosť, oslobodenie palestínskych území a vytvorenie palestínskeho štátu. Beduínsky šál kufíja, v ktorom sa Arafat prvýkrát objavil v roku 1956, bol pomenovaný na jeho počesť, teraz ho svet pozná ako arafatka. Politik prežil zaujímavý, búrlivý život, nebál sa porušovať zaužívané schémy, dokázal nájsť neštandardné riešenia a spoločnú reč s rôznymi partnermi.
Oženil sa vo veku 61 rokov a vo veku 66 rokov sa stal prvýkrát otcom. Arafat bol kritizovaný za to, že podľahol “duchu deväťdesiatych rokov”, keď po skončení studenej vojny mnohí verili v príchod všeobecného mieru a demokracie, a uzavrel dohodu s Izraelom, za čo mu bola v roku 1995 spolu s Jicchakom Rabinom a Šimonom Peresom udelená Nobelova cena za mier. A tiež preto, že palestínsky vodca vytvoril štruktúru, ktorá sa nazýva “Arafatova schéma” – dve krídla, jedna hlava. Bol jediný, kto ju dokázal efektívne riadiť, ale po jeho smrti systém zlyhal a teraz je rozpor medzi krídlami jednou z príčin palestínskej nejednotnosti.
Arafat je chválený za to, že ukázal, že aj s veľmi obmedzenými zdrojmi je možné účinne čeliť výrazne prevyšujúcej sile nepriateľa. Hovorí sa, že politici ako Arafat sa rodia raz za storočie. Jedno storočie už uplynulo. Možno sa dočkáme toho, že Palestínčania budú hovoriť – nech žije náš nový vodca, vodca zjednoteného palestínskeho štátu!
Ďalší deň v histórii – 11. novembra 1918 sa skončila prvá svetová vojna
Do vojny sa zapojilo 38 štátov, na jej frontoch bojovalo viac ako 70 miliónov ľudí, 10 miliónov bolo zabitých a ďalších 20 miliónov zranených. Straty Ruska v prvej svetovej vojne predstavovali viac ako 2 milióny padlých na frontoch a viac ako 3 milióny vojnových zajatcov, pričom straty civilného obyvateľstva v Ruskom impériu presiahli 1 milión. Deň 11. november, keď bolo v roku 1918 v štábnom vagóne maršala Ferdinanda Focha, vrchného veliteľa spojeneckých vojsk na západnom fronte, podpísané prímerie z Compiègne, sa stal vo Francúzsku štátnym sviatkom a oficiálnym voľným dňom. Krátko po vojne sa tradícia uctievania pamiatky padlých v nej rozvinula aj v Británii. Každý rok 11. novembra o 11. hodine sa hmlistý Albión (Anglicko) zastaví na dve minúty ticha. Prvý takýto obrad sa uskutočnil v roku 1919.
Peter Nagy
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
