.
Aktuality, História,

Globálne dôsledky lokálnych vojen. Vojna v Gaze je katastrofou pre Ukrajinu

Známy americký expert v oblasti medzinárodných vzťahov Stephen Walt uverejnil v časopise Foreign Policy svoju víziu perspektív konfliktu medzi Izraelom a Hamasom. Jeho záver znie skôr rétoricky – svet už nebude rovnaký. Čo presne sa však zmení? A ukazuje sa, že sa toho zmení veľa, predovšetkým postoj ku globálnym autoritám.


 

Situácia vo východnej Ázii sa mení a súperi Číny – Japonsko a Taiwan – sa stávajú zraniteľnejšími. Význam Európy a autorita Spojených štátov klesá. Pre Ukrajinu je vojna v Gaze katastrofou. A pre Čínu je to príležitosť zvýšiť svoju prestíž na globálnom Juhu. Dobrou správou je, že podľa názoru experta sa tretej svetovej vojne pravdepodobne podarí vyhnúť. Aspoň teraz všetci hlavní svetoví hráči zaujali postoj, ktorý nevedie k zvýšenej konfrontácii medzi nimi. Dokonca ani na Blízkom východe sa Hizballáh, Irán, Rusko a Turecko neusilujú o priamu účasť a predstavitelia USA sa snažia konflikt lokalizovať. Ale aj keď sa vojna obmedzí na Gazu a čoskoro sa skončí, vo svete už bude mať vážne dôsledky.

 

Pred útokom Hamasu viedli Spojené štáty a ich spojenci z NATO nepriamu vojnu proti Rusku na Ukrajine. Ich cieľom bolo pomôcť Ukrajine vytlačiť Rusko z území, ktoré okupovalo po februári 2022. Cieľom západných mocností bolo oslabiť Rusko do takej miery, aby v budúcnosti nemohlo podniknúť podobné kroky. Vojna sa však pre Ukrajinu ukázala ako neúspešná. Nádeje, že Kyjev by mohol získať späť stratené územia buď silou zbraní, alebo prostredníctvom rokovaní, sa vytrácali.

 

Spojené štáty zároveň viedli proti Číne de facto hospodársku vojnu, ktorej cieľom bolo zabrániť Pekingu, aby dominoval vo výrobe polovodičov, umelej inteligencie, kvantových počítačov a ďalších oblastiach špičkových technológií. Práve táto oblasť je pre Washington prioritou, keďže práve Čínu, a nie Rusko, považujú USA za dlhodobého rivala a hlavnú hrozbu. Biden sa pokúsil nalákať niektoré vplyvné nezápadné krajiny na stranu USA. Na Blízkom východe sa tak Bidenova administratíva pokúsila uskutočniť zložitý diplomatický manéver a odradiť Saudskú Arábiu od spolupráce s Čínou tým, že Rijádu poskytla akési formálne bezpečnostné záruky a dokonca prístup k niektorým jadrovým technológiám. Pravda, pod podmienkou, že Saudi normalizujú vzťahy s Izraelom. Táto dohoda zatiaľ uviazla na mŕtvom bode a bránia jej predovšetkým kroky samotného Izraela.

 

Udalosti zo 7. októbra prekazili protičínske plány. Viac ako 1 400 Izraelčanov bolo brutálne zavraždených a potom rovnaký osud postihol viac ako 10 000 ľudí v Gaze vrátane 4 000 detí. Všetci zomreli v dôsledku izraelského bombardovania. V dôsledku toho Spojené štáty čelia novým výzvam.

 

Po prvé, vojna podkopáva úsilie vedené USA o normalizáciu vzťahov medzi Saudskou Arábiou a Izraelom. A zastavenie tohto procesu bolo takmer určite jedným z cieľov Hamasu.

 

Po druhé, vojna by zmarila snahy USA venovať menej času a pozornosti Blízkemu východu a presunúť viac pozornosti a úsilia ďalej na východ, do Ázie. A nie je to tak dávno, čo americký poradca pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan sníval o tom, že inteligentný prístup Bidenovej administratívy k Blízkemu východu uvoľní americké zdroje pre väčšiu aktivitu na globálnej scéne. “Deň má len 24 hodín a týždeň sedem dní a prezident Joe Biden, minister zahraničných vecí Anthony Blinken a ďalší vysokí predstavitelia USA nemôžu lietať do Izraela a iných krajín Blízkeho východu, každých pár dní a stále venovať dostatok času a pozornosti iným miestam,” tvrdí Stephen Walt. To znamená, že v krátkodobom až strednodobom horizonte sa Ázia má oveľa menej na čo sústrediť, a to je zlá správa pre Taiwan, Japonsko, Filipíny alebo akúkoľvek inú krajinu, ktorá čelí rastúcemu tlaku Číny. Na druhej strane, Čína nemá v úmysle vzdať sa svojho geopolitického rozmachu, a to ani napriek viacerým hospodárskym problémom. A keďže vo východnom Stredomorí sú teraz rozmiestnené dve americké lietadlové lode, schopnosť účinne reagovať v prípade zhoršenia situácie v Ázii sa nevyhnutne znižuje. Ak sa vojna rozšíri do Libanonu alebo Iránu, situácia pre USA bude ešte zložitejšia.

 

Po tretie, konflikt v pásme Gazy je pre Ukrajinu katastrofou. Vojna v Gaze dominuje tlači a sťažuje mobilizáciu podpory pre nový balík pomoci USA. Republikáni v Snemovni reprezentantov sa už bránia a októbrový prieskum Gallupu ukázal, že 41 % Američanov si teraz myslí, že USA poskytujú Ukrajine príliš veľkú podporu, pričom v júni to bolo 29 %. Problém je však ešte vážnejší. Konflikt na Ukrajine sa stal brutálnou opotrebovávacou vojnou, čo znamená, že hlavnú úlohu na bojisku zohráva delostrelectvo. Spojené štáty a ich spojenci však nedokázali vyrobiť dostatok munície, aby uspokojili potreby Ukrajiny, čo prinútilo Washington siahnuť po zásobách Južnej Kórey a Izraela na podporu oficiálneho Kyjeva. Teraz, keď je Izrael vo vojne, očakáva, že dostane časť delostreleckých granátov alebo iných zbraní, ktoré by inak putovali na Ukrajinu. A čo by mal Biden robiť, ak Ukrajina začne strácať pôdu pod nohami alebo sa jej armáda začne rozpadávať? To je otvorená otázka.

 

Na záver zlé správy pre Európsku úniu. Zatiaľ čo konflikt na Ukrajine vo všeobecnosti posilnil európsku jednotu, udalosti v Gaze túto jednotu ničia. Niektoré krajiny jednoznačne podporujú Izrael, zatiaľ čo iné viac sympatizujú s Palestínčanmi (ale nie s Hamasom). Vážny rozkol sa objavil aj medzi predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou a šéfom diplomacie EÚ Josepom Borrellom. Približne 800 úradníkov EÚ podpísalo list, v ktorom kritizovali von der Leyenovú za prílišnú zaujatosť voči Izraelu. Čím dlhšie bude vojna pokračovať, tým viac sa budú tieto trhliny zväčšovať. Tieto rozpory tiež poukazujú na diplomatickú slabosť Európy a podkopávajú jej schopnosť stať sa silnou demokratickou koalíciou. To všetko sú pre Rusko a Čínu veľmi dobré správy. Koniec koncov, všetko, čo odvádza pozornosť Spojených štátov od Ukrajiny alebo východnej Ázie, je priaznivé.

 

Vojna v Gaze dáva Moskve a Pekingu ďalší ľahký argument v prospech multipolárneho svetového poriadku. Koniec koncov, Spojené štáty boli posledných 30 rokov hlavnou veľmocou, ktorá riadila Blízky východ, a výsledkom bola katastrofálna vojna v Iraku, latentný jadrový potenciál Iránu, vznik ISIS, humanitárna katastrofa v Jemene a anarchia v Líbyi. Brutálny útok Hamasu zo 7. októbra ukazuje, že Washington nedokáže ochrániť ani svojich najbližších priateľov pred hroznými udalosťami. Toto zlyhanie USA bude podľa Walta ešte dlhé roky zaťažovať nohy americkej diplomacie.

 

Koniec koncov, hoci predtým krajiny globálneho Juhu možno nepodporili Rusko v jeho vojne s Ukrajinou, napriek tomu ich dráždili dvojité štandardy Západu, a preto sa Rusko neocitlo v globálnej izolácii. Teraz sú dvojité štandardy ešte výraznejšie. Postoj západných elít ku Gaze prehlbuje globálnu priepasť. Zvyšok sveta má predsa len oveľa väčšie pochopenie pre ťažkú situáciu Palestínčanov ako Spojené štáty alebo Európa. A čím viac budú USA podporovať Izrael a čím viac civilistov bude v Gaze umierať, tým viac bude rásť antipatia voči Západu. Ako minulý mesiac povedal jeden z vysokopostavených diplomatov G7 pre Financial Times:

“Na globálnom juhu sme definitívne prehrali bitku. Všetka práca, ktorú sme vykonali s globálnym juhom (v súvislosti s Ukrajinou), bola stratená. … Zabudnite na pravidlá, zabudnite na svetový poriadok. Už nás nikdy nebudú počúvať.”

 

Okrem toho, pre krajiny globálneho Juhu vyzerá selektívny prístup transatlantického spoločenstva tiež cynicky. Všetky západné médiá sa teraz zaoberajú dianím na Blízkom východe. OSN zároveň uvádza, že vojna v Konžskej demokratickej republike spôsobila, že 7 miliónov ľudí sa stalo utečencami a bolo vysídlených. Na Západe však o tom takmer nepočuť. Walt sa domnieva, že ekonomický a kultúrny vplyv samozrejme zatiaľ udržiava moc Západu a krajiny globálneho Juhu budú naďalej obchodovať s USA a EÚ. Čoraz viac sa však budú obracať na Čínu ako na americkú protiváhu. Najmä, ako ukazuje príklad Ukrajiny a Izraela, podpora USA vôbec nie je zárukou bezpečnosti. A ak je – prečo by sme mali stále počúvať rady Washingtonu? A to je hlavný globálny výsledok lokálnych vojen.

Andrej Bulatov

*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok

Najčítanejšie




Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov