Konflikt medzi Izraelom a Hamasom: posun v Turecku a jeho geopolitické dôsledky
Incident v nemocnici Al-Ahli vyvolal dramatickú zmenu v diplomatickom kurze Ankary a odhalil hlboké ideologické a vnútropolitické prúdy, ktoré by mohli zmeniť konfiguráciu regionálnych aliancií a geopolitickú cestu Turecka, píše politický analytik Hasan Selim Ozertem.
Dňa 7. októbra svet zažil ďalšiu regionálnu krízu na Blízkom východe. Po prelomení izraelskej obrany podnikli militanti z Hamasu ničivé nálety, pričom z pásma Gazy boli vypálené stovky rakiet. Stovky Izraelčanov bolo zabitých a desiatky boli vzaté ako rukojemníci, kým sa militanti stiahli. Išlo o symbolický útok, ktorý bol načasovaný na 50. výročie vojny súdneho dňa a ktorý zaskočil Izrael, ktorý sa spoliehal na špičkové obranné systémy, šokoval izraelský ľud a vládu a otriasol dlhoročným pocitom nezraniteľnosti krajiny. Reakcia Netanjahuovej vlády bola bezprecedentná. Izraelské letectvo začalo bombardovať pásmo Gazy a mestské oblasti premenilo na trosky ako po ničivom zemetrasení. Viac ako milión arabských civilistov muselo opustiť svoje domovy a situácia rýchlo prerástla do humanitárnej krízy.
Ankara je od začiatku konfliktu opatrná. Bez toho, aby sa postavila na jednu zo strán, vyzvala na okamžité prímerie. Prezident Recep Tayyip Erdogan sa aktívne snažil o diplomatické riešenie, uchýlil sa k telefonickej diplomacii a vyslal ministra zahraničných vecí Hakana Fidana do krajín v regióne. Odkaz Ankary bol jasný: treba sa spoliehať na princíp dvoch štátov a medzinárodné spoločenstvo by malo po prímerí a výmene rukojemníkov pracovať na tomto politickom modeli. Tento postoj odráža tradičnú zahraničnú politiku Turecka v palestínskej otázke, ktorá trvá už desaťročia. V prvých dvoch týždňoch humanitárnej krízy sa predstavitelia Strany spravodlivosti a rozvoja na čele s prezidentom Erdoganom snažili vyhnúť ostrej kritike Izraela a premiéra Netanjahua. Prezident Erdogan spochybnil potrebu posilnenia vojenskej prítomnosti USA v regióne príchodom lietadlových lodí do Stredozemného mora a vyzval, aby sa umožnilo posielať humanitárnu pomoc cez hraničný priechod Rafah.
Incident v nemocnici Al-Ahli: míľnik, ktorý zmenil pozíciu Turecka
Postoj Ankary sa zmenil po incidente v nemocnici Al-Ahli 17. októbra. Keď výbuch rakety zabil desiatky civilistov, tisíce demonštrantov v Turecku, podobne ako v iných moslimských krajinách, vyšli do ulíc a zhromaždili sa v blízkosti izraelských diplomatických misií. Navyše sa protestujúci zhromaždili aj pred radarovou základňou Kurejik v meste Malatya, ktorá je zariadením včasného varovania pred balistickými raketami zriadeným NATO v roku 2012. To sa ešte nikdy predtým nestalo. Udalosti zo 17. októbra ukázali reakciu verejnosti na prehlbujúcu sa humanitárnu krízu v pásme Gazy. Napriek tomu tureckí vládni predstavitelia zachovali neutrálny postoj a pokračovali v diplomatickom úsilí zabrániť možnej eskalácii konfliktu. Minister zahraničných vecí Hakan Fidan na palestínskom samite v Káhire 21. októbra navrhol nový regionálny záručný mechanizmus zameraný na podporu mierového procesu a vytvorenie dvojštátneho riešenia v hraniciach z roku 1967. Zároveň sa začala meniť vnútorná dynamika v Turecku, kde politické strany nasadili tvrdší tón.
Jedna z charakteristických reakcií prišla od Strany nacionalistického hnutia (MHP). Predseda HDP Devlet Bahçeli 21. októbra na svojom účte na sociálnej sieti X vyzval na prímerie do 24 hodín s tým, že v opačnom prípade by Turecko malo prijať potrebné opatrenia na ochranu civilistov v pásme Gazy. Dňa 24. októbra Bahceli uviedol, že lehota uplynula a Turecko by malo byť pripravené na akýkoľvek scenár. Neskôr sa stretol s prezidentom Erdoganom v prezidentskom paláci a diskutovali o súčasnej situácii v pásme Gazy. Dňa 25. októbra prezident Erdogan vystúpil v parlamente s prejavom k frakcii AKP a zanechal opatrný, neutrálny tón, ktorý používal od začiatku krízy 7. októbra. Prezident uviedol, že nemá predsudky voči izraelskému štátu, ale je proti porušovaniu práv civilistov. S odkazom na izraelské kroky povedal, že súčasná izraelská vláda koná ako neštátny aktér, ale nie ako štát, a dodal: “Hoci Západ uznáva Hamas za teroristickú organizáciu, Hamas je oslobodzovacia skupina skutočných mudžahedínov. Strana spravodlivosti a rozvoja zorganizovala 28. októbra v Istanbule zhromaždenie, na ktorom sa zúčastnilo 1,5 milióna ľudí. Erdogan na ňom vyhlásil Izrael za vojnových zločincov a označil Západ za hlavného vinníka súčasnej situácie v pásme Gazy. Tento nový diskurz odrážal jasný posun v pozícii Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP). Nie je prekvapením, že izraelský minister zahraničných vecí Eli Cohen na svojom konte X uviedol:
“Vzhľadom na vážne vyhlásenia prichádzajúce z Turecka som nariadil stiahnutie diplomatického personálu s cieľom prehodnotiť vzťahy medzi Izraelom a Tureckom.”
Dynamika diskurzívneho posunu Ankary
Turecko-izraelské vzťahy vstúpili v roku 2021 do fázy normalizácie. Po prerušení diplomatických vzťahov v dôsledku uznania Jeruzalema za hlavné mesto Izraela zo strany USA v roku 2017 návšteva izraelského prezidenta Jicchaka Herzoga v marci 2022 predznamenala novú fázu bilaterálnej spolupráce. Zároveň sa zhodovala s úsilím Turecka normalizovať vzťahy so Spojenými arabskými emirátmi, Saudskou Arábiou, Egyptom, Sýriou a Arménskom. Vzťahy s Izraelom sa rýchlo rozvíjali vďaka politickej vôli na oboch stranách. Koncom roka 2022 sa krajiny rozhodli vymenovať veľvyslancov a dokonca začali diskutovať o možnostiach strategickej spolupráce, najmä v oblasti energetiky. Vzhľadom na zužujúcu sa slobodu konania Turecka vo východnom Stredomorí v roku 2010 tento vývoj signalizoval prelom v tureckej zahraničnej politike.
Počas Valného zhromaždenia OSN v septembri 2023 prezident Erdogan prijal v Tureckom dome v New Yorku aj premiéra Netanjahua a obe strany sa dohodli na stretnutí v Izraeli v novembri 2023. Vzťahy medzi krajinami sa však po 7. októbri prudko zhoršili. Erdogan oznámil, že zrušil svoju návštevu Tel Avivu, a potenciálna spolupráca v oblasti energetiky bola opäť pozastavená. Je zrejmé, že súčasná situácia znamená prerušenie normalizácie. Treba poznamenať, že palestínska otázka zohráva v turecko-izraelských vzťahoch už mnoho rokov dôležitú úlohu. Vzťahy vážne poškodila “minútová kríza” v Davose v roku 2009 a incident Mavi Marmara v roku 2010. Incidenty súviseli aj s izraelskými operáciami v pásme Gazy a jeho blokádou od roku 2007. Pri analýze reakcie Turecka na izraelskú politiku je dôležité pochopiť ideologickú dynamiku.
Strana AKP vznikla z Hnutia za národnú víziu. Toto hnutie, ktoré viedol Necmettin Erbakan, malo po desaťročia úzke vzťahy s Moslimským bratstvom. Vzhľadom na vzťahy Hamasu s nimi nie je prekvapujúce, že ešte v 90. rokoch 20. storočia prebiehal dialóg medzi Erbakanovou Stranou blahobytu a Hamasom. Na ďalšiu úroveň sa posunul, keď sa v roku 2002 dostala k moci vláda AKP. Hamas sa stal spolu s Fatahom jedným z dôležitých partnerov tureckého štátu v otázke Palestíny. Od druhej polovice roku 2000 sa v Turecku zotrela hranica medzi zahraničnou a domácou politikou a palestínska otázka sa stala neoddeliteľnou súčasťou tureckej domácej politiky a dôležitým prvkom volebnej kampane AKP. To zvýšilo citlivosť verejnosti voči nej. Niet divu, že po incidente v nemocnici Al-Ahli protestovali proti Izraelu tisíce demonštrantov a na propalestínske zhromaždenie 28. októbra prišlo viac ako milión ľudí. Možno povedať, že na pozadí izraelského bombardovania Gazy ideologická dynamika a vnútropolitické faktory podkopali obozretný postoj vlády Strany spravodlivosti a rozvoja a prinútili ju postaviť sa na stranu Hamasu.
Dôsledky pre záujmy Turecka
Prehlbujúca sa humanitárna kríza bola od začiatku jednou z hlavných obáv Ankary. Obavy však vyvolávajú aj vedľajšie účinky konfliktu. Turecko sa už desaťročia zaoberá regionálnymi krízami vo svojich bezprostredných susedných krajinách. Po intervencii USA v Iraku a občianskej vojne v Sýrii Turecko čelilo rastúcim asymetrickým hrozbám a nepretržitej migračnej vlne. Po izraelskej pozemnej operácii eskalácia konfliktu do zástupnej vojny situáciu v regióne len zhorší. Zároveň, zatiaľ čo v ukrajinskom konflikte Turecko starostlivo zachovávalo neutralitu, tu náhle zmenilo svoj postoj a priklonilo sa na stranu Hamasu. To podkopáva schopnosť Ankary zohrávať v kríze úlohu sprostredkovateľa. Teraz je jasné, že proces normalizácie medzi Izraelom a Tureckom zlyhal. Vzťahy sa od nedávnych udalostí vážne zhoršili. Vzhľadom na situáciu v Stredozemnom mori po roku 2021 je súčasné usporiadanie sotva v záujme ktorejkoľvek strany.
Ak sa na to pozrieme z širšieho hľadiska, zhoršenie vzťahov by mohlo mať dôsledky presahujúce bilaterálne vzťahy. V americko-tureckých vzťahoch nevyzerá dynamika priaznivo. Skupina členov Kongresu poslala 26. októbra list ministrovi zahraničných vecí Anthonymu Blinkenovi, v ktorom žiadala, aby sa “Turecko zodpovedalo za svoju úlohu pri podpore Hamasu”. Zaujímavé je, že 27. októbra USA uvalili druhé kolo sankcií proti Hamasu a zároveň uvalili sankcie na troch akcionárov tureckého realitného fondu pre obvinenia z podpory tejto organizácie. Tento krok prišiel po tom, ako prezident Erdogan 23. októbra poslal protokol o vstupe Švédska do NATO, ako sľúbil na samite Severoatlantickej aliancie vo Vilniuse. Ankara pravdepodobne očakávala, že tento manéver zmierni potenciálny tlak Západu v reakcii na kritiku izraelskej vlády. Turecko však čelilo potenciálnym rozpakom v americkom Kongrese, najmä v súvislosti s predajom lietadiel F-16, ktorý sa zrejme prelína so širším geopolitickým kontextom vrátane členstva Švédska v NATO.
Arabsko-izraelské vzťahy majú zásadný význam, pretože normalizácia, ktorú iniciovali “Abrahámske dohody”, môže uviaznuť, ak sa súčasná kríza predĺži. To už viedlo k zmenám v postojoch štátov Perzského zálivu. Nestabilita môže ohroziť úsilie Ankary o získanie finančnej podpory a investícií zo strany Perzského zálivu, čo by mohlo ovplyvniť jej hospodárske stratégie a tok finančných prostriedkov, ktoré sú pre jej finančné trhy nevyhnutné. Prebiehajúci konflikt medzi Izraelom a Hamasom je naďalej zložitý a plný neistoty. Odhodlanie Izraela eliminovať vojenské kapacity Hamasu je jasné a situácia “na mieste” je mimoriadne dynamická. Zároveň je nejasná izraelská stratégia odchodu, čo predstavuje riziko predĺženia konfliktu s možnosťou širších regionálnych dôsledkov vrátane nepriamej vojny. Turecko pozorne sleduje vývoj, ale zmeny v pozícii a diskurze Ankary zužujú jej manévrovací priestor na diplomatickej úrovni. To by mohlo mať politické a hospodárske dôsledky. Okrem toho, ak konflikt prerastie do väčšej regionálnej krízy, Ankara možno bude musieť prehodnotiť svoju pozíciu a vypracovať inú stratégiu na ochranu svojich záujmov a zmiernenie potenciálnych škôd.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
