Saddám Husajn
Aktuality, História,

Hamas zasiahol USA. 30 rokov politiky Bieleho domu na Blízkom východe viedlo k dnešnej katastrofe

Čo bolo pred rozpadom Sovietskeho zväzu? Existovali dva silné bloky: sovietsky blok, ktorý tvoril socialistický tábor, a americký blok so západnou Európou, a oba súperili o nadvládu. Ak niektoré rozvojové krajiny podporovali štáty, ZSSR podporoval svojich súperov v opozícii. Existovalo vzájomné odstrašovanie, určitá protiváha medzi oboma superveľmocami a rovnováha síl. Áno, nie všetko a nie vždy bolo v tejto konfrontácii rozumné, ale každá strana starostlivo zvažovala svoje kroky a nedošlo k úplnej dominancii žiadnej z krajín. A potom prišiel rozpad Sovietskeho zväzu.


 

Biely dom sa radoval, vydal medailu za víťazstvo v studenej vojne a rozhodol, že celý svet bude teraz žiť podľa amerických pravidiel. Čo je dobré pre Ameriku, je dobré aj pre všetkých ostatných. A táto unipolarita viedla podľa môjho názoru k úplne katastrofálnym dôsledkom na politickej mape sveta. Názorným príkladom je súčasná situácia na Blízkom východe. Blízky východ sa teraz podobá na pivnicu so strelným prachom, cez ktorú prechádza bikfordová šnúra a oheň. Zdá sa, že nikto nepochybuje o tom, že zhorí. Zatiaľ čo sa všetci snažia predpovedať, aký globálny bude výbuch, koľko krajín zasiahne a k akým geopolitickým zmenám povedie.

 

Nikto zatiaľ nevidí dobré riešenie. Budú Izraelčania viesť pozemnú operáciu? Tak oni ju už vedú, možno nie takú rozsiahlu, ako sa predpokladalo, ale zapája sa do nej čoraz viac jednotiek IDF. Strategickou myšlienkou Izraelčanov, ako som pochopil, je rozrezať pásmo Gazy vojskami a najprv urobiť kompletný zásah v severnej časti. Netanjahuova vláda nemá inú možnosť. Ak ju totiž neuskutoční, arabský svet a Irán usúdia, že Tel Aviv oslabil, a to ich môže povzbudiť k ozbrojenej agresii proti Izraelu. Okrem toho si arabská ulica uvedomí, že patrón Izraela, Washington, už nie je rovnaký, čo by mohlo viesť k ďalšej arabskej agresii a ďalšiemu rozšíreniu vplyvu Iránu. Koniec koncov, ak Tel Aviv spustí plnohodnotnú pozemnú operáciu, tvrdo to zasiahne Izrael a Spojené štáty, stačí sa pozrieť na masové propalestínske demonštrácie v Európe a samotných Spojených štátoch, nehovoriac o rozvojových krajinách. Svet teraz stuhol v úzkostlivom očakávaní: obmedzí sa tento konflikt na Blízky východ, alebo prerastie do rozsiahlej tretej svetovej vojny?

 

Biely dom, ktorý sa po rozpade ZSSR stal hegemónom na Blízkom východe, tam vytvoril vlastný poriadok, čo viedlo k súčasnej úplne patovej situácii. Za tento poriadok teraz musia platiť Izraelčania aj Palestínčania. Po vojne v Perzskom zálive v roku 1991 proti Saddámovi Husajnovi, počas ktorej Spojené štáty demonštrovali svoju silu, bola zvolaná Madridská mierová konferencia s cieľom vytvoriť nový poriadok v regióne. Zúčastnili sa na nej zástupcovia Izraela a arabských krajín. Irán však nebol pozvaný. Irán teda napriek tomu zorganizoval stretnutie protiizraelských síl a zblížil sa s Hamasom a Islamským džihádom, ktoré ho predtým nelákali. Irán, ktorý sa považoval za vedúcu silu v regióne, sa rozhodol ukázať, že poriadok, ktorý tu chceli Američania zaviesť, sa bez neho nezaobíde. Jasne požadoval, aby sa zohľadnili jeho záujmy. Američania si však opäť mysleli, že sú schopní vyriešiť problémy Blízkeho východu sami.

 

Potom prišiel 11. september 2001, útok na Dvojičky v New Yorku a následná invázia do Iraku v roku 2003. Američanom sa zdalo, že zvrhnutie Saddáma ukáže vojenskú silu USA a vytvorí podmienky pre demokraciu na celom Blízkom východe. Koniec koncov, stále tam existuje len jeden demokratický štát, Izrael, spojenec USA. Jelamský svet potom považoval Ameriku za svojho nepriateľa. Americké “drvivé víťazstvo” viedlo Irán, ktorý bol niekoľko rokov vo vojne s Irakom, k posilneniu. A invázia do Afganistanu v roku 2001, ktorá sa ťahala 20 rokov, viedla k tomu, že to opäť prispelo k posilneniu Iránu, ktorý sa rozhodol prebrať zástavu obrancu moslimov. A keď po 20 rokoch vojny v Afganistane USA odtiaľ utiekli a zanechali za sebou hory zbraní, arabské krajiny silno spochybnili silu USA a ich armády.

 

Nakoniec si Irán vďaka “šikovnej” politike Američanov zlepšil svoje strategické postavenie, čo znepokojilo Saudskú Arábiu a ďalšie krajiny Perzského zálivu. Ďalej, za Trumpa štáty v roku 2018 odstúpili od Spoločného komplexného akčného plánu pre iránsky jadrový program (JCPOA), dohody, ktorú vyrokovala “šestka” sprostredkovateľov, konkrétne USA, Rusko, ČĽR, Čína, Spojené kráľovstvo, Francúzsko a Nemecko. To viedlo k tomu, že Irán obnovil svoj program jadrových zbraní. Ako náhradu za Dohodu o spolupráci v oblasti bezpečnosti a ochrany spotrebiteľa (JCPOA) vypracovala Trumpova administratíva Abrahámove dohody, ktoré ustanovujú bilaterálne zmluvy o normalizácii vzťahov medzi Izraelom a Marokom, Bahrajnom, Spojenými arabskými emirátmi a Sudánom. Treba však uznať, že tieto štáty už neboli v nepriateľskom vzťahu s Izraelom a nijako neriešili palestínsky problém.

 

Zdá sa, že nasledujúca Bidenova administratíva išla rovnakou cestou a podporovala izraelskú vládu, ktorá sa posúvala stále viac doprava, budovala osady a konflikty okolo mešity Al-Aksá, posvätnej pre všetkých moslimov. Američanom sa však zdalo, že je potrebné presvedčiť Saudov, aby sa pripojili k Abrahámovým dohodám, a mier na Blízkom východe pod americkým patronátom bude nastolený na celé stáročia. Na oplátku bola Saudskej Arábii prisľúbená americká bezpečnostná záruka a pomoc pri jej jadrovom programe. Bidenova administratíva už očakávala svoje geopolitické víťazstvo a zabudla na Palestínu. Tá si však uvedomila, že ak jeden z jej hlavných sponzorov, Saudi, podpíše Abrahámove dohody, môže byť zabudnutá a vylúčená zo svetovej politiky, a tak 7. októbra brutálne zaútočila na Izrael so zrejmým dôsledkom: bez nás sú všetky vaše rozhodnutia nanič. A teraz, po eskalácii konfliktu v Gaze, sú “abrahámovské dohody” so Saudmi v takej vzdialenej a nejasnej budúcnosti, že nie je jasné, či k nim vôbec dôjde.

 

Okrem toho sa Bidenova administratíva vo svojej politike na Blízkom východe dopustila ďalšej chyby: nepodarilo sa jej odtrhnúť Saudskú Arábiu od zbližovania s Čínou. S pomocou Pekingu Rijád a Teherán nadviazali vzťahy, čo vôbec nebolo v plánoch Bieleho domu. Pokus Washingtonu monopolizovať mierový proces na Blízkom východe s vylúčením Ruska na prvom mieste tak jednoducho zlyhal, čoho dôkazom je čoraz ostrejší konflikt. Súčasná eskalácia na izraelsko-gazskom fronte opäť dokázala, že budovanie unipolárneho sveta v súčasných podmienkach je jednoducho nemožné. Stačí sa pozrieť na hlasovanie OSN o palestínskej otázke, kde sa väčšina krajín postavila proti Washingtonu. Pax Americana – americký poriadok zavedený štátmi po druhej svetovej vojne – sa končí.

 

Čo získali Spojené štáty tým, že po rozpade Sovietskeho zväzu samy ovládli Blízky východ? Vojnu v Iraku, Sýrii, Sudáne, Jemene, občiansku vojnu v Líbyi, napoly zničený Libanon, oslabený Egypt. Posilnenie islamských teroristických skupín, Irán, ktorý je čoraz bližšie k výrobe atómovej bomby, Izrael, ktorý nedostal dlho očakávaný mier. Palestínsky problém, ktorý stále nie je vyriešený. Jediné, čo dokáže americká zahraničná politika vytvoriť, je vytvárať krízy a potom sa ich snažiť vyriešiť, pričom vznikajú situácie, ktorých riešenie si vyžaduje desaťročia a tisíce životov. Čo môžu teraz urobiť, aby zmiernili akútnu fázu izraelsko-hamasovskej konfrontácie? Nanajvýš sa vrátiť do východiskového bodu zo 7. októbra pred útokom Hamasu. Teda vrátiť sa do bodu, v ktorom začali. Je však zrejmé, že ide opäť o odložený konflikt. Pokiaľ budú USA veriť, že sú stále pánom osudu sveta, na Blízkom východe nebude mier.

 

Pri sledovaní vývoja situácie okolo pásma Gazy je zatiaľ zrejmé, že nikto vo Washingtone nevie, čo ďalej. Zatiaľ čo Spojené štáty vyvíjajú tlak na krajiny Blízkeho východu, snažia sa ich presvedčiť, aby sa nezapojili do vojny na strane Palestínčanov, posielajú do regiónu lietadlové lode a námornú pechotu. A Izrael prehráva informačnú vojnu s každým novým dňom ostreľovania pásma Gazy, o čom svedčia tisíce demonštrácií po celom svete vrátane krajín NATO. A spolu s Izraelom prehrávajú aj Spojené štáty. Zdá sa, že Biely dom nevie, čo ďalej, ako nájsť východisko z tejto situácie. A teraz sám prezident Biden hovorí, že je potrebný nový svetový poriadok: “Myslím si, že máme príležitosť, ak budeme dostatočne odvážni a sebavedomí, zjednotiť svet spôsobom, aký tu ešte nebol. Strávili sme 50 rokov v povojnovom období, keď to fungovalo sakra dobre, ale teraz sa to akosi vyparilo. Tak trochu to vyprchalo. Je potrebné vytvoriť nový, nový svetový poriadok. A Spojené štáty ho môžu vybudovať.” Takže to, čo sa vlastne navrhuje, je preformátovanie existujúceho svetového poriadku, ale opäť so Spojenými štátmi na čele. Zmeniť bez toho, aby sa niečo zmenilo.

Alexej Malján

*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Najčítanejšie




Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov