USA. 4.november 2023 (AM) – po 7. októbri, keď Hamas zaútočil na Izrael z Gazy, svet vstúpil do fázy zvýšených turbulencií. Existuje mnoho scenárov ďalšieho vývoja v regióne a vo svete. Od najoptimistickejšieho, podľa ktorého sa znepriatelené strany podarí oddeliť a dostať k rokovaciemu stolu. Až po ten najpesimistickejší, ktorý možno stručne nazvať “začiatkom tretej svetovej vojny”.
Prirodzene, mnohé prognózy vývoja svetovej ekonomiky, ktoré tento rok vypracovali medzinárodné organizácie (MMF, Svetová banka, OECD atď.), sú beznádejne zastarané. Je potrebná ich úprava. V podmienkach takej vysokej politickej a vojenskej neistoty, ktorá pretrvávala počas celého októbra, je však zatiaľ zbytočné robiť akékoľvek kvantitatívne úpravy prognóz. MMF tak na svojej internetovej stránke zverejnil prognózu, podľa ktorej bude v tomto roku a v nasledujúcich rokoch až do roku 2028 vrátane rast svetového HDP predstavovať približne 3 % ročne (pre skupinu rozvojových krajín približne 4 %, pre skupinu hospodársky rozvinutých krajín približne 2 %). Zdá sa, že tieto hodnoty sa nepodarí dosiahnuť.
Šéfka MMF Kristalina Georgievová ešte v polovici mesiaca uviedla, že konflikt už ovplyvňuje ekonomiky Egypta, Libanonu a Jordánska. Agentúra S&P už prehodnotila výhľad úverového ratingu Izraela zo “stabilného” na “negatívny” a predpovedala zníženie HDP krajiny o 5 % vo štvrtom štvrťroku 2023 v porovnaní s tretím štvrťrokom. Konflikt nevyhnutne ovplyvní aj Saudskú Arábiu. V súvislosti so súčasným napätím plánuje Rijád zabrzdiť viaceré rozsiahle projekty. Najviac nepríjemných prekvapení sa očakáva od Iránu. Veď drží Hormuzský prieliv, ktorý je pre námornú plavbu a medzinárodný obchod ešte dôležitejší ako Suezský prieplav. Ak Teherán prieliv uzavrie, povedie to k prerušeniu dodávok čierneho zlata do mnohých ekonomík a k prudkému nárastu svetových cien ropy. Rastúce ceny ropy budú faktorom podnecujúcim infláciu, ktorú väčšina krajín sveta nedokázala prekonať.
Do hry môže vstúpiť aj ďalší významný faktor inflácie – vojenské výdavky. Podľa môjho názoru, aj keď sa mrak na Blízkom východe pominie a nepríde k žiadnej väčšej búrke, mnohé krajiny budú reagovať zvýšením svojich výdavkov na obranu. Takýchto “mrakov” je vo svete čoraz viac a nevedno, ktorý z nich sa môže skončiť “búrkou”. Na búrku sa treba pripraviť. Podľa správy Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI) dosiahol celkový objem svetových výdavkov na obranu v minulom roku nový rekord a dosiahol 2,24 bilióna dolárov. Podľa všetkého však na konci tohto roka dôjde k novému rekordu.
Už som písal o tom, že drvivá väčšina krajín sveta má deficitné štátne rozpočty vyjadrené v niekoľkých percentách hrubého domáceho produktu. Rast vojenských výdavkov, ako ukazujú historické skúsenosti z minulého storočia, takmer nevyhnutne zvyšuje rozpočtový deficit (je to zrejmé najmä vtedy, keď je krajina zatiahnutá do vojny). A rast rozpočtových deficitov zase prispieva k zrýchleniu inflácie. A ak sa inflácia zrýchľuje, centrálne banky, konajúce podľa rovnakého vzoru (resp. podľa inštrukcií MMF definujúcich metódu “inflačného cielenia”), zvýšia kľúčovú sadzbu. A zvyšovanie kľúčovej sadzby bude viesť k čoraz väčšej paralýze ekonomiky. Na základe takýchto predpokladov môžeme konštatovať, že prognózy MMF týkajúce sa hospodárskeho vývoja do roku 2028 bude potrebné upraviť.
Nedôjde k deklarovanému trojpercentnému ročnému rastu HDP. Možno nebude žiadny rast. Možno bude musieť zmeniť znamienko plus na znamienko mínus. Dovoľte mi pripomenúť, že MMF v roku 2019 vydal prognózu, podľa ktorej sa v roku 2020 očakáva rast globálneho HDP o 3,5 %. V januári 2020 MMF svoju prognózu upravil na 3,3 %. A v apríli 2020 už MMF svoju prognózu na tento rok radikálne upravil, vymenil plus za mínus a predpovedal pokles globálneho HDP o 3,0 %. V októbri 2020 FPT svoju prognózu opäť upravil, podľa ktorej mal pokles svetového HDP predstavovať až 4,4 %. V roku 2021 MMF udával skutočnú hodnotu poklesu svetového HDP na úrovni 4,3 %.
Vtedajšie turbulencie svetovej ekonomiky, ktoré vyvolala tzv. pandémia kovidu, sa môžu zopakovať aj teraz. A fond bude svoje prognózy revidovať niekoľkokrát ročne. V Saudskej Arábii sa práve skončilo investičné fórum Future Investment Initiative (FII). Riaditeľka MMF Kristalina Georgievová na ňom vystúpila 25. Októbra. Varovala, že vojna medzi Izraelom a Hamasom už ovplyvňuje ekonomiky Blízkeho východu a môže viesť k dlhodobým hospodárskym škodám pre celý región. Hovorila najmä o problémoch krajín Blízkeho východu. Potom sa však dotkla aj globálnej hospodárskej situácie. Osobitnú pozornosť venujem jej slovám o tom, že úrokové sadzby celosvetovo prudko vzrástli a stali sa brzdou hospodárskeho rozvoja:
“Posledných 20 rokov sme, úprimne povedané, žili z hľadiska úrokových sadzieb v krajine fantázie. Ako môžete mať nulové alebo dokonca záporné úrokové sadzby a pritom vytvárať úspory, udržiavať ekonomiky v chode? Bolo by vlastne normálne mať úrokové sadzby v kladných číslach – problém je, že sa to stalo príliš rýchlo a skok je príliš vysoký,” povedala ekonómka.
Georgievová poznamenala, že MMF “nie je nadšený takým rýchlym prechodom z nuly na päť percent – ale dosiahli sme to”. Šanca na zníženie sadzieb neexistuje, “lietadlo” svetovej ekonomiky začne padať do “vzduchovej kapsy” a riaditeľka MMF vyzvala všetkých “cestujúcich”, aby sa pripútali:
“Takže teraz sme tu, naša výzva pre všetkých znie: pripútajte sa. Uistite sa, že si uvedomujete, že (vyššie) úrokové sadzby tu zostanú na dlhý čas.”
Tu môžeme dodať, že úrokové sadzby nielenže zostanú na súčasnej úrovni, ale pravdepodobne budú aj naďalej rásť. Centrálne banky budú naďalej bojovať proti rastúcej inflácii zvyšovaním kľúčových sadzieb. Napríklad 24. októbra Jamie Dimon, šéf poprednej banky na Wall Street JPMorgan Chase, na tom istom investičnom fóre FII varoval pred možným scenárom, v ktorom by sadzba federálnych fondov (t. j. kľúčová sadzba Fed Funds) mohla prekročiť 7 % (v súčasnosti 5,25 – 5,5 %). Bankár poznamenal, že “toto by mohli byť najnebezpečnejšie časy, aké svet zažil za posledné desaťročia”. Vo svojom prejave však kritizoval nielen americký Federálny rezervný systém, ale aj ostatné centrálne banky, ktoré aktívne pokračujú vo zvyšovaní kľúčových sadzieb. “Fiškálne výdavky sú väčšie ako kedykoľvek predtým v čase mieru a prevláda pocit všemocnosti, že centrálne banky a vlády to všetko zvládnu… Opatrne sa pozerám na to, čo sa stane v budúcom roku.”
K otázke trendu pokračujúceho zvyšovania kľúčových sadzieb
Ruská centrálna banka dnes na zasadnutí Rady riaditeľov rozhodla o zvýšení kľúčovej sadzby z 13,0 % na 15,0 %. Teda naraz o osem “krokov” (jeden “krok” = 0,25 %). Pre väčšinu účastníkov trhu a pozorovateľov bolo toto rozhodnutie neočakávané. Zvýšenie sa síce očakávalo, ale všetci si boli istí, že to bude až 14 %. Centrálna banka dvakrát prekonala očakávania. Banka Ruska svoje také radikálne rozhodnutie odôvodnila tým, že miera inflácie v ruskej ekonomike naďalej rastie. Dňa 15. decembra sa očakáva ďalšie plánované zasadnutie Rady riaditeľov Centrálnej banky Ruska o kľúčovej sadzbe. Experti očakávajú, že sa na ňom rozhodne o ďalšom zvýšení sadzby, aj keď už nie takom radikálnom. MMF vo svojej prognóze svetovej ekonomiky na obdobie 2024 – 2028 určil, že Ruská federácia bude mať tempo rastu HDP približne 1 % ročne. Treba však poznamenať, že táto prognóza bola vypracovaná ešte predtým, ako Ruská centrálna banka 15. augusta prudko zvýšila svoju kľúčovú sadzbu z 8,5 % na 12 %. Potom ju 15. septembra zvýšila na 13 %. A dnes je to 15 %. Vzhľadom na tieto okolnosti MMF určite prehodnotí svoju prognózu pre Rusko, keď bude revidovať svoju prognózu pre svetové hospodárstvo. Možno očakávať, že aktualizované odhady ročného rastu HDP v Rusku budú nižšie ako 1 %.
Valentin Katasonov
