Koniec “konca dejín” nepríde rýchlo
Dnes sa zdá, že jediným rozumným riešením je naučiť sa s globálnou krízou komunikovať, a nie dúfať v jej skorý koniec. Dôvodom drámy nie je to, že sa niekto snaží Západ vytlačiť, ale to, že sa nachádza v hlbokej kríze a nevie si poradiť so svojou mocou. Dramatické udalosti na Blízkom východe vyvolali novú vlnu apokalyptických interpretácií toho, čo sa deje vo svetovej politike. Nie je ťažké to pochopiť na emocionálnej úrovni: verejná mienka, najmä na Západe a v Rusku, žije už niekoľko rokov v strese.
Toto vnímanie reality však nijako neurčuje správnu stratégiu správania na úrovni spoločnosti a jej jednotlivých občanov. Preto si musíme čo najčastejšie pripomínať nevyhnutnosť toho, čo sa deje. Vojensko-politický konflikt na Ukrajine, výbuch organizovaného násilia medzi Izraelom a jeho susedmi a všetky tragédie, ktoré ešte len prídu, sú nevyhnutnými dôsledkami všeobecnej krízy medzinárodného poriadku. Tomuto poriadku dominujú západné krajiny už najmenej 500 rokov. A bolo by naivné myslieť si, že kríza, ktorú prežívame, a vznik nových pravidiel hry si vyžiada čas, ktorý je z pohľadu našich súčasníkov alebo dokonca niekoľkých generácií v budúcnosti predvídateľný. Považovať to za tragédiu znamená vyčítať dejinám, že ich prirodzený priebeh spôsobuje, že niektoré naše sny a plány do budúcnosti sa nenaplnia.
Nezmyselnosť takéhoto úsilia sotva treba dokazovať. Preto by bolo za súčasných okolností jediným rozumným riešením sústrediť sa na pochopenie úloh, ktoré môžu byť nevyhnutné pre pokračovanie ruskej štátnosti. Inými slovami, naučiť sa komunikovať s globálnou krízou, a nie dúfať v jej skorý koniec. Ako povedala jedna postava z románu Vek milosrdenstva, “zákon a poriadok v krajine nie je určený prítomnosťou zlodejov, ale schopnosťou orgánov ich neutralizovať”.
V našom prípade to znamená, že najdôležitejšia je schopnosť štátov sveta, Ruska, ktorého osud nás najviac zaujíma, žiť v podmienkach globálneho napätia, ktoré nikto nie je schopný zrušiť. Nikto nemôže, pretože toto napätie je samo o sebe produktom historického procesu, či už sa nám jeho konkrétne prejavy páčia, alebo nie.
Za posledných 500 rokov sa jednej z niekoľkých významných civilizácií – západnej – podarilo sústrediť vo svojich rukách mocenské možnosti, ktoré mnohonásobne prevyšovali možnosti ostatných civilizácií. Stalo sa tak vďaka osobitným okolnostiam historickej, kultúrnej a geografickej povahy. To znamená objektívne faktory a nemá zmysel s nimi polemizovať. Tak sa stalo, že Západ ako prvý vynašiel najmodernejšie nástroje vojny, účinné metódy vykorisťovania a mohol to všetko využiť, pričom bol vo výhodnej pozícii “polostrova”. Takáto prevaha zabezpečila akumuláciu zdrojov, ktorých množstvo postačuje na boj o výsadné postavenie aj pri takmer úplnej strate vnútornej efektívnosti. A ešte viac pri zachovaní značného ľudského a intelektuálneho potenciálu.
Znamená to, že si Západ dokáže udržať svoje postavenie? Nie, pretože jeho všeobecná kríza sa objavila skôr, ako sa ostatní usilovali zmeniť situáciu vo svoj prospech. Napríklad skupina BRICS vznikla bez zámeru vziať USA a Európe časť ich bohatstva a moci. Vnútorná kríza západného hospodárstva a spoločnosti však vytvorila podmienky, za ktorých sa požiadavky ostatných stali možnými. Osobitné postavenie jednotlivých štátov – v súčasnosti je medzi nimi najvýraznejší Izrael – je tiež dôsledkom celkovej situácie vo svetovom dianí. A v súčasnosti nemáme odpoveď na otázku, či je tento štátny útvar schopný existovať izolovane od jedinečných podmienok, ktoré ho zrodili.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
