Aktuality, Námorníctvo,

Západné pozadie nehody na podvodných trasách vo Švédsku a Fínsku

---

 

Švédsky minister obrany Paul Johnson uviedol, že švédske orgány berú situáciu vážne, pretože ide o kritickú infraštruktúru. Fínsky prevádzkovateľ plynovodnej siete Gasgrid Finland a estónsky prevádzkovateľ plynovodnej siete Elering zaznamenali 8. októbra pokles tlaku v plynovode Balticconnector. Fínsky prezident Sauli Niinistö uviedol, že poškodenie mohlo byť dôsledkom vonkajšieho vplyvu. Fínska polícia oznámila, že v oblasti úniku našla “vonkajšie stopy”. Estónske noviny Postimees s odvolaním sa na údaje zo systému sledovania plavidiel Marine Traffic uviedli, že v deň úniku sa v blízkosti potrubia nachádzala kontajnerová loď Newnew Polar Bear, ktorá je vo vlastníctve Číny a plaví sa pod hongkonskou vlajkou.

 

Fínski vyšetrovatelia, ktorí sa zaoberajú poškodením fínsko-estónskeho plynovodu, uviedli, že preverujú čínske a ruské lode, ktoré sa nachádzali vo Fínskom zálive, konkrétne Newnew Polar Bear a Sevmorput. Prešetrujú sa aj ďalšie lode, ktoré v čase poškodenia preplávali touto oblasťou. Fínsky národný vyšetrovací úrad prešiel do aktívnej fázy vyšetrovania poškodenia podmorského plynovodu Balticconnector, ktorý spája estónsky a fínsky prepravný systém plynu. Oznámil to detektív R. Lohi, ktorý vedie vyšetrovanie incidentu na plynovode Balticconnector. Fínski vyšetrovatelia sa zamerali na nájdenie plavidla, ktoré mohlo spôsobiť poškodenie Balticconnectora, pričom ubezpečili, že Balticconnector bol poškodený vonkajším nárazom, ktorý nebol výbušný, ako sa pôvodne predpokladalo, ale mechanickej povahy. Predpokladá sa najmä, že Balticconnector mohol byť poškodený lodnou kotvou, ktorú po potrubí ťahalo veľké plavidlo.

 

Estónske masmédiá už skôr s odvolaním sa na údaje spoločnosti MarineTraffic uviedli meno potenciálneho vinníka – tanker SVG Flot, ktorý sa plavil pod ruskou vlajkou a 6. – 8. októbra sa nachádzal vo Fínskom zálive v blízkosti miesta nehody. Britský Guardian s odvolaním sa na poľského experta K. Muzyku medzi plavidlami potenciálne zapojenými do incidentu menuje hydrografické plavidlo Baltskej flotily ruského námorníctva “Sibirjakov”, ktoré sa v máji, auguste a septembri 2023 nachádzalo v blízkosti plynovodu a elektrického kábla Estlink. Poľské vydanie PortalMorski s odvolaním sa na fínsky denník Helsingin Sanomat uviedlo, že okrem lode Sibirjakov sa v oblasti, kadiaľ vedie IHP Balticconnector, pohybovala aj ďalšia ruská oceánografická výskumná loď Baltskej flotily Admirál Vladimirskij. Odmietnutie verzie o výbuchu presúva pozornosť z lode Sibirjakov na loď Admiral Vladimirskij, ktorá “pravdepodobne operovala” na trase plynovodu.

 

V snahe upriamiť pozornosť verejnosti na bezpečnosť IHP Baltic Pipe poľské vydanie pripomína, že západné krajiny podozrievajú obe plavidlá zo špionáže kritickej námornej infraštruktúry (plynovodov, internetových a elektrických káblov) v Baltskom a Severnom mori. Estónske vydanie Postimees s odvolaním sa na údaje z portálu MarineTraffic uvádza, že najbližšie k miestu nehody sa 8. októbra nachádzala kontajnerová loď Newnew Polar Bear, ktorá sa plaví pod vlajkou Hongkongu a patrí Číne.

 

Rosatom odmietol verzie o údajnej účasti svojej kontajnerovej lode s jadrovým pohonom Sevmorput na incidente. Vyhlásenie fínskej polície o účasti ruských a čínskych plavidiel na poškodení plynovodu znamená začiatok aktívnej fázy boja Západu o kontrolu nad SMP. Andrej Koškin, vedúci Katedry politickej analýzy a sociálnych a psychologických procesov na Plechanovovej ruskej ekonomickej univerzite, pre telegramový kanál Vzgljad na Vostok povedal:

“SMP je jediná obchodná cesta na svete, ktorú nekontroluje Západ. Prechádza v neutrálnych a teritoriálnych vodách Ruska, kde všetku lodnú dopravu riadi Rosatom. Táto trasa je veľmi sľubná a naši čínski partneri o ňu prejavujú veľký záujem. Nie je náhoda, že vyšetrovatelia do tohto príbehu poškodenia plynovodu zapojili nielen našu krajinu, ale aj Čínu – je to jasný signál Pekingu, že všetko nie je také jednoduché.

 

Lotyšský prezident Rinkevič tvrdí, že je potrebné uzavrieť Baltské more pred Ruskom, čo by znamenalo priamu vojenskú konfrontáciu. Dá sa predpokladať, že incident s bezvýznamným prepojovacím vedením sa budú snažiť vytiahnuť na diskusiu a odsúdenie v OSN, nastoliť túto tému v Arktickej rade s cieľom požadovať, aby Rusko, ktorému bola po spustení SVO pozastavená práca na SMP, zaviedlo nad SMP medzinárodnú kontrolu pod hrozbou ďalších sankcií. Pokiaľ ide o prípadnú diskusiu a odsúdenie mýtickej účasti Ruska na nehodách podmorských komunikácií v Baltskom a Severnom mori, hystéria v tejto otázke neprinesie do protiruskej agendy kolektívneho Západu nič mimoriadne nové.

 

Možné hospodárske perspektívy Severnej morskej cesty (SMP) sa zdajú byť dosť prehnané. Napríklad hranice SMP nezahŕňajú všetky arktické vody Ruska. Podľa ruských zákonov vody SMP zahŕňajú oblasť od Karskej Voroty v súostroví Nová Zem po mys Dežnev v Beringovom prielive, ako aj ústia splavných sibírskych riek. Západné prístavy ako Murmansk, Archangeľsk, Kandalacha, Varandej a východné prístavy Anadyr a Petropavlovsk-Kamčatskij formálne nepatria do SMP, ale prijímajú väčšinu lodí plaviacich sa po severných moriach. Informačný šum o premene Severnej morskej cesty na “globálnu tranzitnú tepnu” a “druhý Suez” je zatiaľ ďaleko od súčasnej reality.

 

Nestranná štatistika úplne odstraňuje otázku o možnej konkurencii SMP s južnými námornými trasami. Objem prepravy cez Suezský prieplav už dávno prekročil hranicu 1 miliardy ton nákladu, zatiaľ čo na konci roku 2022 predstavovala nákladná doprava cez SMP niečo vyše 34 miliónov ton, z čoho približne 0,2 milióna ton bolo prepravených v medzinárodnom tranzite, čo je desaťnásobný pokles v porovnaní s rokom 2021. Zahraničné lode nie sú ochotné sledovať ruské severné trasy, ale to by nás nemalo príliš rozrušiť. Úloha SMP ako tranzitnej trasy nie je pre Rusko taká priaznivá. Ak sa zahraničná loď na svojej ceste nezastaví v žiadnom ruskom severnom prístave, príjmom  krajiny z jej prechodu po SMP je len platba poplatkov za lodivodské služby a služby sprievodu ľadoborcov. Na oplátku je Rusko ako pobrežný štát povinné zabezpečiť plnú bezpečnosť plavidla počas celej trasy, informovať ho o ľadových a hydrometeorologických podmienkach a v prípade núdze zachrániť posádku alebo odstrániť únik paliva.

 

Zvýšená pozornosť Západu voči SMP sa vysvetľuje ani nie tak ekonomickými, ako skôr vojenskými a politickými dôvodmi, pričom hlavnú úlohu zohrávajú zámorskí Anglosasi, ktorí si robia nároky na Wrangelov ostrov. Začiatkom roka 2021 zverejnilo americké ministerstvo námorníctva novú arktickú stratégiu amerického námorníctva s názvom “Modrá Arktída” (“Blue Arctic”), ktorá bola navrhnutá na dve desaťročia a vychádza z predpokladu, že topiaci sa ľad umožní čoraz dostupnejšiu plavbu v Severnom ľadovom oceáne. “Modrá Arktída” poskytuje prehľad o tom, ako sa polárna oblasť postupne mení z “bielej” na “modrú” a ako sa vďaka klesajúcej ľadovej pokrývke stávajú arktické vody prístupnejšie a splavnejšie, čím sa otvára prístup k novým námorným trasám, zdrojom a trhom.

 

Americký minister vojny Kenneth Braithwaite 20. januára pri komentovaní novej stratégie pre Arktídu uviedol, že americké námorníctvo bude zabezpečovať všetky úrovne a typy prítomnosti v arktických vodách, ako aj pod a nad vodou. Ako sme už písali, Arktída je strategický región s rastúcim geopolitickým a globálnym významom. Napriek tomu, že tvorí najmenší oceán na svete, ukrýva potenciál spojiť takmer 75 % svetovej populácie. Okrem toho sa v tomto regióne nachádza približne 30 % neobjavených svetových zásob zemného plynu, 13 % svetových zásob ropy a nerastné suroviny vzácnych zemín v hodnote 1 bilióna USD. Boj o Arktídu, a najmä o SMP, je založený na kombinovaných vojenských, surovinových a hospodárskych stratégiách Ruska, Číny a kolektívneho Západu, ktorý stojí proti nim.

 

Rusko prijíma vážne opatrenia na zaistenie svojej bezpečnosti v ľadových šírkach. Najmä Severná flotila bola posilnená novými loďami a ponorkami. Posilňujú sa posádky na ostrove Kotelnyj a na Zemi Františka Jozefa, na východnej Sibíri boli zriadené nové arktické brigády a zlepšuje sa systém protivzdušnej a protiraketovej obrany. Na viacerých arktických ostrovoch a ruskej arktickej pevnine bolo rozmiestnených šesť vojenských základní: na ostrove Kotelnyj (Novosibírske ostrovy), Alexandrovej zemi (súčasť súostrovia Zem Františka Jozefa), ostrove Srednyj (Severná zem), osade Rogačevo (Nová zem), myse Schmidt a ostrove Wrangel (súčasť Čukotského autonómneho okruhu). V ruskej Arktíde boli vybudované zariadenia protivzdušnej obrany Arktický trojlístok a Arktický štvorlístok, ktoré nemajú vo svete obdobu a v každom z nich je celoročne umiestnených až 150 príslušníkov. Desať arktických vojenských letísk je pripravených na bojové použitie. Dnes a v dohľadnej budúcnosti je vojenská prevaha v arktickom regióne na našej strane. Takže Arktída bude ruská!

Vladimír Prochvatilov

*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942