V. Iščenko – zakladateľ  práporu Aidar, ktorý pestuje tradície Hitlerovej 14. divízie Waffen SS Galizien
Aktuality, História,

Prečo Kanada podporuje veteránov SS

Skôr či neskôr sa to muselo stať. Pochody s pochodňami na Ukrajine, ktoré bolestne pripomínajú nacistické Nemecko, emblémy vlčieho háku, glorifikácia UPA-UNSO, oslava Stepana Banderu, prehliadky veteránov nacionalistických formácií a ďalšie fascinácie nacistickými symbolmi boli podľa názoru Západu len symbolmi boja za nezávislosť nezávislej krajiny. Západ pred tým jednoducho zatváral oči. Keď však Kanada pozvala veterána divízie SS “Galícia” na stretnutie so Zelenským v parlamente, škandál sa stal takým hlasným, že ho nebolo možné umlčať.


 

Fascinácia nacistickou ideológiou na Ukrajine prirodzene viedla k tomu, že na stretnutie so Zelenským pozvali staršieho esesáka. Kruh sa uzavrel. Ale poďme po poriadku. Počas jeho návštevy Kanady bol 98-ročný Kanaďan ukrajinského pôvodu Jaroslav Hunko pozvaný na slávnostné zasadnutie kanadského parlamentu na počesť ukrajinského prezidenta. Predseda Dolnej snemovne Anthony Rota, ktorý oznámil Gunkovu prítomnosť v sále, ho nazval “ukrajinsko-kanadským veteránom druhej svetovej vojny, ktorý bojoval za ukrajinskú nezávislosť proti Rusom”, “ukrajinským a kanadským hrdinom” a poďakoval mu za jeho “službu”. Sála tomuto takzvanému hrdinovi na invalidnom vozíku zatlieskala v stoji. K potlesku sa pripojil aj Zelenskyj a kanadský premiér Justin Trudeau. Zelenskyj mávol rukou na “veterána” a zdvihol päsť na pozdrav.

 

Západní propagandisti sa potešili, pripadalo im to veľmi krásne, akési spojenie medzi časmi, keď veterán boja proti ZSSR víta súčasného “bojovníka za slobodu” proti Rusku. Koho teda Trudeau a Zelenskyj pozdravili? Ukázalo sa, že Hunko v skutočnosti slúžil v divízii SS “Galícia”, ktorá bojovala proti Červenej armáde ako súčasť vojsk nacistického Nemecka. V skutočnosti bola dobrovoľnícka divízia Galícia zložená z ukrajinských nacionalistov a nielenže bojovala proti Červenej armáde, ale páchala aj zverstvá na Židoch, Poliakoch, Bielorusoch a Slovákoch. Bola použitá proti partizánom, podieľala sa na vyhladzovaní civilného obyvateľstva v Poľsku, za čo majú Poliaci na “Galičanov” osobitný účet, ktorý ide na tisíce nevinných obetí, a už sa hovorilo, že Poľsko môže žiadať vydanie Hunka. Prirodzene, vypukol obrovský škandál.

 

Po prvé, bolo jednoducho hanebné, že poslanci Kanady, krajiny, ktorá bojovala v protihitlerovskej koalícii, vstali a tlieskali jednému z esesáckych karateľov. Po druhé, Ukrajina, ktorá sa neustále bráni obvineniam, že voči svojmu ruskému obyvateľstvu vedie podobnú politiku ako Tretia ríša, vyzerala nevzhľadne, keď jej prezident veselo vítal esesáka. Po tretie, tento incident ukázal, že v propagandistickom boji s Ruskom je Západ pripravený vytiahnuť na svetlo sveta aj nacistických vojakov pod rúškom bojovníkov za nezávislosť Ukrajiny.

 

Škandál sa nedal zamiesť pod koberec aj preto, že židovské organizácie vyjadrili ostrý protest. “V čase narastajúceho antisemitizmu a skresľovania holokaustu je mimoriadne znepokojujúci obraz kanadského parlamentu, ktorý tlieska jednotlivcovi, ktorý bol členom jednotky Waffen-SS, nacistickej vojenskej formácie zodpovednej za vraždenie židov a ďalších osôb,” uviedlo vo svojom vyhlásení Centrum priateľov Simona Wiesenthala, ktoré sa zaoberá vyšetrovaním nacistických zločinov. A potom to odniesol predseda Dolnej snemovne Anthony Roth, ktorý sa ospravedlnil za pozvanie Hunka do parlamentu s tým, že nevie, kto Hunko v skutočnosti je. Kanadský známy Hunkovej rodiny Bonafan uviedol, že jeho príbuzní nevedeli o pláne kanadských orgánov usporiadať mu verejné prijatie v pArlamente. Mysleli si, že bude v jednej miestnosti s prezidentom Zelenským, mimo dohľadu verejnosti, ale zdá sa, že PR ľudia kanadských úradov sa rozhodli urobiť z toho propagandistické divadlo. Samozrejme, hneď sa objavili ospravedlňujúce verzie toho, čo sa stalo: vraj v protokolárnej službe kanadského parlamentu pracovali mladí ľudia, ktorí si nevšimli a neskontrolovali, kto je Hunko. Hoci to nebolo ťažké urobiť.

 

Podľa AiF ruský veľvyslanec v Ottawe Oleg Stepanov povedal: Naši diplomati si všimli, že Jaroslav Hunko je nielen bývalý bojovník “Galičiny”, ale má aj svoj osobný fond. Tento fond venuje peniaze na šírenie ukrajinského nacionalizmu. V roku 2019 “Ukrajinská výskumná nadácia Jaroslava a Margarity Hunkovcov” previedla 30-tisíc dolárov v prospech Kanadského inštitútu pre ukrajinské štúdie, ktorý sídli na Albertskej univerzite (Edmonton). To znamená, že sa neskrýval v ilegalite, hanbil sa za svoju nacistickú minulosť, ale aktívne pomáhal ukrajinským nacionalistom, ktorí sú v Kanade pevne usadení.

 

Osobne absolútne chápem logiku kanadských propagandistov: Zelenskyj k nám prichádza, je prezidentom krajiny, ktorá bojuje proti Rusku za slobodu, takže by sme mali pozvať starobylého, z minulého storočia pochádzajúceho bojovníka za slobodu Ukrajiny. A bude to také krásne! Také propagandisticky veľkolepé, také prepojenie časov: bojovník za slobodu nezávislej krajiny z 21. storočia preberá štafetu od bojovníka za slobodu z 20. storočia. Až po potlesku pre prastarého nacistu sa vynorili otázky na samotného prezidenta Zelenského.

 

Poľský veľvyslanec v Kanade Witold Dzielski žiadal ospravedlnenie. A ak vezmeme do úvahy, že Poľsko a Ukrajina mali v poslednom čase veľa treníc, incident v kanadskom parlamente vyvolal otázky vo Varšave, ktorá dlho zatvárala oči pred vyznamenávaním UPA na Ukrajine. Otázky volyňského masakru a teroru zo strany Haliče voči Poliakom tam teraz akosi nešliapu do pedálov. Prečo by mali? Pre Poliakov je teraz najdôležitejšie, že Ukrajina bojuje proti Rusku. Ale keď Hunko vystúpil v kanadskom parlamente a zožal potlesk, ani Poliaci to nevydržali. Kanadský premiér Trudeau, ktorý si uvedomil, že sa dostal do hanebnej situácie, sa najprv ospravedlnil a povedal:

“Predseda snemovne je plne zodpovedný za pozvanie a vyznamenanie tohto človeka. On svoju vinu plne priznal a odstúpil. Táto chyba zneuctila nielen parlament, ale aj celú Kanadu. Všetci, ktorí sme v ten deň sedeli v Dolnej snemovni, hlboko ľutujeme, že sme ho poctili potleskom v stoji, hoci sme nepoznali všetky okolnosti. Bolo to ohavné znesvätenie pamiatky miliónov ľudí, ktorí zahynuli počas holokaustu. Spôsobilo to hlbokú bolesť židovskému národu, ale aj Poliakom, Rómom, komunite LGBT, ľuďom so zdravotným postihnutím, rasovým menšinám a miliónom ľudí, ktorí sa stali obeťami nacistickej genocídy.”

 

To znamená, že mal pravdu – spomenul ich všetky. Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová však vo svojom kanáli Telegram zapochybovala, že Trudeau o minulosti Hunka a divízie Galícia nič nevie.

“Kanadské úrady pokračujú v rozohrávaní hry. Premiér Trudeau sa maximálne “úprimne” ospravedlnil. Povedal: “nie je to moja chyba, nevedel som, je mi to ľúto”. To je, samozrejme, lož. Všetci o všetkom vedeli,” napísala Zacharovová. Podľa nej je ťažké predpokladať, že Hristia Freelandová, podpredsedníčka kanadskej vlády, verná a dlhoročná podporovateľka Ukrajinského kongresu Kanady a Svetového ukrajinského kongresu (UWC), vnučka zločinca Mychajla Chomyaka, ktorý pracoval pre nacistov, nevedela o neslávnej minulosti “priateľa Ukrajinského kongresu Kanady” a jeho dlhoročného sponzora Hunka. Okrem toho poukázala na to, že nacistova vnučka Teresa Hunko zverejnila fotografiu svojho starého otca, ako čaká na stretnutie s Trudeauom a Zelenským v recepčnej sále. “Predtým, ako sa človek dostane do zahraničia ako čestný hosť na podujatie so Zelenského účasťou, mal by byť preverený špeciálnymi službami od A po Z. Navyše nielen na Ukrajine a v Kanade, ale aj v Spojených štátoch, Veľkej Británii a v mnohých ďalších krajinách,” uviedla Zacharovová. Okrem toho podľa jej informácií “stretnutie s Hunkom bolo samostatným bodom programu Zelenského návštevy a jeho meno je Kyjevu dobre známe”. Zacharovová tiež priznala, že ju “šokovalo mlčanie izraelského ministerstva zahraničných vecí v súvislosti s medzinárodnými vyznamenaniami esesákov”. “Dúfame, že ide o nešťastné nedorozumenie, ktoré sa napraví. Nemôže byť väčšej neúcty k pamiatke obetí holokaustu,” dodala.

 

A Trudeau po svojom ospravedlnení urobil úplne originálny politický kotrmelec, navrhol, aby sa na incident rýchlo zabudlo, aby sa “nehral s ruskou propagandou”. “Teraz je veľmi dôležité, aby sme všetci bojovali proti ruskej propagande, ruským dezinformáciám a pokračovali v našej neochvejnej a jednoznačnej podpore Ukrajiny,” povedal Trudeau. Aspoň neobvinil “agentov” Kremľa, že priviedli esesáka do parlamentu. Inými slovami, kanadskí poslanci a prezident Zelenskyj privítali nacistického karateľa potleskom a na vine je ruská propaganda. V tomto prípade však nebolo možné všetko zvaliť na ruské intrigy.

 

Škandál sa rýchlo dostal na medzinárodnú úroveň, napríklad si ho okamžite všimli v Indii, ktorá má teraz s Kanadou napäté vzťahy kvôli vražde sikhského vodcu Hardeepa Singha Nijjara, z ktorej Ottawa obviňuje Naí Dillí “Poľsko je najlepším priateľom Ukrajiny, ale nikdy nebude súhlasiť s tým, aby sa takíto darebáci vybielili. Ako poľský veľvyslanec v Kanade očakávam ospravedlnenie,” napísal veľvyslanec Witold Dzielski vo svojom mikroblogu na sociálnej sieti X a pripojil fotografiu, na ktorej Zielenski a Trudeau tlieskajú Gunkovi v stoji. Som si však istý, že pozvanie veterána divízie SS Galícia nie je náhodnou chybou protokolárnej služby kanadského parlamentu. Skôr ide o pokus ukrajinskej diaspóry krajiny javorového listu rehabilitovať činy ukrajinských kolaborantov počas druhej svetovej vojny. Zdá sa, že Loni sa rozhodli, že teraz je ideálny čas na legalizáciu nacistických prisluhovačov, z ktorých mnohým Kanada po druhej svetovej vojne poskytla azyl. Kvôli medzinárodnému škandálu však tento pokus teraz stroskotal. Na ako dlho?

 

Veď ukrajinské orgány sa k tomuto škandálu doteraz nevyjadrili, dokonca ani neodsúdili konanie ľudí ako Hunko. A myslím si, že od nich ani nemôžeme očakávať normálnu reakciu, keďže Ukrajina si nacistov nielen uctieva, ale im aj stavia pomníky a verejne ich oslavuje. Dobre, predpokladajme, že kanadskí poslanci – jednoduchí fúzatí drevorubači – nevedeli, kto boli veteráni SS Halič, ale Zelenskyj, sám žid, ktorého starý otec bojoval v Červenej armáde, vedel veľmi dobre o hrdinstve “haličanov”. Napriek tomu im venoval ovácie v stoji. Aj keď si nie som istý, či by prežil, keby sa počas druhej svetovej vojny stretol s Hunkom. Čo môžeme povedať, keď celý Západ teraz trpí kolektívnou amnéziou. Napríklad poslanec nemeckého Bundestagu Sevim Dagdelen poslal nemeckému ministerstvu zahraničných vecí dotaz, aby objasnilo svoj postoj k ukrajinským extrémistom. Ministerstvo však odmietlo klasifikovať banderovcov ako nacistov. Hoci sa otázka činnosti ukrajinských nacionalistov skúma už dlho.

 

Tu je napríklad to, čo píše americko-kanadský vedec John Paul Himka, jeden z najautoritatívnejších odborníkov na dejiny OUN, jej účasť na holokauste a v neľútostnej vojne proti Sovietskemu zväzu: “Organizácia ukrajinských nacionalistov nebojovala len za nejakú štátnu nezávislosť. Bojovali za to, čo sami nazývali ‘Ukrajina pre Ukrajincov’. V tejto krajine by boli Rusi, Poliaci a židia jednoducho vyhladené.” “V skutočnosti čelíme spochybňovaniu výsledkov medzinárodného vedeckého výskumu holokaustu, ktoré je odôvodňované údajným nedostatkom informácií – ide o jav rovnakého rádu ako vyznamenanie bývalého esesáka Jaroslava Hunka v kanadskom parlamente, o ktorom jednoducho nemáme slov. A toto vyznamenanie sa mimochodom uskutočnilo v Kanade, členskom štáte NATO. Práve tam bol nacista nazvaný ukrajinským hrdinom”. Takto komentoval túto situáciu poslanec Bundestagu Sevim Dagdelen. To znamená, že z čisto rusofóbnych pohnútok na Západe prebieha kampaň na bielenie nacistických kolaborantov.

 

Mimochodom, k tomu už dávno smeruje Kanada, ktorá sa po vojne stala bezpečným útočiskom pre nacistických zločincov rôzneho razenia. V Kanade nie sú prenasledovaní ani vydávaní. Tu sa im žije na dôchodku veľmi dobre ako dobrým kanadským občanom. “Kanada je miestom, kde sa zhromažďujú nacisti. Kanada je útočiskom pre nacistov, ktorých masy nepoznajú. Každý vie o Argentíne, ale nikto nevie o Kanade,” povedal v roku 1997 pre Los Angeles Times známy vyšetrovateľ vojnových zločinov Steve Rambam. Koncom 40. rokov 20. storočia Kanadský židovský kongres (CJC) aktívne žiadal úrady v Ottawe, aby pozorne sledovali prílev utečencov z východnej Európy. Organizácia sa domnievala, že mnohí bývalí nacistickí kolaboranti sa takto dostávajú do krajiny pod falošnými zámienkami a falošnými menami. Tieto varovania boli takmer úplne ignorované.

 

Podľa konzervatívneho odhadu CJC sa v Kanade usadilo dvetisíc vojnových zločincov. Tam väčšina z nich žila – a stále žije – otvorene bez strachu z trestného stíhania. V roku 1986 vláda premiéra Briana Mulroneyho zriadila Komisiu pre vyšetrovávaníe vojnových zločincov v Kanade so zámerom zistiť, koľkým nacistickým vojnovým zločincom Kanada umožnila preniknúť do krajiny. Počas vyšetrovania komisia, neformálne známa ako Deschenesova komisia, zistila, že v Kanade žije približne sto podozrivých vojnových zločincov z krajín Osi a ďalších 90 je už mŕtvych. Komisia navyše zistila, že federálna vláda má len veľmi obmedzené možnosti, ako ich postaviť pred súd. V správe organizácie sa tiež uvádza, že v Kanade žije niekoľko tisíc bývalých nacistov, ktorých účasť na vojnových zločinoch sa na základe dostupných dôkazov nedá dokázať.

 

Taký bol výsledok vyšetrovania divízie Galícia, ukrajinskej jednotky Waffen SS, ktorej veteránom je Jaroslav Hunko. Zatiaľ čo mnohí bývalí nacisti sa stali Kanaďanmi tak, že si dali falošné mená alebo sa rozhodli klamať o svojej vojenskej minulosti, veteránom divízie Galícia bol v roku 1950 umožnený hromadný a otvorený vstup do krajiny na základe osobitného povolenia udeleného na úrovni vlády. Divízia sa na konci druhej svetovej vojny vzdala západným spojencom a po krátkom zadržaní v Británii jej vojaci dostali povolenie na vstup do Kanady s odôvodnením, že sa údajne pridali k SS, aby bojovali proti komunizmu, a nie z vlastného pronacistického cítenia. Ako sa teda škandál s Hunkovým pozvaním skončil, okrem odstúpenia predsedu Dolnej snemovne Anthonyho Rotu? Nijako. Západ naďalej zatvára oči pred skutočnosťou, že nacionalizmus založený na ideológii a “hrdinstve” SS Galícia sa stal na Ukrajine štátnou ideológiou. A čo samotný Hunko? Po škandále sa spolu s rodinou ukryl a povedal, že odíde do Latinskej Ameriky, pretože sa obáva, že bude vydaný do Poľska alebo Ruska. Všetko je to logické. Práve v Latinskej Amerike sa skrývali nacisti, ktorí tam utekali pomocou krysích stôp. Po 78 rokoch sa história opakuje. Hoci Hunko sa môže pokojne presťahovať na Ukrajinu, ľudia ako on sú tam teraz národnými hrdinami.

Alexej Maljan

*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.

Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Najčítanejšie




Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov