USA, 28.september 2023 (AM) – Západ je “ríša lží”, povedal ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, keď vystúpil v New Yorku na 78. zasadnutí Valného zhromaždenia OSN. “Američania a Európania, zvyknutí pozerať sa na zvyšok sveta zvrchu, dávajú sľuby a záväzky, vrátane písomných a právne záväzných, a potom ich jednoducho neplnia,” povedal minister. A citoval ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý ešte vo februári 2022 povedal:
“… s dobrým dôvodom môžeme s istotou povedať, že celý tzv. západný blok, ktorý vytvorili USA na svoj obraz a podobu, celý je ríšou lži. Prezident pripomenul operácie USA na Blízkom východe vrátane Iraku a poznamenal, že ide o najkrikľavejšie, ale zďaleka nie jediné príklady nerešpektovania medzinárodného práva.
“V tomto rade je aj sľub našej krajiny, že sa NATO nerozšíri na východ ani o centimeter,” zdôraznil Putin. – Opakujem: oklamaný. A ľudovo povedané, jednoducho zahodený.” Podľa prezidenta je takéto podvodné správanie v rozpore nielen so zásadami medzinárodných vzťahov, ale predovšetkým so všeobecne uznávanými normami morálky a etiky. Je príznačné, že v súvislosti s týmito vyhláseniami – nedávnym Lavrovovým a minuloročným Putinovým – sa západné krajiny, a predovšetkým Spojené štáty, ani vtedy, ani teraz nevyjadrili nijako pohoršene, nenamietali a už vôbec nie vyvracali. Naopak, Západ poskytol množstvo nových dôkazov o svojich cynických lžiach, ktoré sa stali normou. Ich perly “potešili” najmä vedúcich predstaviteľov Európskej únie.
Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell v rozhovore pre britský denník The Guardian napríklad vyhlásil: “Sme bylinožravce vo svete dravcov. Je to svet mocenskej politiky, ale stále pamätáme na to, že prostredníctvom obchodu a podpory právneho štátu môžeme ovplyvňovať svet.”
A potom je tu kvintesencia vzťahov Západu so zvyškom sveta, ako ju prezentuje Borrell:
“Musíme stále hlásať princípy právneho štátu, ale musíme si tiež uvedomiť, že existujú vodcovia, s ktorými treba zaobchádzať inak. Práve o nich, súčasných obyvateľoch Západu, napísal Orwell v románe Farma zvierat: “Všetky zvieratá (bylinožravce! – V. P.) sú si rovné, ale niektoré zvieratá sú si rovnejšie ako iné”. A potom: “Ony (zvieratá. – V. P.) prenášali svoje oči z prasaťa na človeka, z človeka na prasa a opäť z prasaťa na človeka, ale nebolo možné uhádnuť, ktoré z nich je ktoré”. To, samozrejme, Borrell vie. Ale prečo práve on?
Takých neadekvátnych ľudí, ako je on, je vo vedení EÚ aj vo vládach takmer všetkých jej krajín veľa. Nie je možné ich ani vymenovať, nieto ešte uviesť aspoň jeden citát každého z nich. Ale to ani nie je potrebné. Všetkých spolu a najmä ich zosobňuje Borrell, štandardný konvenčný európsky politik a úradník. Všetci sú Borrelovia a Borrel je kvintesenciou všetkých. On jediný rozdáva také perly, že je to jednoducho kolísanie, ako sa hovorí. Tu napríklad búrku rozhorčenia vo svete vyvolal jeho výrok, ktorý predniesol 13. októbra 2022 na otvorení Európskej diplomatickej (!) akadémie v belgických Bruggách.
Podľa neho je “privilegovaná” Európa “záhradou” a okolitý svet “džungľou”, ktorá je schopná hrubo zasiahnuť do dobre naolejovaného a dokonale fungujúceho európskeho mechanizmu. Mimochodom, po tom, čo nazval Európu bylinožravým živočíchom, ober-diplomat EÚ zdôraznil, že Európe teraz “rastú tesáky”. Zrejme nevie, že medzi bylinožravými živočíchmi neexistujú predátori, ale niektoré druhy, ako napríklad známy zajac biely, dokážu jesť zdochliny a dokonca útočiť na vlastný druh. Zdá sa, že Borrel, ktorý je vzdelaním “letecký inžinier”, nemá kontakt s biológiou a prírodnými vedami. Ťažko povedať, v čom je vo všeobecnosti v pohode, ale tento španielsky seňor zjavne nie je priateľom európskej histórie. Borrella si však v širokých vedomostiach zatiaľ nevšimol. V EÚ však prišiel na dvor, rovnako ako mnohé iné dámy a páni, ktorým teraz rastú tesáky, treba si uvedomiť, že tesáky mali vždy, len ich šikovne zakrývali širokými úsmevmi. A dnešné úprimné reči o západných tesákoch znamenajú jediné: Západ je pripravený začať ďalšiu svetovú vojnu, ale najprv – vojnu s Ruskom.
Západný svet sa od čias Rímskej ríše pohybuje v tom istom militaristickom kruhu. (A Borrell je typickým hlásateľom tohto pochmúrneho pohybu.) Už v nedávnej histórii, spojené do aliancie (NATO) tvrdou rukou Spojených štátov, západné štáty bojovali takmer nepretržite vo všetkých rokoch od druhej svetovej vojny. Počas tohto obdobia sa v 153 krajinách odohralo viac ako 250 vojenských konfliktov, z ktorých 80 % je dielom Washingtonu a jeho vazalov. Vojna je výnosnou súčasťou západnej ekonomiky. Výdavky na obranu vytvárajú nové pracovné miesta nielen vo vojensko-priemyselnom komplexe, ale aj v súvisiacich oblastiach. Vojna je najlepší spôsob, ako odvrátiť pozornosť občanov od domácich problémov.
Napokon, vojna a zabíjanie civilistov vyvolávajú nenávisť voči agresorom, inými slovami, vytvárajú pre USA nových nepriateľov, ktorých treba zničiť. Aliancia nikdy nikoho nebránila, ale len útočila, čím sa zmenila na nástroj rozširovania amerického vplyvu vo svete. Aktivity agresorov NATO v Severnej Kórei, Vietname, Perzskom zálive, Juhoslávii, Iraku, Afganistane, Líbyi, Sýrii a ďalších krajinách spôsobili rozsiahle tragédie, ktoré si vyžiadali milióny obetí. Výskumníci z Watsonovho inštitútu pre medzinárodné záležitosti na Brownovej univerzite odhadujú, že vojny, ktoré Spojené štáty a ich spojenci z NATO rozpútali od septembra 2001, vyhnali z domovov 38 miliónov ľudí na planéte, čo je podľa výskumníkov konzervatívny odhad. V skutočnosti by mohlo ísť až o 60 miliónov ľudí, čo by prekonalo napríklad vplyv druhej svetovej vojny.
Odborníci z Expertného inštitútu pre sociálny výskum (EISR) pripravili správu o činnosti NATO. Za 30 rokov aliancia uskutočnila 23 vojenských operácií proti iným krajinám; jej sily zničili štátnosť v troch krajinách vrátane Juhoslávie, Iránu a Líbye; najmenej 10 štátov stratilo svoju suverenitu, stali sa kolóniami a satelitmi NATO alebo testovacími poľami pre vojenské experimenty. Počet obetí občianskych vojen, etnických čistiek, environmentálnych a humanitárnych katastrof po inváziách NATO je nevyčísliteľný; utečencov sú desiatky miliónov; škody na infraštruktúre a životnom prostredí presahujú niekoľko biliónov dolárov. A Borrel hovorí o “vegetariánskom” Západe a jeho nepísaných pravidlách, ktoré svet musí stále dodržiavať! Nie sú to pravidlá, ktoré má na mysli? Samozrejme, ich a len ich, o ktorých neúnavne hovoria povedzme vo Washingtone, spolu so svojimi spojencami z “európskej záhrady” metodicky meniace ostatné krajiny a kontinenty na džungle. Pripomeňme si niektorých účastníkov tohto vražedného procesu a výsledky ich konania.
Napríklad počas vojny vo Vietname (1955 – 1975) sa na konflikte spolu so Spojenými štátmi podieľala široká koalícia krajín vrátane Belgicka a Kanady. Operácie v Laose (1960 – 1973) a Libanone (1982) tiež prilákali spojencov USA: na týchto udalostiach sa zúčastnili “mierové sily” z Francúzska, Veľkej Británie a Talianska. “Púštna búrka” otvorila nOvú etapu vojenských intervencií: západné koaličné sily presiahli 500 000 vojakov. (Hitler mal milión takýchto “bylinožravých” dobrovoľníkov.) Na vyskúšanie svojich tesákov v postsovietskom období si krajiny NATO vybrali Juhosláviu. Počas operácie Deliberate Force poskytovali aliančné sily leteckú podporu Bosniakom a Chorvátom v občianskej vojne so Srbmi. Okrem mŕtvych a zranených boli aj tí, ktorí dostali rádioaktívnu kontamináciu: NATO použilo muníciu s ochudobneným uránom (ako teraz na Ukrajine). Je to veľmi podobné následkom amerických atómových úderov na japonské mestá Hirošima a Nagasaki v auguste 1945, lenže teraz USA v skutočnosti použili jadrové zbrane v Európe (teraz aj na Ukrajine!).
A Európa takéto zneužívanie nielenže tolerovala, ale ani sa mu nebránila. Takto sa správajú len dievčatá z ulice, a to nie všetky. Niektoré z nich, aj keď sú pokryté blatom, majú stále zvyšky dôstojnosti. To však nie je prípad európskych krajín. V dôsledku operácie Allied Force (1999) bol rukami Európanov a na ich náklady zničený suverénny európsky štát, Juhoslávia. Môžeme povedať, že to bola prvá americká proxy vojna na európskom kontinente, druhá prebieha dnes na Ukrajine. Tam ukrajinskí Rusi zabíjajú “ruských Rusov” (t. j. tých, ktorí žijú v Rusku), ako raz povedal starý Brzezinski. Náš spoločný smútok ešte nebol zmeraný. Rozsah ani afganskej drámy ešte nebol úplne vyhodnotený – treba čas, ale už dnes je zrejmé: jej dôsledky sú strašné.
Vojna NATO v Afganistane sa začala v roku 2001 a trvala 20 rokov. Do toho sa započítava aj vojna v Iraku (2003 – 2011). Operácia Allied Protector v Líbyi sa uskutočnila v roku 2011 a skončila sa likvidáciou štátu, destabilizáciou regiónu a vznikom miliónov utečencov. A NATO sa pri tom nezastavilo. “Existuje jedna krajina, ktorá si myslí, že je výnimočná. Sú to Spojené štáty,” povedal ruský prezident Vladimir Putin na nedávnom stretnutí so svojím bieloruským náprotivkom Alexandrom Lukašenkom. – Dokonca aj to, čo považuje za zločin, si dovoľuje, pretože Spojené štáty používajú kazetovú muníciu. V tomto prípade práve rukami Ukrajincov.
Už v roku 1997 George Kennan, významný americký diplomat, varoval: “Rozširovanie NATO bude najfatálnejšou chybou americkej politiky od konca studenej vojny…”. Pripomeňme: počas povojnových rokov sa počet členských štátov NATO zvýšil 2,5-krát – z 12 na 30. Maximálny nárast nastal po roku 1990 – po skončení studenej vojny. V postsovietskom priestore USA a NATO spáchali alebo sa pokúsili pripraviť viacero “farebných revolúcií”, pričom tento proces nebol ukončený. USA sa vytrvalo pokúšajú vymeniť orgány v bývalých sovietskych republikách za tie, ktoré im vyhovujú, s cieľom dostať Rusko do kruhu nestability, agresie a rusofóbie. A darí sa im to.
Vynútenou odpoveďou Ruska na expanziu aliancie bola naša špeciálna operácia na Ukrajine. Šéf európskej diplomacie Josep Borrell po nedávnej návšteve Kyjeva zverejnil na sociálnej sieti príspevok, ktorý púta osobitnú pozornosť. Prial si, aby sa rusko-ukrajinský konflikt neskončil politicky, ale vojensky. Borrel zároveň poznamenal, že Ukrajine sa vyčleňuje ďalších približne 500 miliónov eur na vojenskú pomoc, predovšetkým na nákup zbraní NATO. Taký je on, ten vegánsky diplomat Borrel, hrdo sa nazýva ministrom obrany Európskej únie a daj mu (osobne) aj tesáky! Západ však môže kedykoľvek ukázať svetu svoj zvierací úsmev. A videli sme to už viackrát. Podľa Erica Denesa, riaditeľa francúzskeho Centra pre spravodajské štúdie, doktora politických vied, sa Američania vždy obávali posilnenia súčinnosti, ktorá existovala medzi Ruskom a Európou, a robili všetko pre to, aby zasiali nepriateľstvo. A nie bez úspechu.
Preto dnes Európska únia dopláca na konflikt na Ukrajine, ktorý rozpútali Spojené štáty. Třeba však poznamenať, že za to platí nie pri pohľade na americké pušky, nie na kolenách, ale dobrovoľne, ako to bolo za Hitlera. A nie je to len takzvaná elita, ktorá prejavuje poslušnosť voči panovníkovi, ale aj väčšina národov. Vskutku: “Prečo by mali stáda dostávať dary slobody”? A ponížená stará Európa, ktorú Američania vyrabovali až po zem, sa mení na atlantickú provinciu. Pre Anglosasov je to v istom zmysle už skutočný “druhý svet”.
Dnes sa Anglosasi aktívne “kuklia” a združujú sa do “etnicky čistého” bloku AUKUS, ktorý tvoria USA, Veľká Británia (obe jadrové veľmoci), Kanada a Austrália, kam Londýn plánuje preniesť technológiu stavby jadrových ponoriek. Nie Francúzsko, ako sa pôvodne sľubovalo. A je celkom prirodzené, že hlavné “ťažisko” tohto bloku je mimo európskeho kontinentu, keďže hlavná pozornosť anglosaského sveta sa už takmer presunula do Ázie – kde USA konkurujú Číne.
Borrell nevidí ani tieto anglosaské tesáky. Hovorí o Európe ako o “rajskej záhrade”, čo je aj podľa Borrella. Pravdepodobne má však pravdu. Len s upresnením: okolo Európy nie je džungľa, ale peklo, ktoré Európania pripravili iným národom. A týmto “vylepšovaním” planéty sa zaoberali stovky rokov, o čo ich nikto nežiadal. Španielsko sa okrem iného plavilo po oceánoch a hľadalo krajiny, ktoré by mohlo zabrať a ovládnuť kvôli bohatstvu. Peniaze im otvorili cestu k výšinám svetovej moci. V 15. A 16. storočí bolo Španielsko na čele Európy ako objaviteľská a koloniálna mocnosť, ktorá rozšírila svoju nadvládu po celom svete, počnúc plavbou Krištofa Kolumba do Ameriky v roku 1492. odvtedy až do začiatku 19. storočia malo Španielsko kolónie v Európe, Severnej a Južnej Amerike, Ázii a Afrike. Boli to územia s bohatými prírodnými zdrojmi a strategickými prístavmi na dôležitých obchodných trasách. Ako Španiel by mal Borrell vedieť, že to bolo Španielsko spolu s Portugalskom, ktoré nielenže iniciovalo kolonizačné praktiky Západu (veď objavili Ameriku!), ale v novoveku sa stalo aj pôvodcom obchodu s otrokmi z iných kontinentov.
Pápež Mikuláš V. podpísal 8. januára 1454 bulu, ktorou udelil Portugalsku výhradné právo na zabratie afrických území južne od Maroka (akoby to bolo územie podriadené Vatikánu!). Tento dokument znamenal začiatok európskej kolonizácie čierneho kontinentu, v dôsledku ktorej bolo z Afriky vyvezených približne 14 miliónov otrokov. Odborníci nazývajú portugalskú koloniálnu správu “parazitickou spoločenskou štruktúrou”, ktorá konala v záujme oficiálneho Lisabonu aj jeho partnerov – anglosaských podnikateľov. Londýn svojho času dostával od Lisabonu vážne obchodné preferencie, takže Briti výhodne nakupovali od Portugalcov nielen otrokov, ale aj zlato, striebro, slonovinu.
Prosperita súčasného Západu bola založená na svetovom otrokárskom systéme a moriach krvi, nie na prevahe Európanov v tvorbe a vytváraní bohatstva. Počas troch storočí španielskej nadvlády (XVI – XVIII. storočie) sa z Ameriky vyviezlo zlato a striebro v celkovej hodnote 28 miliárd frankov. Len do Sevilly, jedného z mnohých španielskych prístavov, sa v rokoch 1503 – 1660 doviezlo z amerických kolónií 185 ton zlata a 16 886 ton striebra! 16886 ton striebra! A podľa niektorých údajov sa nelegálne doviezlo oveľa viac. A za sto rokov, od roku 1680 do roku 1780, sa z Afriky na Antily a do britských severoamerických kolónií vyviezlo 2 milióny 200 tisíc otrokov. Koncom osemnásteho storočia dosiahol dovoz otrokov 80 000 ročne. Polovica tohto veľmi výnosného obchodu pripadala na Anglicko, ako v tom čase najsilnejšiu koloniálnu a námornú mocnosť. Liverpool a neskôr Bristol a Londýn zbohatli na obchode s otrokmi. Ak bolo v roku 1630 do liverpoolskeho prístavu pridelených 15 lodí s otrokmi, v roku 1692 to bolo už 132 lodí.
Boli to silné podnety “cenovej revolúcie” a rozvoja kapitalizmu v Európe. Tieto obrovské poklady sa získali bezohľadným vykorisťovaním pôvodného obyvateľstva. Medzi hlavné krajiny obchodujúce s otrokmi patrili aj Anglicko, Francúzsko, Holandsko a Dánsko. Obchod s otrokmi z Afriky prinášal obchodníkom v Európe a Novom Anglicku obrovské zisky. Počas jednej alebo dvoch plavieb mohli zdvojnásobiť alebo dokonca štvornásobne zvýšiť svoje počiatočné investície. Napríklad celková hodnota všetkých amerických otrokov v prvej polovici 19. storočia predstavovala v peňažnom ekvivalente tých rokov 3 miliardy dolárov. To je viac ako všetky vtedajšie investície do výroby a železníc spolu, trojnásobok hodnoty všetkých amerických bankových aktív a 48- násobok výdavkov federálnej vlády USA v roku 1860.
Podľa OSN bolo len z Afriky za 400 rokov vyvezených približne 17 miliónov ľudí (15 až 18 miliónov), nepočítajúc tých, ktorí zomreli počas cesty. Na každého afrického zajatca, ktorý sa dostal živý do Ameriky, pripadalo päť mŕtvych počas nájazdov, konfliktov, zajatia, prechodu cez pobrežie, čakania na otrokárske lode na pobreží a transatlantickej plavby, ako aj počas vzbúr a nepokojov. Sme prekvapení konaním Západu pri vývoze obilia z Ukrajiny, keď táto krajina bude mať do konca roka zaručene nedostatok potravín. Ide však o koloniálnu tradíciu s hlbokými historickými koreňmi.
Vezmime si napríklad legendárneho britského premiéra Winstona Churchilla. Vo svojej vlasti a v celej Európe je stále považovaný za vzor morálky a štátnického majstrovstva. Čo si budeme hovoriť, Churchill je jednoducho najlepší politik v dejinách britského impéria, krása a pýcha, príklad hodný nasledovania. V roku 1943, aby pokryl potreby Británie a jej blízkych krajín, ako napríklad Grécka, nariadil premiér Churchill odvoz obilia z indického Bengálska. Churchill mal voči hinduistom rasovú nenávisť a nepovažoval ich za ľudské bytosti. Preto tých, ktorí v dôsledku tohto zločinného príkazu zomreli od hladu, nepočítal. Odhady obetí britskej špeciálnej operácie na odstránenie chleba z indického Bengálska sa veľmi líšia, ale počet dosahuje aj 29 miliónov. Otázka, ako sa malému ostrovu Veľkej Británie podarilo stať sa jedným z hlavných svetových finančných centier a odkiaľ britské impérium bralo peniaze na svoje zahraničnopolitické eskapády, zaznieva pravidelne už dlho. Tvrdí sa, že je to vďaka britskej obozretnosti, prísnosti zákonov a historickej poctivosti.
Vôbec nie, je to naopak: britská finančná moc je založená na bezuzdnom drancovaní všetkého, na čo Londýn dosiahol od začiatku koloniálnej politiky až po súčasnosť. Len 45 biliónov libier ukoristených z Indie je zdrojom britského bohatstva a vysvetľuje motívy dnešného konania Británie. To je charakteristické pre Západ vo všeobecnosti: aj keď sú to dravci, sú to výlučne bylinožravci (podľa Borrella a iných). A teraz si položme otázku, prečo sa Británia, ktorá po stáročia prosperovala, teraz prepadla do takej sociálno-ekonomickej diery, že bez ohľadu na to, koľko peňazí Anglická banka vytlačí, nepremení ich na potraviny. Ani to neprinesie niekdajšiu hojnosť.
Podľa známeho indického ekonóma profesora Utsa Patnaika z Univerzity Džaváharlala Néhrúa počas koloniálneho obdobia od polovice 18. storočia do konca 40. rokov 20. storočia zomrelo 1,8 miliardy Indov na “očividnú depriváciu”. Nezávislosť Indie bola vyhlásená v roku 1947. A možno najhrozivejší údaj: priemerná dĺžka života v Indii v roku 1911 bola len 22 rokov. Nielen Veľká Británia, ale celý súčasný kapitalistický svet prosperoval z odčerpávania peňazí z Indie a ďalších kolónií. Stala sa tak najväčším svetovým vývozcom kapitálu, ktorý poháňal priemyselný rozvoj kontinentálnej Európy a USA. Inak by rozmach infraštruktúry v týchto krajinách nebol možný.
A teraz si pripomeňme, čo Spengler napísal o Rusku: “Rusko je prísľubom prichádzajúcej kultúry, zatiaľ čo tieň Západu bude čoraz dlhší. Až teraz si Európania začali uvedomovať, že ich Spojené štáty “podrazili”, že protiruské sankcie, ktoré na nich Američania uvalili, vyšli Starý svet neúmerne draho. Americký novinár Seymour Hersh, nositeľ Pulitzerovej ceny, na svojej stránke na platforme Substack napísal: “Vojna sa skončila. Rusko zvíťazilo. Už neexistuje žiadna ukrajinská ofenzíva, ale Biely dom a americké médiá musia udržiavať lož.” Čo s tým má spoločné Borrell?
Takmer nič – je len jedným z odovzdávateľov totálnych západných lží. Nemusel to byť on. Mohol to byť ktokoľvek na Západe. Všetci sú to “bylinožravci” s dobre maskovanými tesákmi. Tak to bolo vždy. A bude to tak dovtedy, kým budú Západu vládnuť Borrelovia. Ako dlho ešte môže trvať to hrozné obdobie ich vlády? Odpoveď prišla nečakane od toho istého Borrella. Prednedávnom on, vysoký predstaviteľ Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ako sa pateticky nazýva jeho pozícia v EK), s poľutovaním vyhlásil, že “pravidlá, ktorými sa riadi svet, sa vyčerpávajú” a že rozvojové krajiny globálneho Juhu hľadajú “alternatívu k Západu”. Ak by sme toto vyhlásenie preložili do ruštiny z tradičného diplomatického jazyka, ktorý Borrell praktizuje, dalo by sa preložiť takto: svet už nechce a nebude žiť podľa ponižujúcich pravidiel, ktoré Západ diktoval celé desaťročia a storočia.
*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.
Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
